Trek okolo Annapurny, trek k základnému táboru Annapurny a trek na Poon Hill v Nepále sa dajú absolvovať jeden za druhým ako akýsi veľký okruh (nižšie nájdeš všetky potrebné informácie), ale ide o tri celkom odlišné trasy, ktoré sa dajú absolvovať aj samostatne.
Spolu so základným táborom Everestu patria bez pochýb medzi najpopulárnejšie a najúchvatnejšie treky v celých Himalájach. Všetky práve spomenuté treky som osobne absolvoval na vlastnú päsť, bez sprievodcu a bez nosičov, v spoločnosti môjho už nie práve mladého otca! Tu (v taliančine) nájdeš video z trekingu.
Či si nezávislý cestovateľ, ktorý miluje cestovanie na vlastnú päsť, alebo len zbieraš informácie, aby si sa potom spoliehal na nejakú agentúru či miestneho sprievodcu, na tomto blogu nájdeš všetky informácie a rady, ako si čo najlepšie zorganizovať cestu do Nepálu, no najprv si, ako som sľúbil, urobme trochu jasno.
Rýchle menu

Svitanie v Manangu.
V tomto sprievodcovi sú ceny uvedené v miestnej mene, ktorá sa volá „nepálska rupia“ a často sa skracuje jednoducho na „NPR“. Kurz je približne 1 € = 170 NPR. Aktuálny kurz si odporúčam pozrieť na tejto stránke.
Ako som už povedal, tieto tri treky sa často zamieňajú, niektorí si myslia, že ide o jedno a to isté, keďže mnohí (vrátane mňa) ich nakoniec absolvujú jeden za druhým a v podstate ich spoja do jedného treku, no v skutočnosti to tak nie je a mapa nižšie by v tomto smere mala byť dosť výstižná.

Treba tiež zohľadniť, že od roku 1977 – keď sa oblasť oficiálne otvorila turistom – až dodnes sa trasy považované za „štandardné“ alebo aspoň nútené, vzhľadom na absenciu ciest, najmä pokiaľ ide o okruh okolo Annapurny, zmenili, a to nie málo.
Cesta, ktorá z veľkej časti nahradila pôvodný chodník, teraz v podstate umožňuje nekonečné množstvo východiskových a cieľových bodov pozdĺž okruhu. Aj ďalšie dva treky (k základnému táboru a na Poon Hill) ponúkajú viac variantov a dajú sa navzájom kombinovať, celé alebo po častiach, podľa vlastnej chuti.
Tu je stručný úvod k trom trasám, ktorý, dúfam, trochu vnesie jasno.
Predovšetkým, hoci ide o okruh a dalo by sa myslieť, že sa dá absolvovať v oboch smeroch, 99 % ľudí ho robí proti smeru hodinových ručičiek, pretože takto je denné prevýšenie postupnejšie a máš viac času na aklimatizáciu, kým pôjdeš na priesmyk Thorung vo výške 5416 metrov.
Pôvodný okruh začínal v dedine Dumre a končil v Beni a absolvoval sa približne za 23 dní. Dnes si z týchto 23 dní skutočný trek vyžaduje len 5, zvyšok trasy sa dá, ak chceš, absolvovať v autobusoch a v jeepoch na úsekoch, kam autobusy nechodia, ale urobiť to za päť dní by aj tak bolo nereálne kvôli aklimatizácii a nezmyselné, pretože by si prišiel o veľkú časť trasy.
Treba však povedať, že sa našťastie v roku 2010 zrodil projekt s názvom NATT (New Annapurna Trekking Trail), ktorý v podstate predstavuje alternatívnu trasu, vďaka ktorej sa z veľkej časti vyhneš chôdzi po ceste. Niektoré úseky pôvodnej trasy však ešte nemajú alternatívu, a preto sa úplne vynechávajú, čím sa celá trasa výrazne skracuje a absolvuje sa približne za 10–15 dní, podľa zvoleného itinerára.
Ak by si mal záujem absolvovať NATT, tu nájdeš skvelého sprievodcu (v angličtine), z Besisaharu do Nayapulu, s presnými pokynmi, ako sa, kde je to možné, vyhnúť ceste. Čas prechodu je v tomto prípade približne 15–20 dní.
Ako si už určite pochopil, nikto už nezačína v Dumre, za nový východiskový bod sa považuje dedina Besisahar, kde však mnohí (vrátane mňa) nakoniec nasadnú na autobus alebo jeep do niektorej z dedín vyššie v doline. V mojom prípade až do dediny Ngadi o 13 km vyššie, pretože tento úsek (Besisahar – Ngadi) určite nie je ničím úchvatný a musí sa absolvovať po prašnej a dosť rušnej ceste; ďalej v sprievodcovi nájdeš všetky informácie o možných východiskových bodoch.

Výstup na priesmyk Thorong.
Aj cieľový bod, pôvodne stanovený v Beni, sa v priebehu rokov dosť zmenil. V súčasnosti väčšina ľudí končí svoj okruh v dedine Muktinath hneď po prekonaní priesmyku Thorung. Odtiaľ si totiž môžeš nasadnúť na autobus alebo jeep, ktorý ťa odvezie až do Pokhary, no aj tu je možností naozaj veľa a pokúsim sa ich vymenovať čo najlepšie.
S tým, dúfam, máš dosť jasnú predstavu o tom, čo sa považuje za okruh okolo Annapurny, teraz je čas stručne si povedať o ďalších dvoch trekoch.
Okruh okolo Annapurny v skratke:
Od 10 do 20 dní podľa zvoleného itinerára a vlastného tempa.
Čo sa týka náročnosti, je to bez pochýb najťažšia zo všetkých troch trás, najmä ak sa stúpa rýchlo a nie si práve vo forme, výška sa môže naozaj prejaviť a priesmyk Thorung vo výške 5416 metrov môže byť neprekonateľnou prekážkou.
Napriek tomu je to trek, ktorý môže zvládnuť veľmi veľa ľudí, niektorí môžu potrebovať pár dní navyše alebo možno pomoc nosiča, ale ak dokážeš chodiť aspoň 4–5 hodín denne niekoľko dní po sebe, máš výborné vyhliadky, že to zvládneš!
Predovšetkým, všetky práve spomenuté názvy v podstate označujú tú istú trasu. Trek, ako už hovorí jeho názov, vedie k základnému táboru Annapurny (4130 metrov). Nejde o okruh, v podstate sa stúpa a klesá po tom istom chodníku a možné varianty sú len na dne doliny. Skrátka, od Chomrongu vyššie je len jeden chodník a tentoraz nie sú žiadne cesty, ktorým by si sa musel vyhýbať.
Celý trek sa dá absolvovať už za 5 dní s odchodom z Pokhary a to, že sa dosiahne „len“ 4130 metrov základného tábora, z neho robí oveľa populárnejšiu a relatívne ľahkú trasu v porovnaní s okruhom. Chodník vedúci k základnému táboru Annapurny je bez pochýb najvychodenejší v celej krajine, kráčať na jeseň a na jar bez toho, aby bol na dohľad nejaký ďalší trekker, je prakticky nemožné.

Masív Annapurny.
Trek k základnému táboru Annapurny v skratke:
Od 5 do 8 dní podľa trasy, ktorú si v dolnej časti vyberieš, a samozrejme podľa vlastného tempa. Úroveň náročnosti nie je vysoká, chodník je mimoriadne vychodený a najbližšia lodge nikdy nie je príliš ďaleko, no samozrejme, chodiť sa treba. Videl som niekoľko ľudí, ktorí boli viditeľne mimo formy, a napriek tomu došli až k základnému táboru, takže s trochou trpezlivosti a húževnatosti je to trasa zvládnuteľná pre mnohých.
Poon Hill je najľahší zo všetkých troch trekov a, úprimne povedané, hoci sa dá brať ako samostatný trek, v skutočnosti sa naň dá pozerať ako na záverečnú časť dnešného okruhu okolo Annapurny absolvovaného opačným smerom. Najvyšší bod dosiahnutý počas trasy je Poon Hill vo výške 3210 m, kopec týčiaci sa vedľa dediny Ghorepani, ktorý ponúka fantastické výhľady na masív Annapurny.
Trasu možno absolvovať ako okruh, vďaka čomu je menej monotónna ako chodník vedúci k základnému táboru. S odchodom z Pokhary stačia v zásade 4 dni, čo spolu s nízkou priemernou nadmorskou výškou z neho robí nepochybne najľahší zo všetkých troch trekov; popularitou sa dá porovnať so základným táborom Annapurny, s tým rozdielom, že na tejto trase je veľa domácich turistov.

Svitanie na Poon Hill.
Trek na Poon Hill v skratke:
Od 4 do 5 dní je viac než dosť. Čo sa týka náročnosti, je to bez pochýb najľahšia trasa zo všetkých troch. Ak dokážeš chodiť 4–5 hodín denne, nebudeš mať s jeho absolvovaním žiadny problém, výška by vôbec nemala byť problém.
Na záver tohto krátkeho úvodu: ako uvidíš nižšie, je možné skombinovať všetky tri treky a absolvovať celú trasu za 20–30 dní.
Ak čítaš tento článok, pravdepodobne si sa už rozhodol, ale ak by si sa ešte rozhodoval, chcem povedať pár slov o tom, čo je pre mnohých ťažká voľba, keď majú možno len dva týždne na trek v Nepále: okruh okolo Annapurny alebo základný tábor Everestu?
Predovšetkým, oba sú krásne treky, ale ak mám vyjadriť svoju preferenciu, vybral by som si okruh, pretože scenéria je oveľa rozmanitejšia. Začína sa v takmer tropickom podnebí a končí sa na 5416 metroch priesmyku, a keďže ide o okruh, každý deň je iný a nie si nútený stúpať a klesať po tom istom chodníku.
Ďalšie dve veci, pre ktoré sa prikláňam k okruhu, sú, že je výrazne menej rušný/populárny ako trek k základnému táboru Everestu. Slovami môjho otca po tom, čo sme narazili na poriadnu zápchu pri visutom moste: „Pripadá mi, akoby sme išli po chodníku k Tre Cime di Lavaredo!“. A to bola naša skúsenosť z jari, neodvažujem sa predstaviť si, aká je situácia na jeseň.
Ďalším dôvodom, prečo by som odporučil okruh, sú náklady. Jedlo a ubytovanie sú v priemere o 30 % lacnejšie ako pri základnom tábore Everestu a najmä ak sa rozhodneš ten druhý absolvovať s letom do Lukly (voľba prakticky nútená, ak máš k dispozícii len dva týždne), tak ťa okruh vyjde prakticky na polovicu v porovnaní so základným táborom Everestu.
Ak vezmeme toto všetko do úvahy, základný tábor Everestu má stále svoje čaro a konečná voľba je samozrejme na tebe, všetko, čo som doteraz povedal, je len môj skromný názor.

