Cesta do Japonska na vlastnú päsť

Japonsko je fascinujúca rovnováha medzi tradíciou a modernosťou, kde storočné chrámy existujú vedľa ultramoderných metropol, dychberúcich prírodných scenérií a gastronomickej kultúry, ktorá patrí medzi najuznávanejšie na svete. Či už sa chceš prechádzať po chrámoch v Kjóte, ponoriť sa do zhonu v Tokiu, vybrať sa na trek do Japonských Álp alebo obdivovať divokú prírodu Hokkaida, Japonsko je krajina jedinečná vo svojom druhu a dokáže ponúknuť niečo každému typu cestovateľa.

Tri mesiace som cestoval s batohom na chrbte od Kjúšú na hlbokom juhu až po Hokkaidó na severe krajiny a v tomto sprievodcovi nájdeš veľa praktických informácií a užitočných tipov, ako si čo najlepšie zorganizovať cestu do Japonska.

Rýchle menu

↑ Menu

Svätyňa Fushimi Inari-Taisha, Kjóto.

Najlepší čas na návštevu Japonska

Najlepšie obdobie na návštevu Japonska veľmi závisí od toho, čo chceš robiť a ktoré regióny chceš preskúmať. Napriek tomu sú vo všeobecnosti pre väčšinu cestovateľov ideálne obdobia jar (marec, apríl a máj) počas slávneho kvitnutia čerešní „sakura“ a jeseň (september, október a november). V oboch obdobiach je podnebie vo väčšine krajiny spravidla mierne, vďaka čomu sú ako stvorené na cestu s presunmi z miesta na miesto.

Ak plánuješ dlhodobú cestu, z logistického hľadiska sa odporúča začať na juhu a presúvať sa na sever na jar, „v stopách“ kvitnutia, zatiaľ čo na jeseň sa oplatí urobiť pravý opak: začať na severe a postupne zostupovať na juh.

Leto môže byť výborným obdobím pre milovníkov turistiky: japonská sieť chodníkov je na veľmi vysokej úrovni a rovnako ako v našich Alpách sa skutočná turistická sezóna začína v júni a júli, ale s výnimkou krajného severu čakaj vo zvyšku krajiny veľmi horúce a vlhké dni, nie práve príjemné počasie.

Napokon, zima je výbornou voľbou pre fanúšikov lyžovania vďaka výnimočným podmienkam, ktoré krajina ponúka, najmä v severných regiónoch ako Hokkaidó a Nagano.

Údolie Kiso.

Doklady a očkovanie na vstup do Japonska

Držitelia talianskeho pasu (s platnosťou dlhšou ako 6 mesiacov) dostanú bezplatné turistické víza na 90 dní odo dňa vstupu do krajiny (pravidlá sa líšia podľa občianstva, preto si over, čo platí pre teba). Pokiaľ viem, turistické víza nie je možné predĺžiť inak ako z dôvodu vyššej moci, napríklad pri chorobe, nehodách atď., atď.

Toto je oficiálna stránka imigračného úradu.

Oficiálne Japonsko vyžaduje doklad o ďalšej ceste v rámci platnosti víz. Pre všetkých, ktorí majú spiatočný let alebo let do inej krajiny, to nie je problém, ale môže byť pre tých, ktorí majú jednosmernú letenku.

Kontroly sú na uvážení pohraničného úradníka a leteckých spoločností pri nástupe na palubu pred odletom. Možno som mal smolu, ale pred nástupom do lietadla z Taiwanu som naozaj musel ukázať let von z krajiny. Ak by si ho nemal, odporúčam si prenajať letenku (skutočnú, za poplatok) na stránke ako Onward Ticket.

Japonsko nevyžaduje žiadne povinné očkovanie, ale ako pri každej ceste sa odporúča očkovanie proti žltačke typu A a B. V každom prípade sa o tom porozprávaj so svojím lekárom.

Aktuálne informácie o vízach a ďalších veciach odporúčam hľadať v cestovných odporúčaniach ministerstva zahraničných vecí svojej krajiny (napríklad slovenského Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí).

Tokio.

Čo robiť a vidieť v Japonsku

V tomto sprievodcovi sú ceny často uvedené v miestnej mene. Oficiálna mena Japonska sa volá „japonský jen“ alebo jednoducho „jen“, skracuje sa „JPY“ alebo „¥“. Kurz je približne 1€ = 177 JPY. Aktuálny kurz si pozri na tejto stránke.

Napokon, opísané destinácie sú uvedené od Fukuoky smerom na sever, čím vlastne sledujú moju cestu. Toto poradie je pravdepodobne najlepším spôsobom, ako optimalizovať presuny počas jari, ale samozrejme veľa závisí od toho, odkiaľ prichádzaš a čo máš v pláne.

Poznámka: V priebehu sprievodcu nájdeš viackrát odkazy na https://www.alltrails.com/. Ak chceš používať offline navigáciu priamo v aplikácii Alltrails, musíš prejsť na verziu pro. Problém však môžeš obísť tak, že si stiahneš súradnice z desktopovej verzie stránky vo formáte „Google Earth KML“ a potom ich nahráš do aplikácie Organic Maps, ktorá je jednoznačne jednou z mojich obľúbených aplikácií na cestovanie.

KJÚŠÚ

Kjúšú je tretí najväčší ostrov japonského súostrovia. Keďže leží relatívne ďaleko od klasických turistických okruhov, predstavuje skvelý kompromis pre tých, ktorí hľadajú menej preplnené destinácie v porovnaní s veľkými klasikami krajiny.

Tento ostrov je koncentrátom histórie, prírody a kultúry: bol jednou z kolísok feudálneho Japonska a zohral kľúčovú úlohu v období samurajov a v storočiach obchodného otvárania sa Západu. Najmä Nagasaki je mesto s veľkou historickou hodnotou, symbol kontaktov s Európou aj tragédií druhej svetovej vojny.

Kjúšú je tiež krajinou ohromujúcich scenérií, ktorú charakterizujú aktívne sopky, prírodné termálne pramene (ako sú slávne pramene v Beppu a Yufuine) a bujná, divoká príroda, ideálna pre tých, ktorí milujú túry, onsen a autentické miesta.

Sopka Sakurajima, Kagoshima.

Fukuoka

Fukuoka je najväčšie mesto ostrova Kjúšú a jedno z desiatich najľudnatejších miest Japonska. Vďaka svojej geografickej polohe, bližšej k Soulu ako k Tokiu, je už stáročia jednou z hlavných brán krajiny smerom k ázijskému kontinentu. V minulosti bolo dôležitým obchodným a kultúrnym centrom, ako aj miestom, kde sa mongolské sily pokúsili vylodiť počas invázií v 13. storočí.

Dnes je Fukuoka moderné a živé mesto, kde je na rozdiel od iných veľkých miest masový turizmus stále obmedzený, a práve preto si zachováva autentické čaro.

Čo robiť a vidieť vo Fukuoke

Ako som už spomenul, Fukuoka nie je práve turistická destinácia, v meste nie sú žiadne zvlášť pozoruhodné pamiatky, ale určite môžeš stráviť aspoň pol dňa skúmaním zrúcanín hradu a parku, ktorý ich obklopuje (Google Maps), potom odporúčam odskočiť si do chrámu Shofukuji (Google Maps), ktorý bol dokončený v roku 1195 a je najstarším zenovým chrámom v Japonsku. Napokon by si sa večer mohol prejsť po nábreží, kde sú stánky s jedlom (Yatai) (Google Maps). Oblasť je pekná, ale naozaj turistická a jedlo je tu drahé.

Zrúcaniny hradu.

Dazaifu

Dazaifu, asi pol hodiny vlakom z Fukuoky, je naozaj obľúbený jednodňový výlet, ktorý odporúčam. Stanica, na ktorú treba ísť, je táto (Google Maps) a na odchody spojov môžeš jednoducho použiť Google Maps.

Svätyňa Dazaifu Tenmangu (Google Maps), hlavná svätyňa, bola počas mojej návštevy v rekonštrukcii, ale záhrady a rôzne okolité chrámy sú aj tak veľmi pekné a určite stoja za návštevu, najmä ak už si vo Fukuoke. Odporúčam ísť cez týždeň, pretože aj vo štvrtok tam bolo množstvo miestnych turistov; neodvažujem sa predstaviť si, aké to je cez víkend.

Oplatí sa dôjsť až k svätyni Tenkai Inari (Google Maps): prechádzka je príjemná. Ak chceš, môžeš pokračovať až k svätyni Kamado Jinja (Google Maps): premáva tam kyvadlový autobus, ale ja som išiel pešo.

Okrem toho by si mohol navštíviť Národné múzeum Kjúšú (Google Maps), vstup stojí 700 JPY za stálu expozíciu. Budova je nová a veľmi pekná, s množstvom exponátov od hlinených nádob starých 4000 rokov až po novšie predmety. Osobne mi pripadalo trochu nudné, ale samozrejme ide o subjektívny názor.

Ak vyrazíš zavčasu ráno, môžeš stihnúť prakticky všetko za jeden deň, vrátane vyššie spomenutých pamiatok v meste.

Dazaifu.

Yanagawa

V Yanagawe som nebol, ale ide o ďalší obľúbený jednodňový výlet z Fukuoky, aj v tomto prípade je to asi pol hodiny vlakom. Hlavnou atrakciou je tu obrovská socha Budhu v chráme Nanzō-in (Google Maps).

Ubytovanie vo Fukuoke

Ja som spal v UNPLAN Fukuoka a celkovo ho odporúčam: lacný, strategická poloha pár krokov od zastávky metra, čisté a priestranné spoločné priestory, raňajky v cene.

Doprava do Fukuoky

Fukuoka má priame autobusové spojenia do všetkých hlavných turistických destinácií na ostrove Kjúšú (Nagasaki, Kumamoto, Beppu a Kagoshima) a aj do Hirošimy na východe, môžeš si rezervovať online na stránkach ako global.atbus-de a Willer. Sú tu dva autobusové terminály, Nishitetsu Tenjin Expressway Bus Terminal (Google Maps) a Hakata Bus Terminal (Google Maps), mnohé autobusy zastavujú na oboch, takže si môžeš vybrať podľa toho, ktorý je výhodnejší vzhľadom na to, kde bývaš.

Hlavná vlaková stanica, kde si, ak chceš, môžeš nasadnúť na šinkansen, je Hakata Station (Google Maps). Napokon, ak prídeš na letisko, z terminálu vnútroštátnych letov (spojeného s terminálom medzinárodných letov bezplatným kyvadlovým autobusom) môžeš nastúpiť priamo do metra a dostať sa do centra.

V sekcii „Doprava po Japonsku“ nájdeš kopu ďalších užitočných informácií.

Chrám Shofukuji.

Nagasaki

Nagasaki, ležiace na západnom pobreží Kjúšú, je mesto s veľkou historickou a kultúrnou hodnotou. Počas obdobia Edo bolo jedným z mála japonských prístavov otvorených obchodu so Západom a stalo sa miestom stretnutia rôznych kultúr. O storočia neskôr mesto tragicky zasiahla druhá atómová bomba v roku 1945, a zanechala spomienky, ktoré dodnes poznačujú jeho identitu.