Hneď za dedinou Churi Letdar.
Začnime vízami na vstup do krajiny. Víza sú povinné, ale našťastie majitelia talianskeho pasu (s platnosťou dlhšou ako 6 mesiacov) dostanú víza nazývané Visa On Arrival (VOA) v momente, keď do krajiny vstúpia (pravidlá sa líšia podľa občianstva, preto si over, čo platí pre teba). Proces je mimoriadne jednoduchý a priamočiary, ale, žiaľ, nie je zadarmo.
Sú tri možnosti:
15 dní – 30 USD.
30 dní – 50 USD.
90 dní – 125 USD.
Víza sa dajú ľahko predĺžiť až na maximálne 150 dní za kalendárny rok (1. január – 31. december), hoci to nie je práve lacné. Tu nájdeš poplatky, pravdepodobne je lepšie vycestovať a vrátiť sa s novými vízami, každopádne s turistickými vízami nie je možné zostať v krajine dlhšie ako 150 dní za kalendárny rok.
Oficiálne sa tiež vyžadujú dve pasové fotografie (pasová veľkosť) na dokončenie vydania víz po príchode na letisko/pozemný hraničný priechod, ale ak vyplníš online formulár, nie sú potrebné a s najväčšou pravdepodobnosťou ušetríš pri príchode poriadne veľa času, najmä na letisku v Káthmandu, kde môžeš ísť rovno na imigračný úrad a nemusíš tam stáť a vypĺňať formulár. Odporúčam to urobiť.
Víza na letisku Tribhuvan sa teoreticky dajú zaplatiť kreditnou kartou, ale v praxi, podľa toho, čo som čítal, je to dosť nevyspytateľné! Ja som to skúsil a povedali mi, že to nie je možné, v každom prípade sa akceptujú všetky hlavné meny (vrátane eur), aby si sa vyhol nevýhodným prepočtom, ideálne by bolo platiť v amerických dolároch, ale nelámal by som si s tým hlavu viac, než treba, pokiaľ ich už nemáš.
Čo sa týka pozemných hraničných priechodov (tu nájdeš úplný zoznam), zdá sa, že sa akceptujú výlučne americké doláre, tak sa podľa toho zariaď.
Nepál nevyžaduje žiadne povinné očkovanie, ale odporúča sa očkovanie proti hepatitíde A a B.

Vrchol Annapurny II z Upper Pisang.
Na absolvovanie troch trás, o ktorých v tomto sprievodcovi píšem (okruh, základný tábor, Poon Hill), sú potrebné dve povolenia:
TIMS (Trekker’s Information Management System)
TIMS je v podstate orgán, ktorý zhromažďuje všeobecné informácie o rôznych trekkeroch vrátane itinerárov, aby uľahčil a financoval prípadné záchranné akcie, a zároveň reguluje trekingové aktivity v krajine. Povolenie platí jeden rok a vyžaduje sa aj pri iných trekoch (nie pri Evereste).
Stojí 2000 rupií, približne 15 €.
Poznámka: Žiaľ, od 1. apríla 2023 už nie je možné získať TIMS, ak ťa nesprevádza sprievodca. V podstate už nie je povolené absolvovať žiadny trek v oblasti Annapurny bez sprievodcu. Myslím si, že je to naozajstná hanba, ďalšie rozhodnutie diktované chamtivosťou, ktorá sa skrýva za „bezpečnostnými otázkami“. Dúfam, že nepálska vláda to rozhodnutie v budúcnosti prehodnotí, ale momentálne je realita takáto.
Aktualizácia z októbra 2023:
Čitateľka blogu ma upozornila, že zatiaľ vôbec nie sú prísni. Prepisujem, čo mi napísala: „Na checkpointoch sa pýtajú, či ťa sprevádzajú sprievodcovia alebo nosiči, ale aj keď odpovieš, že nie, dajú ti pečiatku a šťastnú cestu, zatiaľ je to tak.“
Aktualizácia z apríla 2024:
Stretol som cestovateľa, ktorý mi potvrdil to, čo som práve povedal.
Aktualizácia z mája 2024:
TIMS je stále možné získať, aj keď ťa nesprevádza sprievodca.
Aktualizácia z októbra 2024:
Zdá sa, že TIMS už nie je potrebný na trekovanie v oblasti Annapurny.
ACAP (Annapurna Conservation Area Project)
ACAP je v podstate národný park, ktorý zahŕňa masív Annapurny a v ktorom sa nachádzajú všetky tri trasy opísané v tomto sprievodcovi; je to prvý národný park a zároveň najväčšia chránená oblasť v krajine.
Povolenie platí len na jeden vstup, takže ak absolvuješ všetky tri trasy jednu za druhou, nie je žiadny problém. Ak však napríklad absolvuješ okruh, vrátiš sa do Pokhary (a teda opustíš park) a potom chceš ísť na trek k základnému táboru alebo na Poon Hill, budeš musieť zaplatiť znova.
Stojí 3000 rupií, približne 20 €.
Odporúčam vybaviť si obe povolenia v Káthmandu alebo v Pokhare, teoreticky sa to dá aj v Besisahare (za vyššiu cenu 6000 rupií za ACAP, TIMS sa, zdá sa, v Besisahare vybaviť nedá).
Je to naozaj jednoduché, v Káthmandu stačí prísť do Tourism Board, ktorý sa nachádza približne 2 km od hlavnej turistickej oblasti Thamel (dá sa pokojne ísť pešo), úrad je otvorený od 10:00 do 17:00, odporúčam prísť hneď po otvorení, aby si sa vyhol zbytočným radom.
Kým turistický úrad v Pokhare sa nachádza len pár krokov od autobusovej stanice, a aj ten je otvorený od 10:00 do 17:00.
Povolenia by si samozrejme mohol vybaviť aj cez miestnu agentúru, ale náklady stúpajú a nemyslím si, že je to vôbec potrebné: proces je v zásade rýchly, jednoduchý a všetko sa vydáva na mieste.
Obe povolenia vyžadujú dve pasové fotografie (spolu štyri), ale aspoň čo sa týka úradu v Káthmandu, fotia sa tam zadarmo, takže by som si s tým príliš nerobil starosti, predpokladám, že v Pokhare je to rovnaké.
Poznámka: Pri vypĺňaní formulárov sa ťa medzi rôznymi údajmi (číslo pasu, itineráre atď. atď.) opýtajú aj na číslo tvojho cestovného poistenia. Jediné tri poistenia, ktoré túto aktivitu kryjú (pokiaľ viem), sú World Nomads, ktoré umožňuje poistiť trek do 6000 metrov po pridaní ako extra aktivity, TrueTraveller, ktoré po pridaní balíka „Extreme Pack“ ponúka krytie pre treky nad 4600 m, a nakoniec SafetyWing, ktoré kryje treky do 6000 metrov po pridaní balíka „Adventure Sports“. Ako som už spomenul, väčšina ostatných poistení končí na 3500 metroch, niektoré aj nižšie.
Aktualizácia z októbra 2024:
Zdá sa, že už nie je povinné preukazovať, že máš cestovné poistenie, ale napriek tomu odporúčam ho mať.
Na záver, Nepál nevyžaduje žiadne povinné očkovanie, ale odporúča sa očkovanie proti hepatitíde A a B.

Manang z výšky.
Hneď na začiatok: s vhodnou fyzickou prípravou a správnou výbavou by sa technicky dali všetky tri trasy absolvovať počas celého roka. Jar a jeseň sú však bez pochýb najlepším obdobím na trekovanie v oblasti Annapurny.
V skratke:
Teploty sú príjemné a dni sú väčšinou jasné, s výnimkou niekoľkých zriedkavých dní a neskorého popoludnia, keď sa vrcholy začnú zahaľovať do oblakov.
Je to aj obdobie kvitnutia žltých, červených a ružových rododendronov, ktoré v nižších polohách vytvárajú farebné divadlo. Po jeseni ide o druhú hlavnú sezónu a zároveň druhé najlepšie obdobie (z klimatického hľadiska) na trekovanie. Myslím si, že je to správny kompromis medzi počasím a preplnenosťou chodníkov, vo vysokých polohách a na začiatku sezóny, podľa ročníka, môžeš nájsť veľa snehu.
Ak by ťa to zaujímalo, v máji sa koná aj Tiji Festival v Lo Manthangu v oblasti Upper Mustang. Festival trvá tri dni a odohráva sa v areáli kráľovského paláca.
Leto je v Nepále obdobím monzúnov, najmä v nízkych polohách môže byť naozaj horúco, ale čím vyššie stúpaš, tým príjemnejšie sú teploty. Veľká časť oblasti zažíva dosť dažďa, s prítomnosťou pijavíc a komárov. Medzi južne orientovanou časťou masívu (základný tábor a Poon Hill), kde naozaj veľa prší, a severnou časťou (Manang, Upper Pisang, Muktinath), kde sú zrážky rozhodne nižšie, je však obrovský rozdiel.
Vegetácia je v tomto období obzvlášť bujná a môžeš obdivovať kvitnutie divokých kvetov, a rieky a vodopády sú v najlepšej forme.
V podstate môže byť leto dobrým obdobím na absolvovanie okruhu alebo na oblasť severne od masívu, kým pre Poon Hill a základný tábor Annapurny je to hrozné obdobie, chodníky sú naozaj málo rušné a ceny sú teda nízke.
Ak by ťa to zaujímalo, počas augustového splnu sa môžeš zúčastniť festivalu Yarlung mela v Muktinathe.

Svitanie v Muktinathe.
Toto sa považuje za dokonalú sezónu na trekovanie v Nepále, po monzúnoch sú dni jasné, teploty výborné a sneh je aj vo vysokých polohách prakticky neprítomný.
Je samozrejmé, že je to aj zďaleka najrušnejšie a najdrahšie obdobie roka, najmä október, keďže september môže byť mierne daždivý, najmä v nižších polohách, kým v novembri teploty začínajú klesať, ale stále zostávajú príjemné.
Ak by ťa to zaujímalo, jeseň je v Nepále aj sezónou festivalov, v tomto období sa konajú dva z najdôležitejších hinduistických festivalov, Dashain a Tihar.
Počas zimy môže byť naozaj chladno a najmä vo vysokých polohách sa trekovanie neodporúča vzhľadom na pravdepodobné množstvo snehu. Celkovo však zostáva dobrou sezónou, najmä v nízkych polohách, zrážky nie sú časté a dni bývajú zväčša jasné.
Okruh okolo Annapurny sa však rozhodne neodporúča (priesmyk Thorong zostáva zatvorený kvôli snehu aj do marca), ale základný tábor a najmä Poon Hill sa dajú absolvovať bez väčších ťažkostí.
Ak by ťa to zaujímalo, festivaly tohto obdobia sú: Tamu Loshar, Gyalpo Losar a Mageshangrati, oslavujú sa aj Vianoce.
Skôr než prejdem k rôznym východiskovým bodom, tu je kompletná mapa okruhu a súhrnná tabuľka toho, čo sú v zásade najpopulárnejšie itineráre.


My sme si zvolili akýsi štandardný itinerár, no bez úseku z Muktinathu do Jomsomu, pričom sme radšej pridali trek na Poon Hill a trek k základnému táboru Annapurny. Samozrejme, každá možnosť je dobrá, jediná, ktorú by som neodporúčal, je Krátky itinerár: zredukovať trek v podstate len na priesmyk Thorong by bola naozaj škoda, nehovoriac o tom, že vystúpiť takto vysoko a takto rýchlo by ti mohlo spôsobiť problémy s výškou.
Spätne by som si asi vybral dôjsť až do Jomsomu, pretože podľa autobusu aj podľa rozprávania iných cestovateľov je trasa naozaj malebná, kým od Jomsomu smerom nadol je krajina podobná prvej časti okruhu. Ak teda nemáš veľa času, mohol by si ju úplne preskočiť alebo nasadnúť na autobus Jomsom – Tatopani a pokračovať odtiaľ.