Čo robiť a vidieť v Nagasaki

Múzeum atómovej bomby a Park mieru

Odporúčam začať návštevu Nagasaki v Múzeu atómovej bomby (Google Maps). Vstup stojí 200 jenov a osobne mi pripadalo veľmi zaujímavé a plné významu pre budúce generácie. Potom sa môžeš vybrať do neďalekého Parku hypocentra (Google Maps) a skončiť v Parku mieru (Google Maps).

Ak chceš, kúsok odtiaľ je aj katedrála Urakami (Google Maps), ktorá je z parku mieru jasne viditeľná, nebol som tam, ale podľa všetkého bola kedysi najväčším kostolom v Ázii.

Park mieru.

Chinatown a okolie

Nagasaki Shinchi Chinatown (Google Maps) je najstaršia Chinatown v Japonsku. Ako som už spomenul, Nagasaki bolo jediným veľkým prístavom otvoreným zahraničnému obchodu počas obdobia izolácie Japonska a Číňania boli spolu s Holanďanmi jedinými obchodníkmi, ktorí mali povolený vstup do mesta. Chinatown bola spočiatku umelo vytvoreným ostrovom (odtiaľ názov Shinchi, doslova „nová zem“). Vďaka ďalšiemu zasypávaniu už dnes štvrť nie je ostrovom. Úprimne, neprišla mi ničím výnimočná, ale hlavná ulica je určite pekná.

Chinatown.

Ak sa rozhodneš zájsť do týchto končín, odporúčam odskočiť si aj k mostu Megane (Google Maps), postavenému okolo roku 1634, je to najstarší kamenný oblúkový most v Japonsku. Neďaleko je aj chrám Sofuku-ji (Google Maps). Chrám, pôvodne postavený v roku 1629 pre čínskych obyvateľov Nagasaki, je postavený v čínskom architektonickom štýle, a preto sa trochu líši od ostatných chrámov. Je tam tabuľka, ktorá žiada o príspevok 300 jenov za vstup. Pekné, ale nič výnimočné. Napokon by si mohol zísť až do záhrad Glover (Google Maps), kde sa nachádzajú niektoré z najstarších rezidencií západného štýlu v Japonsku.

Most Megane.

Mount Inasa

Z vrcholu hory Inasa (Google Maps), kde sa nachádza vyhliadková plošina, sú fantastické výhľady na celé mesto a záliv. Dôrazne odporúčam vyjsť tam na západ slnka a zostať aj na nočný výhľad. K parkovisku (Google Maps) vedie viac autobusových liniek, odkiaľ stačí ísť asi kilometer pešo, čo som osobne aj urobil, ale ak chceš, je tam aj akýsi vláčik (Google Maps), ktorý by mal stáť 500 jenov za spiatočný lístok alebo 300 jenov jedným smerom.

Mount Inasa.

Gunkanjima

Gunkanjima (Hashima), asi 20 km od Nagasaki (Google Maps), je známa tým, že bola jedným z najhustejšie osídlených ostrovov na svete vďaka uhoľným baniam. Dnes je prístupná len čiastočne, výlet loďou sa zdá byť obľúbený, ale podľa všetkého sa vedie len po japonsky a ako som práve povedal, časť, ktorú možno navštíviť, je naozaj obmedzená. Osobne som tam nešiel, pretože mi pripadalo, že to nestojí za to, ale nechávam na tebe, aby si to posúdil. Alternatívou by mohla byť návšteva Gunkanjima Digital Museum (Google Maps), ktoré rekonštruuje život na ostrove pomocou digitálnych inštalácií a rozšírenej reality.

Ubytovanie v Nagasaki

Mezame Hostel je výborný hostel pár krokov od Múzea atómovej bomby a autobusovej stanice.

Doprava do Nagasaki

Nagasaki má priame autobusové spojenia do a z Fukuoky a Kumamota, môžeš si rezervovať online na stránkach ako global.atbus-de a Willer. Hlavným autobusovým terminálom je Nagasaki Ekimae (Google Maps). Hlavná vlaková stanica, kde si, ak chceš, môžeš nasadnúť na šinkansen, je Nagasaki Station (Google Maps).

V sekcii „Doprava po Japonsku“ nájdeš kopu ďalších užitočných informácií.

Chrám Sofuku-ji.

Kumamoto

Kumamoto je mesto s veľkým historickým a prírodným čarom. Preslávené svojím nádherným feudálnym hradom, jedným z najmajestátnejších a najpôsobivejších v Japonsku, je symbolom éry samurajov a moci miestnych klanov. Okolo mesta sa rozprestiera ohromujúca príroda, ktorej dominuje hora Aso, jedna z najväčších a najaktívnejších sopiek krajiny.

Čo robiť a vidieť v Kumamote

Hrad Kumamoto a okolie

Hrad Kumamoto (Google Maps) je jedným z najkrajších hradov v Japonsku a tretím najväčším. Žiaľ, ako väčšina hradov v Japonsku ide o nedávnu repliku, pretože originál bol vypálený počas povstania v roku 1877 a akoby toho nebolo dosť, mnohé budovy v parku boli vážne poškodené počas zemetrasenia v roku 2016; hlavná veža bola opäť sprístupnená verejnosti, ale obnova ostatných okolitých budov potrvá roky. Ja návštevu odporúčam v každom prípade. Vstup stojí 800 jenov a s oficiálnou aplikáciou je k dispozícii bezplatný audioprievodca, vezmi si slúchadlá, je tam bezplatné Wi-Fi. Na výborný a úplne bezplatný výhľad na hrad vyjdi na štrnáste poschodie radnice Kumamoto City Hall (Google Maps).