V podstate je možné začať trek kdekoľvek medzi Besisaharom a Manangom, ale autobusom sa dá dôjsť len do Ngadi, odtiaľ sa buď pokračuje pešo, alebo sa berie jeep. Aj tu je každá možnosť dobrá, ale dôrazne odporúčam nechodiť pešo z Besisaharu do Ngadi, pretože na tomto úseku nie je alternatíva k ceste, ktorá je tu naozaj rušná a prašná, prakticky to nikto nerobí.
Dva najpopulárnejšie východiskové body sú Syange a Jagat a dá sa k nim dostať jeepom, pričom druhý sa zvyčajne uprednostňuje pred prvým. My sme sa rozhodli pre autobus až do Ngadi, ktoré je 10, resp. 14 kilometrov nižšie v doline, čo sa zhruba premieta do jedného dňa chôdze navyše. Ak máš čas, odporúčam to, pretože chodník je naozaj príjemný a autobus je lacnejší ako jeep.
Chame a Tal, o niečo vyššie, sú ďalšie dve dobré možnosti, ak nemáš veľa času; za Talom podľa mňa osobne nemá veľmi zmysel začínať.

Podobne ako pri východiskových bodoch je po prekonaní priesmyku Thorong viacero možností aj pri cieľových bodoch. Ako som už spomenul, my sme si zvolili Muktinath, odtiaľ sme potom nasadli na autobus do Tatopani a začali sme trek na Poon Hill. Mnohí sa po príchode do Muktinathu vrátia rovno do Pokhary.
Ďalším naozaj populárnym cieľovým bodom je Jomsom, odkiaľ sa dá, ak chceš a rozpočet to dovoľuje, letieť do Pokhary. Alternatívou je autobus Jomsom – Tatopani (populárna voľba, pretože mnohí si myslia, že treba ísť pešo po ceste, ale v skutočnosti pri trase NATT (v angličtine) to nie je potrebné) alebo autobus Jomsom – Pokhara, alebo dokončiť okruh celý až do Nayapulu.
Aj tu je voľba samozrejme výlučne na tebe, ale myslím si, že dve najlepšie možnosti, najmä ak nemáš veľa času, sú Muktinath a Jomsom.
Nasledujúci itinerár je zostavený tak, aby si chodil len dopoludnia až do skorého popoludnia (až na zopár zriedkavých výnimiek), spolu 5–6 hodín denne, a obedoval až po príchode do cieľa. V zásade sa vyráža okolo 7:00 alebo 7:30 a prichádza sa najneskôr okolo 13:00 až 14:00. Pravdepodobne sme o niečo rýchlejší ako priemerný človek, takže ak ti po prvých dňoch časy nevychádzajú, prispôsob sa podľa toho.
Sú aspoň tri dobré dôvody na túto stratégiu:
Ešte jedna vec, na ktorú treba pamätať, je, že v skutočnosti sa dá zastaviť prakticky kdekoľvek na trase. Najmä v nízkych polohách sú dediny všetky v krátkej vzdialenosti od seba a odporúčané etapy sa dajú pokojne zmeniť na nasledujúcu dedinu. Navyše aj lodge/tea house medzi dedinami je naozaj veľa, čo dáva v podstate nekonečné možnosti zastaviť sa, ak by si bol unavený alebo by si len chcel ísť ešte kúsok, keď už dorazíš do určeného cieľa.
Nakoniec odporúčam stiahnuť si Organic Maps, aplikácia funguje aj offline po stiahnutí máp a myslím si, že je to fantastický nástroj na absolvovanie trekov.
Poznámka: Celá trasa je značená bielou a červenou farbou, ale myslím si, že najmä v prvej časti (orientačne od Ngadi po Timang) sú úseky, kde je výhodnejšie ísť po ceste, než sledovať toto značenie, ktoré ťa často zavedie k veľkému prevýšeniu, aby ťa o kilometer neskôr znova priviedlo dole na cestu. Vždy sa pozri do Organic Maps a zváž, či sa to naozaj oplatí.

Výškový profil okruhu okolo Annapurny.
Deň 1. Autobus Pokhara – Besisahar (4 hodiny, 108 km) alebo autobus Káthmandu – Besisahar (7 hodín, 184 km) / Autobus Besisahar – Ngadi (1 hodina, 13 km) / Pešo Ngadi – Ghermu (2:45 hodiny, 9,3 km)
Besisahar (760 m) – Ngadi (840 m) – Lampata (1017 m) – Bahundanda (1223 m) – Ghermu (1108 m)
My sme išli cez Pokharu, pretože sme mali čas a mysleli sme si, že rozdeliť cestu je dobrý nápad, ale vôbec to nie je nutné, naopak, spätne by som si asi vybral priamy autobus z Káthmandu.
Z Káthmandu odchádza autobus z autobusovej stanice Gongabu (Gongabu Bus Park) a stojí 500/600 rupií. Odchodov je cez deň viac, ale odporúčam odísť skoro ráno (prvý autobus by mal ísť o 6:45), choď na autobusovú stanicu deň predtým, kúp si lístok a potvrď čas odchodu.
Ak by si chcel ísť cez Pokharu, autobus Káthmandu – Pokhara odchádza z tohto miesta, takmer všetky ubytovania/agentúry žiadajú 700 rupií, ale nám sa podarilo zohnať dva lístky za 1300. Autobus Pokhara – Besisahar naopak odchádza z Tourist Bus Park (cieľový bod autobusu Káthmandu – Pokhara), prvý odchod o 7:00, my sme zaplatili po 500 rupií cez hotel, ale zdá sa, že sa dá zaplatiť menej.
Z poslednej zastávky v Besisahare (kde vystupujú všetci) sa dá zorganizovať preprava jeepom do ktoréhokoľvek cieľa na trase, odporúčam však počkať na miestny autobus, ktorý chodí často, a pokračovať až do Ngadi (posledná zastávka), stojí to 300 rupií. Ak chceš, mohol by si vystúpiť v Bhulbhule (200 rupií) a pokračovať pešo, ale išiel by si po ceste a úprimne o nič neprídeš. Ak však nemáš čas alebo chceš jednoducho štartovať vyššie, teraz je čas vziať jeep do niektorého z ostatných východiskových bodov.
V zásade, ak sa rozhodneš dôjsť jeepom do Syange alebo Jagatu počas tohto dňa, môžeš itinerár aj tak dodržať doslova, zmení sa len východiskový bod dňa 2. V každom prípade maj povolenia po ruke, pretože v Bhulbhule je prvý checkpoint, ja som to nevedel a musel som liezť na strechu autobusu, aby som ich vybral z batohu.
Z Ngadi je chodník do Ghermu naozaj príjemný a odporúčam ho. My sme prenocovali v lodge Crystal, izba, wifi a teplá sprcha zadarmo za cenu večere a raňajok. Chalan nás však nasledujúce ráno nechal zaplatiť 10 % z celkovej sumy ako poplatok za službu, bola to prvá noc a nevedeli sme to, ale toto rozhodne nie je norma, nikto iný na trase to ani nevyskúšal, v dedine sú pravdepodobne lepšie možnosti.

Chodník do Ghermu.
Deň 2. Pešo Ghermu – Tal (5 hodín, 15 km)
Ghermu (1108 m) – Jagat (1250 m) – Chyamch (1367 m) – Tal (1633 m)
Ak štartuješ zo Syange/Jagatu, je to približne o 1 km, resp. 4 km menej, takže asi 4 až 4,5 hodiny do Talu.
Z Ngadi by si mohol ostať vo výške a ísť po hornom chodníku, ktorý sa cestám úplne vyhýba, ale je oveľa náročnejší a predlžuje trasu o 3 km, alebo zísť do dediny Syange cez rieku a ísť po ceste až do Chamje, odkiaľ sa znova prechádza cez rieku a vstupuje sa na chodník vedúci do Talu.
My sme zvolili cestu a úprimne to vôbec nebol problém, možno preto, že ráno je ešte málo premávky, ale na zhruba 7 km cesty zo Syange do Chamje neprešlo viac ako 10 jeepov. Na týchto 7 km sa dá navyše odbočiť na malé odbočky, ktoré ťa zavedú na chodníky vedúce paralelne s cestou, ale je to jedno veľké stúpanie a klesanie v podstate zbytočne, po absolvovaní prvého nás to omrzelo a išli sme po ceste.
V Chamje sa znova prechádza cez rieku a asi dva kilometre sa ide po naozaj príjemnom chodníku pred záverečnou rampou vedúcou do dediny Tal.
V Tale sme prenocovali v River View Guest House, aj tu sme mali izbu (s kúpeľňou a teplou vodou) zadarmo výmenou za cenu jedál, ale bez wifi.

Dedina Jagat.
Deň 3. Pešo Tal – Timang (5 a pol hodiny, 13 km)
Tal (1633 m) – Karte (1781 m) – Dharapani (1844 m) – Odar (2131 m) – Bagarchhapad (2059 m) – Danque (2139 m) – Timang (2578 m)
Z Talu dôrazne odporúčam ísť po chodníku, ktorý, ak sa postavíš chrbtom k dedine, vedie po pravej strane doliny (kým cesta vedie po ľavej strane na druhej strane rieky) až do dediny Dharapani, kde sa cesta a chodník opäť stretnú. Chodník je o niečo náročnejší ako cesta, ale výhľady stoja za to a celkovo je to naozaj príjemný úsek.
Z Dharapani do Timangu odporúčam ísť po ceste, je tam zopár označených skratiek, ktoré stojí za to využiť, ale väčšinou sa drž cesty.
Timang je naozaj pekná dedina obklopená horami, my sme spali v Hotel Manaslu, pekné izby, výborná teplá sprcha a wifi, to všetko zadarmo, zaplatili sme len jedlá.

Dedina Chame.
Deň 4. Timang – Dhikur Pokhari (6 hodín, 20 km)
Timang (2578 m) – Chhitepu (2636 m) – Koto (2656 m) – Chame (2726 m) – Talekhu (2838 m) – Bratan (2932 m) – Dhikur Pokhari (3211 m)
V tento deň sa ide prakticky stále po ceste, ale musím povedať, že ani tentoraz to nebol vôbec problém: premávka prakticky žiadna a občas je možnosť ísť po chodníku, ktorý vedie popri ceste.
Až do Brathangu je trasa relatívne ľahká, miestami rovinatá, potom sa začína neustále stúpanie až do dediny Dhikur Pokhari.
Prespali sme v Hotel Kamala a aj ten môžem odporučiť, pekná izba a bezplatné wifi pri zaplatení jedál, teplá sprcha za poplatok.

Svitanie v Dhikur Pokhari.
Deň 5. Dhikur Pokhari – Ngawal (5 a pol hodiny, 14 km)
Dhikur Pokhari (3211 m) – Upper Pisang (3303 m) – Ghyaru (3695 m) – Ngawal (3669 m)
Z Dhikur Pokhari máš dve možnosti: ísť podľa ukazovateľov smerom na Lower Pisang a ísť po ceste až do Manangu, alebo namieriť na Upper Pisang a ísť po chodníku, ktorý vedie vo výške (dosiahne sa takmer 4000 m nadmorskej výšky) po druhej strane doliny. Dôrazne odporúčam druhú možnosť, chodník je naozaj malebný, ale ak sa necítiš vo forme, asi je lepšie nepreháňať to a pokračovať smerom na Lower Pisang.
Ďalšia vec, ktorú by si mohol urobiť, je namieriť na Upper Pisang (odkiaľ sú fantastické výhľady na Annapurnu II) a potom zísť do Lower Pisang a pokračovať po ceste až do Manangu.
Z Dhikur Pokhari do Upper Pisang je chodník takmer rovinatý a naozaj príjemný, ale po opustení dediny nasleduje poriadna rampa (400 metrov prevýšenia) smerom k dedine Ghyaru. Tá je naozaj pekná osada, všetky stavby sú celé z kameňa a oplatí sa ju krátko preskúmať.

Uličkami Ghyaru.
Z Ghyaru do Ngawalu je chodník v podstate mierne zvlnená rovina, mimoriadne dobre schodná, s úchvatnými výhľadmi na masív Annapurny, toto bol úsek, ktorý sa mi z celého okruhu páčil najviac.
V Ngawale sme prespali v prvej (doslova) lodge pri vstupe do dediny, aj tu wifi a izba zadarmo, zaplatili sme len jedlá, teplá sprcha za poplatok. Rodina bola naozaj milá a jedlo výborné, ale zariadenie nebolo z najlepších, najmä v porovnaní s tými, ktoré sme videli neskôr nasledujúci deň.
Poznámka: V tento deň mnohí uprednostňujú ísť jedným ťahom a dôjsť do Manangu, takto sa však deň stáva naozaj dlhým. Ak nie si v časovej tiesni, neodporúčam to, ale ak sa to rozhodneš urobiť, jednoducho preskoč deň 6 a prejdi rovno na deň 7. Samozrejme, to isté platí, ak sa rozhodneš nevybrať si horný chodník, dôjdeš do Manangu v ten istý deň a prejdi rovno na deň 7.

Dedina Ngawal.
Deň 6. Ngawal – Manang (2:45 hodiny, 9 km)
Ngawal (3669 m) – Munchi (3500 m) – Braga (3519 m) – Manang (3560 m)
Toto je deň polovičného oddychu. Z dediny Ngawal máš dve možnosti: ísť po chodníku, ktorý hneď za dedinou klesá do doliny a pripája sa k ceste v Mungii, alebo ostať vo výške o trochu dlhšie a zísť do Braky.
Prvý chodník je lepšie značený, vychodený a kratší, väčšina ľudí volí túto možnosť (aj my), hoci sme mali v úmysle ísť po tom druhom. Nechali sme sa nasmerovať trekkermi pred nami, ale ak si dáš pozor a pozrieš sa do Organic Maps, ten druhý je pravdepodobne malebnejší, v každom prípade je rozdiel malý.
Keď sa dôjde na dno doliny, ide sa po rovinatej ceste až do Manangu. Tu sme sa predtým, než sme našli ubytovanie zadarmo za cenu jedál, museli spýtať na pár miestach, ale nakoniec sme sa dohodli v Himalayan Singi Hotel, izba s kúpeľňou, teplou sprchou (solárnou) a wifi zadarmo, takže sme platili len šesť jedál (zostali sme dve noci na aklimatizáciu, čo sa mimoriadne odporúča).
Vzhľadom na krátky deň chôdze sme popoludní preskúmali mesto a neďaleké jazero Gangapurna.

Mesto Manang.
Deň 7. Manang (deň odpočinku / aklimatizácie)
Aj keď sa fyzicky cítiš dobre, rozhodne sa odporúča stráviť deň v Manangu a nestúpať ďalej, aby sa predišlo problémom v nasledujúcich dňoch. Odporúča sa však urobiť krátky výlet v okolí, či už na zabitie času, alebo na uľahčenie procesu aklimatizácie. Ako hovorí slávne anglické príslovie „climb high sleep low“ (vystúp vysoko, spi nízko), najlepší spôsob, ako si zvyknúť na výšku, je cez deň nastúpať prevýšenie a potom zísť dole, aby mal organizmus čas na regeneráciu.
Na tento účel je v okolí Manangu niekoľko možností (nižšie vidíš naozaj peknú mapu), dve, ktoré by som odporučil, sú: vyhliadka ChongKor a Praken Gompa. Obe sú výlety na 2–3 hodiny tam a späť, ideálne na to, aby si nabral pár stoviek metrov výšky a zvyšok dňa potom odpočíval.

Mapa výletov v Manangu.
My sme si vybrali ChongKor a boli sme spokojní s panorámou (výhľad na ľadovec je výborný), ale aj Praken Gompa na druhej strane doliny sa zdá byť výbornou možnosťou, obe sú vo výške asi 3900 metrov. Ďalšou populárnou voľbou, ale rozhodne náročnejšou, je návšteva Ice Lake vo výške 4200 m.
Napokon sa z Manangu môžeš rozhodnúť vystúpiť k Tilicho Lake, najvyššiemu jazeru (takej veľkosti) na svete, ktoré však nie je súčasťou oficiálnej trasy okruhu okolo Annapurny. Ak máš k dispozícii dva dni navyše, pred výstupom k priesmyku by si mohol dôjsť k základnému táboru Tilicho Lake za jeden deň a potom nasledujúci deň, po návšteve jazera, pokračovať v itinerári okruhu. Ak chceš, mohol by si pokračovať aj do Jomsomu, takže by si sa nevracal po vlastných stopách, po variante, ktorý je rozhodne málo vychodený a v podstate skracuje úsek Manang – Jomsom.
My sme chceli ísť po dvojdňovom variante, ale chodník bol v polovici apríla ešte uzavretý kvôli snehu, čo je neobvyklé, ale úplne možné.
Poznámka: Ak sa kvôli výške necítiš obzvlášť dobre, myslím si, že Manang je ideálne miesto, kde prípadne stráviť pár dní navyše na zotavenie, než budeš pokračovať v treku, viacerí trávia v meste aj tretiu noc. Manang je navyše ideálne miesto na kúpu prípadnej chýbajúcej výbavy, tu cesta končí a ceny sú ešte konkurencieschopné, po opustení mesta je to už iné.

Vyhliadka ChongKor.
Deň 8. Manang – Churi Letdar (4:30 hodiny, 11 km)
Manang (3560 m) – Tengi (3719 m) – Ghunsang (3947 m) – Yak Kharka (4050 m) – Churi Letdar (4248 m)
Výstup do Churi Letdar je naozaj príjemný, prvý úsek ponúka krásne výhľady na Manang na dne doliny, kým druhý (miestami rovinatý) nám ponúkol výborné výhľady na okolité vrcholy a početné orly, než sme dorazili do Yak Kharka, kde je posledné stúpanie.
Churi Letdar leží vo výške 4200 m oproti 3500 m v Manangu, v tejto výške sa odporúča nastúpať nie viac ako 500 metrov denne, my sme nemali žiadny problém. Ak sa však necítiš obzvlášť dobre, ďalšou populárnou etapou je dedina Yak Kharka vo výške asi 4100 m, približne kilometer pred Churi Letdar. Niekedy môže rozdiel urobiť aj len 100 metrov!
Tu sme prespali v SnowLand lodge, izba a wifi zadarmo za cenu jedál, zariadenie nie je práve nové, ale výhľad je fantastický a personál milý.

Vstup do dediny Churi Letdar.
Deň 9. Churi Letdar – High Camp (3:45 hodiny, 6 km)
Churi Letdar (4248 m) – Deurali Tea House (4440 m) – Thorung Phedi (4548 m) – High Camp (4884 m)
Prvý mierne stúpajúci úsek je naozaj príjemný, výhľady výborné, potom sa klesá, aby sa prešlo cez rieku, znova sa naberá výška (v tejto výške to nie je zábava) a ide sa po mierne zvlnenej rovine až do Thorung Pedi.
Z Thorung Pedi do High Camp je krátke, ale ťažké stúpanie, choď pomaly! Odporúčam vyraziť skoro ráno. Najmä v hlavnej sezóne je riziko, že ostaneš bez izby a budeš musieť spať v spoločnej miestnosti High Campu, vysoké, ak dorazíš neskoro, keďže tam je len jedno zariadenie, ktoré, hoci veľké, má obmedzený počet izieb. Tu spať zadarmo za cenu jedla je nemožné, naša dvojlôžková izba nás stála 350 rupií na osobu.
Popoludní, ak máš chuť, môžeš vystúpiť na neďalekú vyhliadku, ktorá ponúka výborný 360-stupňový výhľad na dolinu, je to len asi desať minút pešo a je obzvlášť obľúbená na pozeranie východu slnka, ale my sme nemali silu vôle vyliezť v tú hodinu zo spacáku.
Alternatíva, ktorá sa zdá byť dosť populárna, je spať v Thorung Pedi, ale úprimne si nemyslím, že je to skvelý nápad, pretože by to ešte viac sťažilo nasledujúci deň, ktorý je už teraz najťažší a najdlhší z celého okruhu.
Treba však povedať, že spánok v nižšej výške pred zdolaním priesmyku by mohol prospieť niekomu, kto má problémy s výškou a necíti sa obzvlášť dobre. Niektorí dokonca strávia jednu noc v Thorung Pedi a jednu v High Campe pred zdolaním priesmyku, v podstate, počúvaj, čo ti hovorí tvoje telo, ale ak sa cítiš dobre, myslím si, že noc dňa 9 je lepšie prežiť v High Campe.

Svitanie v High Campe.
Deň 10. High Camp – Muktinath (7 hodín, 13 km)
High Camp (4884 m) – Thorong La Pass (5416 m) – Chambar Bir (4200 m) – Muktinath (3611 m)
O pol štvrtej som začul prvých ľudí, ako sa chystajú na výstup k priesmyku, ale my sme sa rozhodli počkať na východ slnka. Vyrazili sme o štvrť na sedem a v High Campe už takmer nikto nebol. Prvý úsek nebol práve príjemný, chodník bol ešte čiastočne zamrznutý a po našej pravej strane bola priepasť.
Dôjsť k priesmyku nebolo ľahké a často sa nám zdalo, že sme už na hrebeni, a pritom sa pred nami objavilo ďalšie stúpanie. Pri jednom z týchto momentov sa mi dokonca zlomila palica. Keď sme sa konečne dostali na priesmyk, bol to naozaj nádherný pocit.

Povinná fotka na priesmyku Thorong.
Po povinných fotkách sa začala najťažšia časť dňa, dlhý zostup do Muktinathu, 1600 metrov prevýšenia dole, nie práve príjemných najmä kvôli snehu a blatu, ktoré urobili chodník mimoriadne šmykľavým.
Keď sme konečne dorazili do cieľa, našli sme výbornú izbu v Hotel The Paths of Dream, aj tu teplá sprcha, wifi a izba zadarmo len za cenu jedál.
Poznámka: Toto bol jediný deň, keď by mi pár mačiek určite nezaškodilo, ale treba povedať, že to bol rozhodne neobvyklý ročník a podľa toho, čo mi povedali, v apríli/máji normálne nie je veľa snehu.
Ako som povedal na začiatku sprievodcu, po dosiahnutí tohto bodu je viacero možností, my sme sa rozhodli nasadnúť na autobus do Tatopani a začať trek na Poon Hill, ale pre úplnosť opíšem odporúčaný itinerár, ak chceš okruh absolvovať pešo.
Ak sa rozhodneš ísť autobusom, toto sú zhruba ceny na hlavné ciele (pri jeepoch počítaj s tým, že zaplatíš aspoň dvojnásobok)
Jomsom – 350 rupií – 2 hodiny
Tatopani – 1200 rupií – 7 hodín
Pokhara – 1450 rupií – 12 hodín