Hrad Kumamoto.

Tiež v areáli hradného parku sa nachádza Hosokawa Gyōbutei (Google Maps), čiže stará rezidencia rodiny Hosokawa, dôležitého samurajského klanu, ktorý vládol kumamotskému panstvu. Je to tradičný dom v japonskom štýle obklopený elegantnou záhradou, ktorý ponúka autentický pohľad na život a architektúru samurajskej aristokracie z obdobia Edo. Žiaľ, počas mojej návštevy bol vstup úplne zakázaný kvôli škodám spôsobeným zemetrasením. Vedľa by si mohol zvážiť Kumamoto City Museum (Google Maps).

Výhľad z Kumamoto City Hall.

Rôzne chrámy

Chrám Honmyo-ji (Google Maps) je jedným z najznámejších v Kumamote. Samotný chrám nie je nič extra, ale nachádza sa na vrchole kopca, odkiaľ sú výborné výhľady na mesto a pri dobrom počasí aj na horu Aso v diaľke. Je tam aj alej s čerešňami po oboch stranách, ktorá je v plnom kvete podľa mňa veľmi pôsobivá. Podľa všetkého sa tu koná aj festival kvitnúcich čerešní. Ak sa rozhodneš vyjsť hore, odporúčam pokračovať potom až do parku Honmyoji (Google Maps), kde je panoráma ešte krajšia a je tam socha Katō Kiyomasu, slávneho samuraja, ktorý dal postaviť hrad Kumamoto.

Ak sa ti nechce namáhať, v meste je pekný chrám, ktorý nevyžaduje vyjsť žiadne schodisko, Fujisaki Hachimangu (Google Maps). Ak naopak hľadáš nejaké ďalšie vyhliadkové miesto, odporúčam vyjsť k pagode Hanaokayama (Google Maps), aj tu je okrem výborného výhľadu na mesto pekná alej čerešní, ktorá podľa mňa nie je vôbec zlá počas obdobia kvitnutia.

Fujisaki Hachimangu.

Hora Aso

Hora Aso je jednou z najväčších a najaktívnejších sopiek Japonska. Jej rozsiahla kaldera ponúka dychberúce scenérie; osobne si myslím, že návšteva sa absolútne oplatí. Odporúčam nastúpiť na prvý vlak do stanice Aso (Google Maps), aby si stihol prvý autobus, ktorý vedie k sopke. Zastávka je oproti východu zo stanice, toto je oficiálna stránka autobusu. Lístok stojí 1500 jenov a umožňuje nastupovať a vystupovať z rôznych autobusov koľkokrát chceš počas celého dňa (ak chceš, môžeš autobusom aj zísť z terminálu Asosanjo do návštevníckeho centra alebo naopak). Prvý autobus bol v stredu takmer plný, takže si myslím, že cez víkend niekto skoro určite zostane na zastávke. Vystúp na poslednej zastávke, Asosanjo Terminal (Google Maps).

Kráter sopky.

Odtiaľto je niekoľko možností: ja som šiel po chodníku opísanom na tejto stránke (All Trails); chcel som ísť tento okruh (All Trails), ale doslova som umieral od zimy. Chytil som naozaj studený deň koncom marca, s nárazmi vetra okolo 60 km za hodinu a pocitovou teplotou -5 stupňov. Chodník nebol obzvlášť náročný, ale ani prechádzka parkom. V každom prípade možností nie je málo: sú tu schodnejšie chodníky, ako tento (All Trails) a hoci bol prístup ku kráteru počas mojej návštevy zatvorený pre príliš veľkú aktivitu, ak chceš, môžeš jednoducho vyjsť ku kráteru.

Po troche trekingu odporúčam odskočiť si do návštevníckeho centra (Google Maps), kde je malá výstava venovaná parku. Ak chceš navštíviť skutočné múzeum, na druhom poschodí budovy (Google Maps) zaplatíš 1100 jenov. Podľa komentárov na Google Maps je väčšina informácií len v japončine, takže som dnu nešiel. Na druhej strane cesty je ľahko dostupné vyhliadkové miesto (Google Maps). Napriek tomu, ak je neskoro alebo sa ti jednoducho nechce, môžeš pokojne zísť do doliny a návštevnícke centrum preskočiť.

Roklina Takachiho

Osobne som tam nebol, pretože je dosť nepohodlné dostať sa tam verejnou dopravou, ale roklina Takachiho (Google Maps) je veľmi obľúbený cieľ. Leží necelé dve hodiny autom od Kumamota a dá sa navštíviť aj za jeden deň, ak si prenajmeš auto. Roklina je známa svojimi zvislými skalnými stenami, krištáľovo čistou vodou rieky a pôsobivými vodopádmi, ktoré vytvárajú ohromujúcu prírodnú scenériu. Na tejto stránke nájdeš pár ďalších informácií.

Ubytovanie v Kumamote

Ja som spal v HOTEL CARNA A a odporúčam ho. Zariadenie je dosť staré, kapsuly majú dokonca televízor s obrazovkou CRT, ale cena je naozaj férová a hlavne je tu výborný Daiyokujō (veľké verejné kúpele) aj so saunou.

Doprava do Kumamota

Kumamoto má priame autobusové spojenia do a z Fukuoky, Nagasaki a Kagoshimy. Môžeš si rezervovať online na stránkach ako global.atbus-de a Willer. Hlavným autobusovým terminálom je Sakuramachi Bus Terminal (Google Maps). Hlavná vlaková stanica, kde si, ak chceš, môžeš nasadnúť na šinkansen, je Kumamoto Station (Google Maps).