Upper Pisang.
Deň 11. Muktinath – New Jomsom cez Lupra (6 hodín, 22 km)
Muktinath (3611 m) – Lupra (2983 m) – Jomsom (2784 m)
Tu máš dve možnosti: ak sa chceš úplne vyhnúť ceste, musíš ísť cez dedinu Lupra na juhu, alternatívou je ísť cez Kagbeni (zdá sa, že je to krásna dedina a odporúčali mi ju navštíviť) na severe, miestami po ceste. Scenéria (aj z autobusu) je naozaj pôsobivá a predstavujem si, že z chodníka, ktorý vedie vyššie, je ešte pôsobivejšia.
Po príchode do Lupra máš opäť dve možnosti: ostať vo výške a ísť po svahu hory, alebo zísť do doliny a ísť popri rieke, oba chodníky sa spájajú asi 5 km od Jomsomu, kde si nútený ísť po okraji cesty.
Autobusy z New Jomsom:
Tatopani 880 rupií – 5 hodín
Pokhara 1110 rupií – 10 hodín
Káthmandu 1700 rupií – 20 hodín
Do Pokhary sa dá aj letieť.
Deň 12. New Jomsom – Tukuche (4 a pol hodiny, 15,5 km)
Jomsom (2784 m) – Thini (2836 m) – Chhario (2704 m) – Tukuche (2615 m)
Približne 500 metrov za dedinou sa ide po tom, čo bola hlavná cesta pred vybudovaním novej. V praxi sa prejde cez rieku a celý deň sa ide po opačnej strane doliny ako rušná cesta.
Chodník/cesta je samé stúpanie a klesanie až do dediny Chhario, odkiaľ sa trasa vyrovná do mierne zvlnenej roviny vedúcej do dediny Tukuche.
Deň 13. Tukuche – Ghasa (8 hodín, 30 km)
Tukuche (2615 m) – Sauru (2570 m) – Kokhethanti (2533 m) – Konjo (2700 m) – Titi Lake (2700 m) – Chhoya Deurali (2505 m) – Ghasa (2072 m)
Tu sú aspoň tri rôzne možnosti: ak sa chceš úplne vyhnúť ceste a ísť cez jazero Titi, ide sa približne 30 km a takmer 8 hodín; ak po príchode do Kokhethanti pôjdeš pozdĺž rieky namiesto smeru k jazeru, ide sa približne 25 km; posledná alternatíva je ísť po ceste (rušnej) až do Larjungu a pokračovať po najkratšej trase zobrazenej v Organic Maps, v tomto prípade ide o približne 20 km, z ktorých veľká časť vedie po ceste.

Stúpanie do Ghorepani.
Deň 14. Ghasa – Tatopani (17 km, 5 hodín)
Ghasa (2072 m) – Pairothapla (1937 m) – Kopchepani (1765 m) – Narchyang (1448 m) – Tatopani (1362 m)
Aj tu sa väčšinu času ide po opačnej strane rieky ako hlavná cesta, okrem posledného kilometra pred príchodom do Tatopani, keď sa prechádza cez rieku a treba ísť po rušnej ceste.
Dedina je naozaj turistická a preplnená, keďže sa používa ako východiskový/cieľový bod pre mnohé treky v oblasti. My sme prišli autobusom z Muktinathu a na rozdiel od toho, čo sme si mysleli (vzhľadom na nízku nadmorskú výšku), nájsť izbu zadarmo za cenu jedla bolo nemožné a nakoniec sme zaplatili 200 rupií za dvojlôžkovú izbu v Hotel Himalaya, skromné ubytovanie, ale výborné wifi a jedlo.
Popoludní sme navštívili neďaleké termálne pramene, nič pôsobivé, ale aj tak bolo príjemné stráviť asi hodinku vo vode, najmä po tom, čo pre nás bolo 10 dní trekingu. Vstup stojí 150 rupií.
Deň 15. Tatopani – Ghorepani (6 hodín, 17 km)
Tatopani (1362 m) – Ghara (1745 m) – Shikha (1934 m) – Phalate (2272 m) – Chitre (2370 m) – Ghorepani (2800 m)
Toto je poriadna driná, je to totiž 1600 metrov prevýšenia a nekonečné množstvo schodov, ktoré spolu s horúčavou urobili z tohto dňa jeden z najťažších z celého okruhu. Napriek tomu sme dorazili do cieľa okolo druhej a ubytovali sme sa v Lodge Mountain View, kde sa nám po nejakom tom vyjednávaní podarilo získať izbu a teplú sprchu zadarmo výmenou za obed, večeru a raňajky.
Po približne 1 km chôdze po hlavnej ceste treba prejsť cez most na opačnú stranu rieky. Odtiaľ je chodník dobre značený a striedá sa s vedľajšou cestou prakticky bez premávky na mnoho kilometrov; potom nájdeš nekonečnú sériu schodov až do dediny Ghorepani, kde sme my pokračovali k základnému táboru Annapurny, kým trasa okruhu smeruje do Nayapulu, kde sa trek končí.
Ak sa ti zdá, že 17 kilometrov s 1600 metrami prevýšenia je príliš veľa, odporúčam prenocovať v Shikhe, ktorá je doslova v polovici cesty.

Ghyaru vľavo a Annapurna II vpravo.
Deň 16. Ghorepani – Poon Hill – Nayapul – autobus do Pokhary (6 a pol hodiny, 22 km)
Ghorepani (2800 m) – Poon Hill (3200 m) – Ghorepani (2800 m) – Nangethanti (2524 m) – Banthanti (2306 m) – Ulleri (2110 m) – Tikhedhunga (1536 m) – Hile (1554 m) – Birethanti (1120 m) – Nayapul (1117 m)
Prvá časť dňa spočíva vo výstupe na Poon Hill za východom slnka, z Ghorepani na vrchol Poon Hill je to len kilometer a pol, ale takmer 400 metrov prevýšenia, takže to nie je práve prechádzka. Nám to trvalo asi 40 minút, takže ak chceš vidieť východ slnka, prispôsob sa podľa ročného obdobia. Samozrejme odporúčam vyraziť s čelovkou alebo aspoň s baterkou v mobile, ale neboj sa, stratiť sa je nemožné, všetci stúpajú, aby videli východ slnka, a chodník je mimoriadne dobre značený. Na začiatku chodníka treba zaplatiť vstup na Poon Hill, 100 rupií.
Keď sa vrátiš do Ghorepani, daj si raňajky a začni zostup do Nayapulu, kde sa okruh končí. Ak chceš naopak urobiť ako my a absolvovať aj trek k základnému táboru Annapurny, namier to do Tadapani.
Ak chceš tento deň rozdeliť na dva, ideálne je asi zastaviť sa v Ulleri a do Nayapulu ísť nasledujúci deň. Z Nayapulu idú často autobusy do Pokhary, trvá to dve hodiny, približne 200–300 rupií. Tu sa okruh okolo Annapurny končí.

Kláštor pri vstupe do Manangu.
Skôr než prejdem k východiskovým bodom, tu je kompletná mapa okruhu s rôznymi trasami a súhrnná tabuľka toho, čo sú v zásade tri najpopulárnejšie itineráre, ktoré sa v podstate líšia len východiskovým bodom.

V podstate, ak máš čas, odporúčam vyraziť z Nayapulu a zaradiť aj trek na Poon Hill, alebo z Phedi cez termálne pramene v Jhinu Danda. Ak si však v časovej tiesni, najlepšou možnosťou je začať zo Siwai.
V každom prípade sa všetky tri východiskové body dajú použiť aj ako cieľové body a podľa chuti ich kombinovať. Napríklad by si mohol vyraziť z Nayapulu a vrátiť sa do Pokhary zo Siwai, alebo vyraziť z Phedi a vrátiť sa do Pokhary z Nayapulu atď. Voľba je úplne na tebe a v podstate závisí od toho, koľko máš času.

Pre praktickosť opisujem deň po dni všetky tri najpopulárnejšie itineráre, pričom úsek z Chomrongu k základnému táboru, ktorý je rovnaký na všetkých troch trasách, podrobne opisujem len v prvom itinerári.
Aj autobusová stanica pre všetky tri východiskové body je tá istá a vo všetkých prípadoch odporúčam začať skoro ráno taxíkom do Baglung Bus Park. Z lakeside v Pokhare (turistická zóna pri jazere, kde sú všetky hotely/hostely) sme po zjednávaní zišli na 300 rupií za jazdu, ak chceš, dá sa dôjsť aj verejnou dopravou za zlomok našej ceny, ale povedali nám, že treba dvakrát prestupovať, a nám sa nechcelo! Je tiež možné vziať jeep do všetkých cieľov, ale počítaj s tým, že zaplatíš aspoň dvojnásobok.
Ešte jedna vec, na ktorú treba pamätať, je, že v skutočnosti sa dá zastaviť prakticky kdekoľvek na trase. Dediny sú všetky v krátkej vzdialenosti od seba a odporúčané etapy sa dajú pokojne zmeniť na nasledujúcu dedinu. Nehovoriac o tom, že aj lodge/tea house medzi dedinami je naozaj veľa a ponúkajú v podstate nekonečné možnosti zastaviť sa, ak by si bol unavený alebo by si len chcel ísť ešte kúsok, keď už dorazíš do určeného cieľa. Etapy sú však vo vysokých polohách pevnejšie dané.

Výškový profil treku k základnému táboru Annapurny.
Poznámka: Všetky lodge, ktoré stáli v základnom tábore Annapurny, zničila lavína na začiatku roka 2019, momentálne je najvyšším miestom, kde sa dá prespať, základný tábor Machhapuchhre o niekoľko kilometrov nižšie.
Hoci tu je 5 lodge a my sme dorazili neskoro dopoludnia (oveľa skôr ako väčšina ostatných trekkerov), nepodarilo sa nám tu prenocovať, pretože mali všetko obsadené a otec nechcel spať v spoločnej miestnosti. Stalo sa to v apríli, ktorý nie je ani vrchol sezóny, takže ak chceš mať istotu súkromnej izby na spanie, dôrazne odporúčam urobiť rezerváciu v predchádzajúcich dňoch, dokáže to pre teba urobiť ktorákoľvek lodge, ak si súčasťou organizovaného zájazdu, samozrejme by nemali byť žiadne problémy.
Tento itinerár je zostavený tak, aby sa trek absolvoval v čo najkratšom čase, ak nie si obzvlášť vo forme, trpíš výškou alebo si jednoducho radšej dáš na čas, pokojne rozdeľ výstup k základnému táboru pridaním 1–2 extra etáp.
Deň 1. Autobus Pokhara – Siwai (3 a pol hodiny, 50 km) / Pešo Siwai – Chomrong (4 a pol hodiny, 11 km)
Siwai (1250 m) – Chomrong (2170 m)
Z Pokhary do Siwai je to asi 3 a pol hodiny, cena lístka 300–400 rupií. Po príchode do Siwai sa krátko ide po ceste, ktorá v tejto dedine v podstate končí, a potom sa začína ísť po naozaj príjemnej mierne zvlnenej rovine, ktorá prechádza cez početné typické dediny.
Po príchode do Samrungu sa prechádza cez dlhý visutý most a začína sa poriadne ťažké stúpanie, ktoré sa končí v Chomrongu. Počas cesty autobusom sa snaž mať povolenia po ruke, pretože na ceste je checkpoint.
My sme išli trasu opačne a mierne sme zmenili etapy, takže nemám žiadne odporúčanie, pokiaľ ide o ubytovanie v Chomrongu, ale uisťujem ťa, že možností je tu rozhodne veľa.

Dedina Chomrong.
Deň 2. Chomrong – Himalaya (6 hodín, 12 km)
Chomrong (2170 m) – Himalaya (2950 m)
Deň začína poriadnym zostupom až na dno doliny, odkiaľ sa potom začína dosť pravidelné stúpanie až do dediny Himalaya. Trasa pozostáva z veľkej časti zo schodísk vedúcich cez les, výhľady na tomto úseku nie sú úchvatné, ale aspoň je chodník prevažne v tieni.
Ak sa ti nechce ísť tak dlho, dve možné alternatívne zastávky sú dedina Bamboo alebo Dovan. Tu nie je možné zjednávať cenu izby, 500 rupií za dvojlôžkovú.
Deň 3. Himalaya – základný tábor Annapurny – základný tábor Machhapuchhre (6 a pol hodiny, 12 km)
Himalaya (2950 m) – základný tábor Annapurny (4130 m) – základný tábor Machhapuchhre (3700 m)
Toto je zďaleka najkrajší deň treku, na úrovni Himalaye sa vychádza z lesa a začínajú sa jasne vidieť vrcholy obklopujúce dolinu, po príchode do Deurali sa niekoľko stoviek metrov klesá a potom začína neustále stúpanie až do základného tábora Machhapuchhre. Tu odporúčam nechať si batoh a pokračovať k základnému táboru Annapurny, kde si môžeš vychutnať úchvatné výhľady a urobiť povinné fotky, než sa vrátiš do základného tábora Machhapuchhre na prenocovanie.
Niektorí sa rozhodnú vystúpiť k základnému táboru Annapurny až nasledujúce ráno, ale ak je viditeľnosť dobrá, myslím si, že je lepšie urobiť to v tento deň a vyhnúť sa tak predĺženiu nasledujúceho dňa, hoci pravdepodobnosť lepšieho počasia je vyššia ráno. V každom prípade je vrchol viditeľný aj zo základného tábora Machhapuchhre, voľba je na tebe!
Tu nie je možné zjednávať cenu izby, 500 rupií za dvojlôžkovú.

Základný tábor Annapurny.
Deň 4. Základný tábor Machhapuchhre – Bamboo (4 a pol hodiny, 11 km)
Základný tábor Machhapuchhre (3700 m) – Bamboo (2345 m)
Ako som práve povedal, deň by si mohol začať výstupom k základnému táboru Annapurny, alebo ak si to už urobil predchádzajúci deň, môžeš začať klesať do Bamboo.
V podstate sa celý deň ide z kopca po chodníku, ktorým sa išlo hore, ak máš po príchode do Bamboo ešte chuť, môžeš sa rozhodnúť zísť ešte nižšie až do Sinuwy alebo Bhanuwy, aby si skrátil nasledujúci deň, ktorý je dosť dlhý.
Deň 5. Bamboo – Siwai (6 a pol hodiny, 17 km) / Autobus Siwai – Pokhara (3 a pol hodiny, 50 km)
Bamboo (2345 m) – Siwai (1250 m)
Zostup do Chomrongu je naozaj rýchly, ale schodisko späť hore je nekonečné a môže byť naozaj horúco, preto odporúčam vyraziť skoro ráno, aj preto, že posledný autobus do Pokhary ide o 16:00.
Trasa je aj tu rovnaká ako cestou tam, takže po príchode do Chomrongu ťa čaká prakticky už len zostup do Siwai, kde môžeš nasadnúť na autobus/jeep alebo dokonca taxík a vrátiť sa do Pokhary. Aj tu nezabudni mať povolenia po ruke, pretože sa zastavuje na tom istom checkpointe ako cestou tam.
V Bamboo sa dá získať izba zadarmo za cenu jedál, The Buddha Guest House nie je zlá a sympatická pani je viac než ochotná zjednávať.

Visutý most medzi Bamboo a Siwai.
Tento itinerár je v podstate zostavený tak, aby sa skombinoval najprv trek na Poon Hill a potom trek k základnému táboru Annapurny. Ak chceš, dá sa namieriť aj rovno k základnému táboru Annapurny z Nayapulu, čo je v praxi práve opísaný itinerár zo Siwai s jedným dňom chôdze navyše, ale osobne si nemyslím, že to má veľký zmysel, pretože sa ide po ceste a krajina určite nie je úchvatná.
Deň 1. Autobus Pokhara – Nayapul (2 hodiny a štvrť, 40 km) / Pešo Nayapul – Ulleri (4 hodiny, 12 km)
Nayapul (1117 m) – Birethanti (1120 m) – Hile (1554 m) – Ulleri (2110 m)
Autobus z Baglung Bus Park do Nayapulu stojí 200 rupií. Po príchode do cieľa choď cez dedinu a prejdi cez most smerom na Birethanti, tu sú prvé dva checkpointy, kde musíš ukázať svoje povolenia.
Odtiaľ je trasa, ktorou treba ísť, dosť zrejmá, ale vždy si môžeš pomôcť Organic Maps, prvá časť vedie po ceste, potom je to už samý chodník až do dediny Hile, kde by si mohol prenocovať, ak chceš. Odporúčam pokračovať až do Ulleri, pretože úsek Hile – Ulleri je poriadne ťažký a trvá približne 2 hodiny.
Deň 2. Ulleri – Ghorepani (3 hodiny, 8 km)
Ulleri (2110 m) – Banthanti (2210 m) – Nangethani (2430 m) – Ghorepani (2780 m)
Toto je dosť krátky deň, takže môžeš vyraziť bez zhonu, pokiaľ si sa nezastavil nižšie v doline. Chodník vedie lesom a prechádza sa cez viacero dedín, vodopádov a potokov. Celá trasa je v podstate do kopca.
V Lodge Mountain View sa nám po nejakom tom vyjednávaní podarilo získať izbu a teplú sprchu zadarmo za obed, večeru a raňajky.

Himalájsky orol.
Deň 3. Ghorepani – Poon Hill – Tadapani (3 hodiny, 8,3 km)
Ghorepani (2780 m) – Poon Hill (3200 m) – Ghorepani (2780 m) – Tadapani (2630 m)
Prvá časť dňa spočíva vo výstupe na Poon Hill za východom slnka, z Ghorepani na vrchol Poon Hill je to len kilometer a pol, ale takmer 400 metrov prevýšenia, takže to nie je práve prechádzka. Nám to trvalo asi 40 minút, takže ak chceš vidieť východ slnka, prispôsob sa podľa ročného obdobia.
Samozrejme odporúčam vyraziť s čelovkou alebo aspoň s baterkou v mobile, ale neboj sa, stratiť sa je nemožné, všetci stúpajú, aby videli východ slnka, a chodník je mimoriadne dobre značený. Prakticky na začiatku chodníka treba zaplatiť vstup na Poon Hill, 100 rupií.
Keď sa vrátiš do Ghorepani, daj si raňajky a začni stúpať k priesmyku, odkiaľ sú fantastické výhľady na masív Annapurny, potom ťa čaká neustále stúpanie a klesanie až do Tadapani. Nasledujúci deň sa dôjde do Chomrongu, odkiaľ môžeš nasledovať práve opísaný itinerár a vrátiť sa do Pokhary zo Siwai tak, že v podstate urobíš nasledovné.
Deň 4. Tadapani – Chomrong (3 a pol hodiny, 9,3 km)
Tadapani (2630 m) – Chomrong (2170 m)
Vzdialenosť je krátka, ale je to samé dosť únavné stúpanie a klesanie, aspoň sa väčšinu času ide v tieni lesa. Ak chceš, mohol by si spojiť deň 3 a 4 do jedného dlhého dňa chôdze a skrátiť tak itinerár na 7 dní, ale ak máš čas, nevidím dôvod to robiť.
Deň 5. Chomrong – Himalaya (6 hodín, 12 km)
Chomrong (2170 m) – Himalaya (2950 m)
Deň 6. Himalaya – základný tábor Annapurny – základný tábor Machhapuchhre (6 a pol hodiny, 12 km)
Himalaya (2950 m) – základný tábor Annapurny (4130 m) – základný tábor Machhapuchhre (3700 m)
Deň 7. Základný tábor Machhapuchhre – Bamboo (4 a pol hodiny, 11 km)
Základný tábor Machhapuchhre (3700 m) – Bamboo (2345 m)
Deň 8. Bamboo – Siwai (6 a pol hodiny, 17 km) / Autobus Siwai – Pokhara (3 a pol hodiny, 50 km)
Bamboo (2345 m) – Siwai (1250 m)

Vrchol Annapurny.
Tento itinerár je pravdepodobne najmenej populárny itinerár/východiskový bod z troch, ale rozhodne sa veľmi dobre hodí na návštevu termálnych prameňov v Jhinu Danda.
Deň 1. Autobus Pokhara – Phedi (asi 1 hodina, 18 km) / Pešo Phedi – Photana (asi 3 hodiny, 7 km)
Phedi (1130 m) – Photana (1990 m)
Autobus z Baglung Bus Park do Phedi stojí 100/200 rupií. Po príchode do cieľa choď smerom na Dhampus a potom pokračuj cez les až do Pothany. Celý úsek je v miernom stúpaní.
Deň 2. Photana – Jhinu Danda (asi 5 hodín, 13 km)
Photana (1990 m) – Jhinu Danda (1720 m)
Prvý úsek je do kopca až do dediny Pittam Deurali, potom nasleduje zostup až na dno doliny a znova stúpanie do Jhinu Danda, kde môžeš stráviť popoludnie oddychom v termálnych prameňoch.
Keďže som tento itinerár osobne neabsolvoval a radšej som zvolil cestu do Siwai, neviem, či sa termálne pramene naozaj oplatí navštíviť, v každom prípade recenzie nevyzerajú zle.

Pozdĺž chodníka k základnému táboru.
Deň 3. Jhinu Danda – Bamboo (asi 5 hodín, 9,4 km)
Jhinu Danda (1720 m) – Bamboo (2345 m)
Z Jhinu Danda sa namieri do Chomrongu a vstúpi sa na štandardný itinerár k základnému táboru Annapurny. Pravdepodobne je pri návrate lepšie ísť do Siwai a ušetriť jeden deň chôdze, ale samozrejme by si mohol ísť späť po tom istom chodníku ako cestou tam a vrátiť sa do Pokhary z Phedi, v každom prípade môže itinerár vyzerať nejako takto.
Deň 4. Bamboo – Deurali (3 a pol hodiny, 7 km)
Bamboo (2345 m) – Deurali (3220 m)
Deň 5. Deurali – základný tábor Annapurny – základný tábor Machhapuchhre (5 a pol hodiny, 12 km)
Deurali (3220 m) – základný tábor Annapurny (4130 m) – základný tábor Machhapuchhre (3700 m)
Deň 6. Základný tábor Machhapuchhre – Bamboo (4 a pol hodiny, 11 km)
Základný tábor Machhapuchhre (3700 m) – Bamboo (2345 m)
Deň 7. Bamboo – Siwai (6 a pol hodiny, 17 km) / Autobus Siwai – Pokhara (3 a pol hodiny, 50 km)
Bamboo (2345 m) – Siwai (1250 m)

Chodník z Ghorepani do Tadapani.
Niekto začína v Kimche (blízko Siwai) a končí v Nayapule, ale klasický itinerár je ten opačný, ktorý je v podstate z veľkej časti ten istý itinerár opísaný vyššie: „Trek k základnému táboru Annapurny plus Poon Hill so štartom z Nayapulu za 8 dní“.
V každom prípade, či sa rozhodneš štartovať z Kimche alebo z Nayapulu, odporúčam začať prvý deň treku skoro ráno taxíkom do Baglung Bus Park, z lakeside v Pokhare (turistická zóna pri jazere, kde sú všetky hotely/hostely) je to asi 10 minút a 300 rupií, ak chceš, dá sa dôjsť aj verejnou dopravou, ale treba dvakrát prestúpiť a nám sa nechcelo.