V sekcii „Doprava po Japonsku“ nájdeš kopu ďalších užitočných informácií.

Pagoda Hanaokayama.

Beppu

Na východnom pobreží Kjúšú sa nachádza Beppu, jedno z najznámejších kúpeľných miest Japonska. Mesto je preslávené svojimi onsen (tradičnými prírodnými termálnymi prameňmi Japonska) a ohromujúcimi „hells“, čiže prírodnými termálnymi prameňmi s prekvapivými farbami a tvarmi.

Osobne som tam nebol: vďaka sieti verejnej dopravy na Kjúšú je pohodlnejšie dostať sa do Beppu z Fukuoky, ale znamená to, že sa potom treba vrátiť do Fukuoky, aby si mohol pokračovať v ceste. Keďže v mojom itinerári nechýbali ďalšie príležitosti zažiť klasický zážitok z onsen, radšej som čas venoval iným zastávkam. Zostáva však veľmi obľúbenou destináciou, ktorú podľa mňa stojí za to aspoň spomenúť.

Okrem toho, ak plánuješ navštíviť Šikoku, zo Saganoseki, miesta neďaleko Beppu, odchádza trajekt, ktorý priamo spája oba ostrovy. Skrátka, v závislosti od tvojich plánov na cestu sa Beppu môže ukázať ako zaujímavá zastávka.

Na tejto stránke nájdeš ďalšie informácie o rôznych onsen v okolí.

Sopka Sakurajima.

Kagoshima

Kagoshima leží pri nádhernej zátoke, ktorej dominuje majestátna sopka Sakurajima, dodnes aktívna, a bola jednou z kolísok samurajskej kultúry a domovom Saigō Takamoriho, symbolickej postavy reštaurácie Meidži. Dnes spája svoju minulosť s uvoľnenou atmosférou a prírodnými scenériami patriacimi medzi najpôsobivejšie v Japonsku.

Čo robiť a vidieť v Kagoshime

Mesto Kagoshima

Odporúčam začať návštevu mesta Múzeom reštaurácie Meidži (Google Maps). Vstup stojí 300 jenov a v cene je bezplatný audioprievodca v angličtine. V pravidelných intervaloch sa premietajú aj dva zaujímavé filmy, tiež v angličtine. Nebude to najlepšie múzeum, aké som kedy videl, ale nie je ani zlé, celkovo ho odporúčam. Potom zamier k tomu, čo zostalo z hradu Tsurumaru (Google Maps), jedinou skutočne zaujímavou časťou je stará brána vzhľadom na nedávnu obnovu (Google Maps). Po tejto krátkej prehliadke odporúčam vyjsť na vyhliadkovú plošinu parku Shiroyama (Google Maps), odkiaľ sú fantastické výhľady na mesto so sopkou Sakurajima v pozadí. Napokon, nebol som tam, ale záhrady Sengan-en (Google Maps) sa často odporúčajú. Vstupné je v porovnaní s mnohými inými tradičnými záhradami relatívne drahé, ale podľa mnohých komentárov to absolútne stojí za to.

Vyhliadková plošina parku Shiroyama.

Sakurajima

Sakurajima je jednou z najaktívnejších sopiek Japonska a symbolom Kagoshimy. Sopka neustále dymí a často dochádza k menším erupciám niekoľkokrát denne. Trajekt (Google Maps) na ostrov v zálive, kde sa sopka nachádza, premáva naozaj často, doslova 24 hodín denne a stojí len 200 jenov. Po príchode na ostrov odporúčam ísť z prístavu (Google Maps) pešo až do návštevníckeho centra (Google Maps), kde si môžeš pozrieť film a je tam aj malá expozícia, akési malé múzeum, ktoré rozpráva históriu ostrova a jeho vznik. Po skončení prehliadky zíď do oblasti, kde sú termálne kúpele pre nohy (Google Maps). Ak by si mal viac šťastia ako ja, mohol by si potom nastúpiť do autobusu (premáva každú pol hodinu a celodenná permanentka by mala stáť 500 jenov), ktorý vedie na verejnosti prístupné vyhliadkové miesto najbližšie ku kráteru (Google Maps). Žiaľ, počas mojej návštevy bol vrchol sopky úplne zahalený v oblakoch, takže som sa rozhodol nevyjsť hore, keďže by tam nebola žiadna panoráma. Pre informáciu, mohol by si tam vyjsť aj pešo, ako je opísané na tejto stránke (All Trails). Len aby som si krátil čas pred návratom do Kagoshimy, nakoniec som prešiel krátky pobrežný chodník (Google Maps) až k observatóriu Karasujima (Google Maps), nič extra.

Termálne kúpele pre nohy.

Hora Kaimondake

Vďaka svojmu takmer dokonalému kužeľovitému tvaru, ktorý pripomína horu Fudži, sa hora Kaimondake často nazýva „Fudži z Kagoshimy“. Je to veľmi pekná túra s trochou lezenia blízko vrcholu, chodník je dobre udržiavaný a relatívne frekventovaný aj počas týždňa, zdá sa, že je to naozaj obľúbená túra medzi miestnymi. Z vrcholu je fantastický výhľad na jazero Ikeda a záliv Kagoshima. Chodník nájdeš opísaný na tejto stránke (All Trails).

Ak sa ako ja presúvaš verejnou dopravou a miluješ cestovanie vlakom, je možné nastúpiť na vlak o 10:00 z Kagoshimy, vystúpiť na stanici Kaimon (Google Maps), vyjsť na vrchol a potom sa vrátiť do mesta vlakom o 16:37, ale treba držať dobré tempo. Ja som problémy nemal, ale ak sa chceš do toho pustiť pokojnejšie, podľa všetkého je možné ísť autobusom do alebo z Ibusuki, odkiaľ sú vlakové spojenia do Kagoshimy častejšie.

Napriek tomu by si sa mohol v každom prípade zastaviť v Ibusuki a navštíviť slávne „piesočné kúpele“ v Sunamushi Onsen (Google Maps), kde sa namiesto namáčania v horúcej vode človek „namáča“ v piesku zohriatom sopečnou činnosťou. Ja som tam nebol, ale podľa počtu turistov, ktorých som videl nastupovať a vystupovať z vlaku, sa zdá, že je to naozaj obľúbené.

Hora Kaimondake.

Yakushima

Yakushima je najdažďovejší ostrov Japonska. Tento neustály dážď živí bujnú vegetáciu a tisícročné cédrové lesy, ktoré vyzerajú, akoby vystúpili z filmu Mijazakiho, nie náhodou je Princess Mononoke inšpirovaná práve týmito scenériami.

Ostrov a jeho národný park sa zdajú byť naozaj výnimočným miestom, ktoré môžem odporučiť na základe svojho prieskumu a svedectiev iných cestovateľov. Žiaľ, nemôžem hovoriť z osobnej skúsenosti, pretože predpoveď počasia bola niekoľko dní hrozná a nechcelo sa mi zostať príliš dlho stáť a čakať na lepšie počasie, takže som s trochou ľútosti opustil Kagoshimu bez návštevy Yakushimy.

Napriek tomu existujú tri možnosti, ako sa na ostrov dostať: dva trajekty a rýchla loď. Na oficiálnej stránke Green Guesthouse nájdeš veľmi užitočnú súhrnnú tabuľku so všetkými časmi a cenami. Na tejto stránke nájdeš zopár zaujímavých podnetov na plánovanie itinerára.

Národný park Kirishima-Kinkōwan

Na záver, ak ťa zaujímajú ďalšie túry s Kagoshimou ako základňou, národný park Kirishima-Kinkōwan severne od mesta nie je príliš ďaleko, ale aspoň počas mojej návštevy bola verejná doprava taká slabá, že som sa ho vzdal, ale ak by si bol ochotný prenajať si auto, myslím, že by to mohla byť zaujímavá destinácia. Ja som si vyhliadol túto túru, ale na tejto stránke nájdeš kopu ďalších zaujímavých podnetov.

Brána hradu Tsurumaru.

Ubytovanie v Kagoshime

Ja som spal v Green Guesthouse, nič výnimočné, ale výborná poloha pár krokov od Kosokusen Terminal aj od prístavu, odkiaľ odchádzajú trajekty na Sakurajimu a Yakushimu. Celkovo ho odporúčam.

Doprava do Kagoshimy

Kagoshima má priame autobusové spojenia do a z Kumamota, ale aj Fukuoky. Môžeš si rezervovať online na stránkach ako global.atbus-de a Willer. Hlavným autobusovým terminálom je Kagoshima Chūō (Google Maps), ale mnohé autobusy zastavujú aj na Kosokusen Terminal (Google Maps) neďaleko od Green Guesthouse. Hlavná vlaková stanica, kde si, ak chceš, môžeš nasadnúť na šinkansen, je Kagoshimachuo Station (Google Maps). Napokon, vzhľadom na to, ako ďaleko na juhu Kagoshima leží, sa absolútne oplatí zvážiť nejaký vnútroštátny let, najmä ak plánuješ opustiť ostrov Kjúšú. Ak ich rezervuješ vopred, majú lety veľmi konkurencieschopné ceny. V sekcii „Doprava po Japonsku“ nájdeš kopu ďalších užitočných informácií.

Nagasaki.

ŠIKOKU

Šikoku je najmenší zo štyroch hlavných ostrovov Japonska a jeden z najmenej navštevovaných medzinárodným turizmom. Je známy predovšetkým púťou k 88 chrámom, duchovnou trasou, ktorá prechádza celým ostrovom a priťahuje veriacich aj cestovateľov hľadajúcich kontemplatívnejšie zážitky.

Šikoku, ďaleko od hektického tempa veľkých metropol, ponúka pôsobivé prírodné scenérie, tradičné dediny a termálne pramene. Jeho členité pobrežia, visuté mosty, ktoré ho spájajú s Honšú, a srdečná miestna pohostinnosť z neho robia ideálnu destináciu pre tých, ktorí chcú preskúmať intímnejšie a autentickejšie Japonsko.

Na Šikoku som doslova nevkročil, takže o ňom nemám nijaké zvlášť podrobné informácie, ale ako som už spomenul, mohol by si ísť trajektom zo Saganoseki, ak si na Kjúšú, alebo jedným z viacerých mostov, ktoré ho spájajú s Honšú. V podstate nie je také ťažké zaradiť Šikoku do vlastného itinerára. Na tejto stránke nájdeš podnety, čo robiť a vidieť.

HONŠÚ

Honšú je najväčší a najľudnatejší z ostrovov japonského súostrovia, ako aj kultúrne, ekonomické a politické srdce krajiny. Nachádzajú sa tu hlavné japonské metropoly (Tokio, Kjóto, Ósaka a Hirošima) spolu s niektorými z najikonickejších a najreprezentatívnejších destinácií Japonska, ako je hora Fudži. Práve tu, pozdĺž osi od Tokia po Hirošimu, sa sústreďuje väčšina medzinárodného turizmu.

Iwakuni.