Deň 1. Autobus Pokhara – Nayapul (2 hodiny a štvrť, 40 km) / Pešo Nayapul – Ulleri (4 hodiny, 12 km)
Nayapul (1117 m) – Birethanti (1120 m) – Hile (1554 m) – Ulleri (2110 m)
Autobus z Baglung Bus Park do Nayapulu stojí 200 rupií. Po príchode do cieľa choď cez dedinu a prejdi cez most smerom na Birethanti, tu sú prvé dva checkpointy, kde musíš ukázať svoje povolenia.
Odtiaľ je trasa, ktorou treba ísť, dosť zrejmá, ale vždy si môžeš pomôcť Organic Maps. Prvá časť vedie po ceste a potom je to už samý chodník až do dediny Hile, kde by si mohol prenocovať, ak chceš. Odporúčam pokračovať až do Ulleri, úsek z Hile do Ulleri je poriadne ťažký a trvá približne 2 hodiny.
Deň 2. Ulleri – Ghorepani (3 hodiny, 8 km)
Ulleri (2110 m) – Banthanti (2210 m) – Nangethani (2430 m) – Ghorepani (2780 m)
Toto je dosť krátky deň, takže môžeš vyraziť bez zhonu, pokiaľ si sa nezastavil nižšie v doline. Chodník vedie lesom a prechádza sa cez početné dediny, vodopády a potoky. Celá trasa je v podstate do kopca.
V Lodge Mountain View sa nám po nejakom tom vyjednávaní podarilo získať izbu a teplú sprchu zadarmo výmenou za obed, večeru a raňajky.
Deň 3. Ghorepani – Poon Hill – Tadapani (3 hodiny, 8,3 km)
Ghorepani (2780 m) – Poon Hill (3200 m) – Ghorepani (2780 m) – Tadapani (2630 m)
Deň je v podstate rozdelený na dve časti, prvá spočíva vo výstupe na Poon Hill za východom slnka, z Ghorepani na vrchol Poon Hill je to len kilometer a pol, ale takmer 400 metrov prevýšenia, takže to nie je práve prechádzka. Nám to trvalo asi 40 minút, takže ak chceš vidieť východ slnka, prispôsob sa podľa ročného obdobia.
Samozrejme odporúčam vyraziť s čelovkou alebo aspoň s baterkou v mobile, ale neboj sa, stratiť sa je nemožné, všetci stúpajú, aby videli východ slnka, a chodník je mimoriadne dobre značený. Prakticky na začiatku chodníka treba zaplatiť vstup na Poon Hill, 100 rupií.
Keď sa vrátiš do Ghorepani, daj si raňajky a začni stúpať k priesmyku, odkiaľ sú fantastické výhľady na masív Annapurny, potom ťa čaká neustále stúpanie a klesanie až do Tadapani, nasledujúci deň sa dôjde do Chomrongu, odkiaľ môžeš nasledovať práve opísaný itinerár a vrátiť sa do Pokhary zo Siwai tak, že v podstate urobíš nasledovné.

Výhľad z Poon Hill.
Deň 4. Tadapani – Kimche (3 hodiny, 9 km)
Tadapani (2630 m) – Kimche (1550 m)
Vzdialenosť je krátka a v podstate sa ide len z kopca lesom, po príchode do Ghandruku si môžeš dať obed, užiť si panorámu a potom zísť do Kimche, odkiaľ sa dá nasadnúť na jeep/autobus a vrátiť sa do Pokhary.
Ak si nečítal, čo predchádza, môžeš pokojne skombinovať trek na Poon Hill s trekom k základnému táboru Annapurny, itinerár nájdeš v príslušnej časti.
Všetky tri treky vyžadujú v podstate rovnakú výbavu a keďže netreba kempovať, netreba toho veľa. Tu je kompletný zoznam vybavenia a oblečenia.
Batoh – 50 litrov je viac než dosť, ale ak sa rozhodneš nebrať spacák, pravdepodobne stačí 40. Otec používal svoj Berghaus TrailHead 50, ja svoj cestovný batoh Kelty Redwing 50, obidva sú výborné batohy, prvý je špeciálne trekingový, druhý je hybrid.
Smartfón – Chodníky sú dobre značené, ale mať po ruke Organic Maps ti môže v určitých situáciách rozhodne pomôcť.
LifeStraw, filter na vodu alebo fľaša s filtrom – Všetky tri sú dobré možnosti, ktoré ti ušetria poriadne veľa peňazí. Vo výške môže fľaša vody stáť až 300 rupií. Tablety neodporúčam, podľa mňa sú nepraktické a z dlhodobého hľadiska drahé.
Čelovka – Väčšina lodge má v izbe svetlo a pravdepodobne by si si vystačil len s mobilom, ale mať čelovku je pohodlnejšie, najmä ak chceš vidieť východ slnka na Poon Hill alebo začínaš chodiť skoro, napríklad v deň priesmyku Thorong.
Spacák – Obaja sme ho niesli a neoľutovali sme to, ale potenciálne by si sa bez neho zaobišiel, najmä ak plánuješ len trek na Poon Hill. Lodge vždy poskytujú aspoň jednu deku a často sa dá získať druhá zadarmo, čo je vo väčšine situácií dosť, ale ja by som si ľahký spacák zobral aj kvôli hygiene.
Nákrčník – Užitočný na ochranu pred chladom aj pred slnkom, ja osobne nikdy nevyrážam bez svojho buffu z merino vlny, ktorý používam aj proti prachu/smogu. Ak nie si fanúšik buffu, odporúčam vziať si čiapku, slnko môže naozaj narobiť škody.
Termobielizeň – Cez deň som ju nikdy nepoužil, ale naozaj užitočná večer v lodge a ako pyžamo na spanie, ľahká a nezaberá veľa miesta.
Syntetický uterák – Praktický, ľahký a rýchlo schne.
Vodotesné puzdro – Maj svoje doklady a povolenia chránené pred vodou.
Kindle Paperwhite – Samozrejme nie je nevyhnutný, ale ja aj otec sme boli viac než radi, že sme ho mali počas popoludní strávených oddychom v lodge.
Slnečné okuliare – Lepšie polarizačné.
Mapa – My sme všetky treky absolvovali bez fyzickej mapy, ale môže sa zísť, v Pokhare/Káthmandu nestojí viac ako 400 rupií.
Powerbanka – V lodge sa dá takmer vždy nabíjať zadarmo, ale vo vysokých polohách sa platí a mať powerbanku ti môže ušetriť poriadne veľa peňazí, 10 000 mAh je viac než dosť, ak potrebuješ len nabiť mobil.
Lekárnička – Kúp si už hotovú alebo si ju priprav sám.
Trekingová obuv – Jedny trekingové topánky sú viac než dosť na absolvovanie všetkých trás, ale ak uprednostňuješ vysoké topánky, vyber si ľahšie. Ja som mal Columbia Peakfreak, kým otec Salomon LTR GTX.
Šľapky – Naozaj pohodlné večer, aby si nohy trochu vydýchli, a na sprchovanie, žabky neodporúčam, pretože sa nepohodlne nosia s ponožkami, ktoré sú vo vysokých polohách nevyhnutné.
Ponožky z merino vlny – Nič neprekoná merino vlnu, keď ide o trekingové ponožky. My sme obaja zvolili pár Danish Endurance a boli sme spokojní. Aspoň 2–3 páry, aby sa dali vyprať.
Ľahké mačky – My sme ich nemali, ale v deň priesmyku Thorong a v deň základného tábora Annapurny by sa boli zišli, treba však povedať, že v apríli (keď sme trek robili my) by už zvyčajne nemal byť sneh. V podstate to záleží od ročníka a od obdobia roka, v ktorom sa rozhodneš treky absolvovať, na jeseň a koncom jari si myslím, že sú vždy zbytočné.
Trekingové palice – Myslím si, že netreba míňať majetok, tieto AdventureAustria nám dobre poslúžili a sú rozhodne lacné. Ak by si bol voči trekingovým palicám skeptický, pokojne zmeň názor, najmä na dlhých trasách pomáhajú veľmi.
Páperová bunda – Ak absolvuješ okruh / základný tábor v období, ktoré nie je práve teplé, tieto bundy sa naozaj zídu, zaberajú málo miesta a naozaj dobre hrejú.
Fleece – Večer, ale aj počas chôdze nad určitou výškou nie je práve teplo a mať fleece sa naozaj hodí. Ja som ho mal na sebe prakticky každý večer.
Nepremokavá bunda alebo pončo – Za viac ako 20 dní nás zmoklo len raz, ale vždy je lepšie predchádzať než liečiť.
Toaletná taštička – Opaľovací krém, balzam na pery, mydlo s puzdrom a možno kúsok marseillského mydla na pranie bielizne, zubná kefka, zubná pasta, dezodorant a toaletný papier (lodge ho nikdy neposkytujú).
K tomu všetkému by som pridal 2–3 syntetické tričká, ktoré po vypraní naozaj rýchlo schnú, pár ľahkých odopínateľných nohavíc (dievčatá by mohli zvoliť legíny) a pár hrubších nohavíc na večer alebo na chladnejšie dni vo vysokých polohách, a nakoniec 3 páry spodnej bielizne.
Toto je v podstate všetko, čo na trek potrebuješ, ale vždy sa môžeš pozrieť na môj kompletný zoznam vecí na cestu, aby si na nič nezabudol.
Samozrejme to nie je vôbec nevyhnutné, ale osobne sa snažím dať svojmu telu vždy čo najlepšie podmienky a mať po ruke minerálne soli (v nízkych polohách môže byť naozaj horúco a človek sa dosť potí), horčík na večer na uvoľnenie svalov a možno omega 3 na boj proti zápalom, najmä po 10–20 dňoch trekingu, by vôbec nezaškodilo.

Chvíle každodennosti.
Poznámka: Žiaľ, od 1. apríla 2023 už nie je možné získať TIMS, ak ťa nesprevádza sprievodca. V podstate už nie je povolené absolvovať žiadny trek v oblasti Annapurny bez sprievodcu. Myslím si, že je to naozajstná hanba, ďalšie rozhodnutie diktované chamtivosťou, ktorá sa skrýva za „bezpečnostnými otázkami“. Dúfam, že nepálska vláda to rozhodnutie v budúcnosti prehodnotí, ale momentálne je realita takáto.
Kto ma pozná, vie, že som obrovský fanúšik cestovania na vlastnú päsť a na organizované zájazdy / sprievodcov sa spoliehám len vtedy, keď je to absolútne nevyhnutné. Uprednostňujem to, pretože po prvé ma proces organizácie naozaj baví a po druhé je to takmer vždy najlacnejšia možnosť. V každom prípade úplne chápem tých, ktorí chcú tráviť dovolenku oddychovejšie a bez toho, aby sa príliš namáhali.
Na absolvovanie trekov nie je vôbec nevyhnutné mať sprievodcu, trasa je dobre značená, stratiť sa je prakticky nemožné a v zriedkavých prípadoch, keď by si mohol mať nejaké pochybnosti (najmä v druhej časti okruhu, ktorá je menej vychodená), mať po ruke Organic Maps by ti malo vyriešiť všetky pochybnosti.
Ak by si sa chcel rozhodnúť pre organizovaný zájazd, GetYourGuide ponúka pár možností, ktoré si môžeš rezervovať priamo z domu, ale alternatívou je využiť miestnu agentúru po príchode do Káthmandu, kde by si určite niečo ušetril, v každom prípade počítaj s tým, že zaplatíš aspoň dvojnásobok oproti cestovaniu na vlastnú päsť.
Dobrým kompromisom môže byť nájsť si nosiča / sprievodcu tak, že sa opýtaš rôznych agentúr v Pokhare a Káthmandu alebo dokonca priamo na trase, kde sa v lodge často čítajú tabule typu „Porters and guides available“, toto riešenie je pravdepodobne ešte lacnejšie.
V každom prípade som videl naozaj dosť párov, ktoré sa spoliehali na jednu osobu, ktorá ti v podstate pomáha tým, že nesie väčšinu váhy, a zároveň slúži ako sprievodca. Stojí to približne 20 dolárov denne a môžu nosiť až 20–25 kíl, čo je podľa mňa perfektné aj pre 3 osoby. Cena zvyčajne zahŕňa aj ich stravu a ubytovanie.