Hirošima

Hirošima leží v regióne Čúgoku na ostrove Honšú a je mestom s hlbokým historickým a symbolickým významom. Smutne preslávená tým, že sa stala cieľom prvej atómovej bomby 6. augusta 1945, je dnes Hirošima moderné a živé mesto, ktoré spája pamäť a nádej.

Čo robiť a vidieť v Hirošime

Hirošima má pekné centrum mesta, ktorého hlavnou tepnou je Hondori Street (Google Maps), dlhá pešia krytá pasáž plná obchodov a reštaurácií. Je to klasická nákupná ulica, aká sa nachádza v mnohých japonských mestách: príjemná na prechádzku, ale nič zvlášť výnimočné.

Hirošimský park mieru.

Hirošimský park mieru

Odporúčam začať návštevu v Pamätnom múzeu mieru v Hirošime (Google Maps), vo vrcholnej sezóne sa už o 9:00 tvoril rad na vstup a vnútri bolo naozaj veľmi preplnené, takže si myslím, že sa určite oplatí ísť čo najskôr. Múzeum sleduje históriu Hirošimy a príchod jadrovej bomby. Hlavná pozornosť sa však venuje udalostiam z 6. augusta: zhodeniu bomby a jej následkom v podobe ľudského utrpenia. Vstup stojí 200 jenov, ja som si audioprievodcu nevzal, ale ak chceš, je k dispozícii za 400 jenov.

Potom prejdi cez Pamätný park mieru (Google Maps), ktorý bol politickým a obchodným srdcom mesta, a práve z tohto dôvodu bol vybraný ako cieľ. Napokon navštív slávnu Kupolu atómovej bomby (Google Maps). Pôvodne bola sídlom Paláca na podporu priemyslu, bola jednou z mála budov, ktoré po výbuchu 6. augusta 1945 zostali stáť. Dnes je zachovaná v rovnakom stave ako vtedy ako pamätník a univerzálne varovanie pred jadrovou vojnou.

Hirošimský hrad.

Hirošimský hrad

Hirošimský hrad (Google Maps), známy aj ako Hrad kaprov, dal postaviť v roku 1589 mocný feudál Mōri Terumoto a stáročia bol dôležitým centrom moci v západnom Japonsku. Zachránil sa pred demoláciami z obdobia Meidži, no napriek tomu ho spolu so zvyškom mesta úplne zničila atómová bomba v roku 1945. To, čo možno vidieť dnes, je preto rekonštrukcia. Vstup stojí 370 jenov a zahŕňa bezplatného audioprievodcu (odporúčam vziať si slúchadlá). Vnútorná expozícia, venovaná histórii hradu a mesta, nie je nijak zvlášť zapamätaniahodná, ale panoramatický výhľad z najvyššieho poschodia stojí za to. V nedeľu popoludní o 13:00 a 15:00 by mala byť úplne bezplatná samurajská show.

Záhrada Shukkeien

Záhrada Shukkeien (Google Maps) je rafinovaná japonská záhrada z roku 1620, vytvorená hneď po výstavbe hirošimského hradu. Kopce, doliny a lesy v miniatúre zachytávajú prírodné scenérie v zmenšenej mierke, s chodníkmi, ktoré sa vinú okolo centrálneho jazierka. Je to veľmi udržiavané a pokojné miesto, ideálne na oddychovú pauzu pri prehliadke mesta po návšteve múzea atómovej bomby. Vstup stojí len 260 jenov a bezpochyby stojí za návštevu.

Záhrady Shukkeien.

Múzeum Mazda

Múzeum Mazda sa nachádza vo vnútri hlavného závodu spoločnosti v Hirošime (Google Maps). Prehliadka, bezplatná a dostupná aj v angličtine, sleduje históriu automobilky prostredníctvom modelov z rôznych období a časti výrobnej linky. Treba sa objednať vopred, pretože je veľmi žiadané. Osobne som tam nebol, takže nemôžem hovoriť z priamej skúsenosti, ale zdá sa, že je to zaujímavý zážitok pre milovníkov motorov.

Brána torii.

Ostrov Itsukushima

Itsukushima je malý ostrov ležiaci asi pol hodiny na juh od Hirošimy. Je známy predovšetkým svojou gigantickou bránou torii, ktorá pri prílive vyzerá, akoby plávala na hladine. Je to veľmi obľúbený výlet pre tých, ktorí navštevujú Hirošimu. Nečakaj však pokojnú atmosféru: ostrov je takmer vždy preplnený, ale napriek tomu zostáva cieľom, ktorý odporúčam.

Na Itsukushimu sa z Hirošimy dostaneš dvomi spôsobmi: môžeš ísť vlakom na stanicu Miyajimaguchi (Google Maps) alebo električkou linky 2 až na konečnú stanicu Hiroden-Miyajimaguchi (Google Maps), vlak je o niečo rýchlejší, ale stojí doslova dvojnásobok, voľba je na tebe. Po príchode na miesto premávajú trajekty na ostrov nepretržite, ak máš JR Pass, tento trajekt je v cene, inak je to 200 jenov jedným smerom, ktoré môžeš zaplatiť priamo svojou IC kartou, takže nestojíš v rade na kúpu lístka.

Po príchode na ostrov odporúčam zamieriť k svätyni Hokoku-jinja (Google Maps), pokojne môžeš dovnútra nevstupovať a úprimne to platí aj pre slávnejšiu Itsukushima Jinja (Google Maps), vstup stojí len 300 jenov, ale okrem státia v rade tam je naozaj málo čo vidieť, podľa mňa väčšina ľudí vchádza len preto, aby sa odfotila s bránou torii v pozadí. Za múzeum žiadajú ďalších 200 jenov, ktoré som nezaplatil, takže neviem, čo je vo vnútri. Posúď sám.