Dymiaci Manang.
Začnime lodge (niekedy nazývanými teahouse), na ktoré narazíš na trase a ktoré ma príjemne prekvapili. Prakticky každé zariadenie, v ktorom sme boli, malo wifi, teplú vodu a elektrinu a hoci vo vysokých polohách sú tieto služby často platené, to, že sú takmer vždy k dispozícii, bolo naozajstným prekvapením.
Vždy sa poskytuje aspoň jedna deka (poriadne hrubá) a dá sa požiadať o druhú bez dodatočných nákladov; keďže sme mali spacák, nikdy sme ju nepotrebovali, jediný raz, keď som videl tabuľu s oznamom, že extra deka bude platená, bol v High Campe, ktorý je aj jediným miestom, kde bola toaleta latrína, ale vo výške 4900 metrov si myslím, že je to prijateľné! Vo všetkých ostatných guesthouse boli toalety vždy slušné, niekedy sú aj klasické záchody, ale často sú to turecké záchody s vedrom na splachovanie vodou.
Izby sú naozaj jednoduché a väčšinou ide o dvojlôžkové izby s dvoma jednotlivými posteľami a malým nočným stolíkom uprostred, v nízkej nadmorskej výške je možné mať aj kúpeľňu v izbe. Potom je vždy spoločná miestnosť (dining room), ktorá v podstate slúži ako jedáleň, je to aj jediná miestnosť, ktorá sa večer kúri, keď si to výška vyžaduje.
Na záver, nečakaj luxusné hotely, ale ubytovanie je úplne dôstojné, samozrejme, čím vyššie stúpaš, tým je skromnejšie, zásuvky (netreba adaptéry) zmiznú z izieb, teplá sprcha a wifi začnú byť platené a tak ďalej.

Tanier Dal Bhat.
Ponúkané jedlo je naopak prakticky konštantné na celej trase, ponúkaná kuchyňa je hlavne štyroch typov: nepálska, indická, čínska a nakoniec zopár západných jedál. Menu zvyčajne obsahuje: cestoviny, ryžu alebo rezance opekané so zeleninou/kuracím mäsom/byvolím mäsom/vajíčkami/syrom, varené vajcia/omeletu, dal bhat (typické miestne jedlo s ryžou, zeleninou a šošovicovou polievkou), polievky (paradajková, vajíčková, zemiaková, cesnaková, zeleninová, kuracia, rezancová atď. atď.), pizzu, palacinky, kašu, müsli, rôzne druhy čaju, kávu, rôzne nápoje.
Poznámka: Mäso neodporúčam, aby si sa vyhol žalúdočným problémom, pretože spôsoby uchovávania nemusia byť práve najlepšie.
Ako vidíš, je tu dosť pestrosti, ale my sme osobne často skončili tak, že sme jedli dve porcie Dal Bhat denne, ktorý je zďaleka najlepším jedlom, pokiaľ ide o pomer cena/množstvo, keďže prídavok je prakticky samozrejmosť a veľmi často sa dá nechať si dokladať na tanier až do prasknutia.
Pokiaľ ide o vodu, niektoré dediny ponúkajú bezpečné dopĺňacie stanice, ktoré zaručujú pitnosť vody a sú rozhodne ekologickejším riešením než plastové fľaše. Ako som už spomenul, dôrazne odporúčam jedno z týchto: LifeStraw, filter na vodu a fľaša s filtrom: ušetríš peniaze a nemusíš sa spoliehať na dopĺňacie stanice.
Raňajky (kaša, omeleta, müsli)
V nízkych polohách: 300–400 rupií.
Vo výške (nad 3000–3500 m): 500–600 rupií.
Obed/večera (opekaná ryža, pizza, cestoviny, dal bhat atď. atď.)
V nízkych polohách: 450–500 rupií.
Vo výške (nad 3500 m): 700–800 rupií.
Polievky
V nízkych polohách: 200–250 rupií.
Vo výške (nad 3500 m): 300–450 rupií.
Čaj
V nízkych polohách: 50 rupií.
Vo výške (nad 3500 m): 120 rupií.
Voda
V nízkych polohách: 50–100 rupií.
Vo výške (nad 3500 m): 200 rupií.
Ako som už viackrát povedal v tomto sprievodcovi, dôrazne odporúčam LifeStraw alebo filter na vodu alebo fľašu s filtrom.
Ubytovanie je naozaj lacné, veľmi často je dokonca zadarmo pri zakúpení 2–3 jedál, najmä ak máš chuť zjednávať. My sme napríklad za izbu platili len v High Campe (350 rupií na osobu) a v Deurali (500 rupií za dvojlôžkovú).
Byť dvaja dáva určite výhodnejšiu pozíciu pri vyjednávaní ceny, ale aj sám sa dá v nízkych polohách ľahko spať zadarmo alebo aspoň platiť nie viac ako 100–200 rupií.
Pozdĺž trasy k základnému táboru sú lodge rozhodne menej ochotné dávať izbu zadarmo, najmä od Bamboo vyššie, predpokladám, že vzhľadom na veľký príliv ľudí nie je potrebné rozdávať izby zadarmo.

Klasická lodge na trase.
Na záver, náklady na náš trek vrátane dvoch dní v Káthmandu (pred trekom a po ňom), povolení, jedla, ubytovania a dopravy (skrátka úplne všetko počas 22 dní okrem víz na vstup do krajiny) boli 310 € na osobu, čo sa premieta do približne 15 € denne na osobu. Ak cestuješ sám, pravdepodobne skončíš tak, že minieš o niečo viac, a to isté platí, ak si dopraješ nejaký alkoholický nápoj alebo iný maličký rozmar.
V každom prípade odporúčam začať trek s ekvivalentom aspoň 20 € v rupiách v hotovosti, na trase sú určite bankomaty v Besisahare a Jomsome, ale nespoliehal by som sa na ne príliš, platiť kartou je prakticky nemožné.
Vyber si dostatok hotovosti v Káthmandu alebo v Pokhare, Nabil Bank umožňuje vybrať až 35 000 rupií s poplatkom 500 rupií (s mojou kartou Maestro od CheBanca), kým Standard Chartered Bank umožňuje vybrať až 25 000 bez poplatkov (s mojou kartou Mastercard od N26, ale pravdepodobne aj karty Visa vyberajú zadarmo). Toto sú dve najlepšie možnosti na výber podľa toho, akú kartu máš k dispozícii.
Ak chceš viac informácií o tom, aké karty používať v zahraničí (bez toho, aby si minul majetok na bankových poplatkoch), dôrazne ti odporúčam pozrieť si tento článok.

Chodník, ktorý vychádza z Upper Pisang.
Celá oblasť (a všeobecnejšie Nepál) je mimoriadne bezpečná, nikdy som sa necítil ohrozený, miestni ľudia sú mimoriadne srdeční a ochotní na celej trase. Chodníky sú dobre vytýčené a vychodené, ľahko sa po nich ide, ale ako som už viackrát povedal, v prípade pochybností sa môžeš vždy pozrieť do Organic Maps.
Jediným skutočným nebezpečenstvom môže byť výška, najmä ak sa rozhodneš absolvovať okruh, môžeš zažiť takzvanú horskú chorobu, nad 3000–3500 metrov totiž niektorí ľudia môžu začať pociťovať niektoré príznaky: nechutenstvo, ťažkosti s dýchaním, bolesť hlavy, problémy so spánkom, únavu, vracanie atď.
Tu sú štyri užitočné rady:
Existujú aj niektoré lieky ako Diamox (acetazolamid), ktoré pomáhajú predchádzať horskej chorobe, ale úprimne s tým nemám skúsenosti a nie som obrovský fanúšik liekov, podľa mňa je lepšie počúvať vlastné telo, než sa spoliehať na lieky: aklimatizuj sa pokojne a ak sa príznaky zhoršia, zostúp nižšie. Maj však na pamäti, že Diamox je liek, ktorý vyžaduje lekársky predpis a ktorý niektorí trekkeri užívajú preventívne, takže ak uvažuješ o jeho použití, porozprávaj sa pred odchodom so svojím lekárom.
Napokon, nikdy nevyrážaj bez cestovného poistenia, ak máš v úmysle absolvovať len trek na Poon Hill, máš niekoľko výborných možností (pozri si článok), ak však chceš absolvovať okruh alebo základný tábor Annapurny, jediné tri poistenia, ktoré túto aktivitu kryjú (pokiaľ viem), sú World Nomads, ktoré umožňuje poistiť trek do 6000 metrov po pridaní ako extra aktivity, TrueTraveller, ktoré po pridaní balíka „Extreme Pack“ ponúka krytie pre treky nad 4600 m, a nakoniec SafetyWing, ktoré kryje treky do 6000 metrov po pridaní balíka „Adventure Sports“. Ako som už spomenul, väčšina ostatných poistení končí na 3500 metroch, niektoré aj nižšie.
Poznámka: Vzhľadom na podvodné praktiky niektorých miestnych cestovných kancelárií je dôležité, ak by si naozaj potreboval evakuáciu helikoptérou, pokúsiť sa kontaktovať poisťovňu a zorganizovať všetko cez ňu, aby sa predišlo sporom.
Jeden z mnohých visutých mostov.
Je veľmi pravdepodobné, že počas svojej cesty do Nepálu budeš musieť stráviť aspoň jednu noc v jednom z týchto dvoch miest, tu je niekoľko ubytovaní, ktoré by ti mohli vyhovovať.
V Káthmandu som strávil dva týždne a vyskúšal som viacero ubytovaní, najprv s otcom a potom sám, kým som čakal na víza do Indie. Tu sú moje tipy.
Gurung’s Home – Smiešne nízke ceny pre spoločnú izbu aj pre súkromné izby.
The Sparkling Turtle Backpackers Hostel – Výborný hostel za veľmi dobrú cenu s naozaj milým personálom. Jediná chyba je poloha, nachádza sa totiž asi 3 km od centra Thamelu blízko Monkey Temple, inak ho vrelo odporúčam.
Andes House – Čisté a lacné súkromné izby v samom centre Thamelu.
HOTEL FORESTWAY Hostel & Backpackers – Výborný lacný hostel 50 metrov od jazera, ktorý ponúka aj súkromné izby.
Hotel Santana – Ak hľadáš výlučne lacnú súkromnú izbu na spanie pred trekom alebo po ňom, nehľadaj ďalej.
Máš otázky? Alebo čerstvé informácie? Pokojne zanechaj komentár alebo mi napíš na Instagrame!
Ak ti bol tento článok užitočný, zváž kúpu svojho cestovného poistenia cez niektorý z odkazov na tomto webe, tým podporíš moju prácu bez akýchkoľvek dodatočných nákladov pre teba. Poistenie, ktoré pre tento typ cesty odporúčam, je TrueTraveller, ktoré po pridaní balíka „Extreme Pack“ ponúka krytie pre treky nad 4600 metrov, alebo alternatívne SafetyWing po pridaní balíka „Adventure Sports“ s krytím do 6000 metrov
Na podporu / virtuálnu pizzu a pivo 🙂