Park Omoto.

Potom odporúčam prejsť pešo do parku Omoto (Google Maps), kde sa zvyčajne nachádza kopa jeleňov, ako aj kvitnúce čerešne v správnom období. Ak sa ti chce trochu namáhať, odtiaľto vedie chodník vyznačený aj na Google Maps, ktorý stúpa na horu Komagabayashi (Google Maps), odkiaľ sú výborné výhľady na záliv, a potom môžeš pokračovať na horu Misen (Google Maps), ktorá ponúka podobnú panorámu, ale je oveľa preplnenejšia, keďže stanica lanovky je neďaleko. Odtiaľto odporúčam zísť po hlavnom chodníku (All Trails), ktorý je najmenej strmý a najlepšie udržiavaný, so zastávkou v chráme Daisho-in (Google Maps). Ak sa ti z akéhokoľvek dôvodu nechce stúpať pešo, ako som už spomenul, existuje lanovka, ktorá odchádza z tohto miesta (Google Maps) a prichádza na stanicu Shishiiwa (Google Maps). Mohol by si sa tiež rozhodnúť vyjsť lanovkou a potom zísť pešo, ako to podľa všetkého robí veľa ľudí, ja odporúčam okruh pešo, ale veľa sa tým nemení. Voľba je na tebe.

Výhľad z vrcholu.

Iwakuni

Iwakuni je malé mesto asi hodinu na juh od Hirošimy (a pol hodiny od Itsukushimy), známe predovšetkým svojím ikonickým mostom Kintai-kyo, drevenou konštrukciou s piatimi oblúkmi, považovanou za majstrovské dielo tradičného japonského staviteľstva, postavenou celkom bez kovových klincov. Z Hirošimy sú časté spojenia na stanicu Iwakuni (Google Maps), po príchode na stanicu nastúp na autobus na túto zastávku (Google Maps). Odtiaľto sa môžeš rozhodnúť prejsť slávny most pešo (Google Maps), žiadajú za to 300 jenov, ja som to úprimne ani nevedel a namieril som si to rovno k mostu, ktorý je viac na sever, pretože som jednoducho chcel vidieť Kintai-kyo z iného uhla. Potom som preskúmal park okolo svätyne Kikko (Google Maps) a išiel po chodníku vyznačenom v Organic Maps, ktorý vedie k hradu Iwakuni (Google Maps), nie je to určite najpôsobivejší hrad v Japonsku, ale návštevu som aj tak považoval za príjemnú, vstup stojí 270 jenov a vo vnútri je akési malé múzeum s katanami, rôznymi zbraňami a históriou hradu.

Výhľad z hradu.

Napriek tomu, ak máš obmedzený rozpočet, mohol by si jednoducho vyjsť pešo a prejsť sa okolo hradu, vstupovať dovnútra nie je vôbec nevyhnutné. Ak naopak peniaze nie sú problém, nechce sa ti chodiť alebo jednoducho chceš ísť lanovkou, ktorá vedie k hradu (Google Maps), namiesto vyššie spomenutého chodníka, určite sa oplatí kúpiť kombinovaný lístok pri vchode na most (Google Maps), stojí 970 jenov a umožňuje prejsť cez most Kintai-kyo, ísť lanovkou a vstúpiť do hradu. Na záver, počas obdobia kvitnutia čerešní, ktoré tu zvyčajne nastáva začiatkom apríla, je alej s čerešňami a lampiónmi v parku Ukai (Google Maps) popri rieke naozaj veľmi pôsobivá. Pre informáciu, ak vyrazíš zavčasu ráno, mohol by si určite navštíviť ostrov aj Iwakuni v priebehu jedného dňa.

Most Kintai-kyo.

Ubytovanie v Hirošime

Strávil som pár nocí v Guesthouse Akicafe Inn, naozaj veľmi pekné zariadenie, milý personál a prakticky dokonalá poloha pár krokov od stanice. Jeden z najlepších hostelov, v akých som počas svojej cesty po Japonsku bol. Majú aj súkromné izby. Pár nocí som strávil aj v Hiroshima Guesthouse HARU, zariadenie nie je také upravené a poloha je o niečo nepohodlnejšia, ale stále je to dobrý hostel s výborným pomerom ceny a kvality. (Aktualizácia 2026: Hiroshima Guesthouse HARU bol zatvorený. Podobnou alternatívou je GuestHouse Hostel MangeTak.)

Doprava do Hirošimy

Hirošima má priame autobusové spojenia do a z Fukuoky na západe a Ósaky na východe. Môžeš si rezervovať online na stránkach ako Willer. Hlavným autobusovým terminálom je Bus Station Hiroshima Station North Gate (Google Maps), ale mnohé autobusy zastavujú aj na Hiroshima Bus Center (Google Maps). Hlavná vlaková stanica, kde si, ak chceš, môžeš nasadnúť na šinkansen, je Hiroshima Station (Google Maps). Napokon, podľa tvojho itinerára by si mohol zvážiť lety do a z Hirošimy. Ak ich rezervuješ vopred, ceny môžu byť veľmi konkurencieschopné a ušetriť ti pekný kus času. V sekcii „Doprava po Japonsku“ nájdeš kopu ďalších užitočných informácií.

Kupola atómovej bomby.

Onomichi

Onomichi je malé mestečko na polceste medzi Hirošimou a Himeji, ideálne pre každého, kto chce prerušiť cestu a vyjsť trochu z klasického turistického itinerára.

Čo robiť a vidieť v Onomichi

Atrakciou číslo jeden v Onomichi je bezpochyby takzvaná „Temple Walk“, ktorá na vzdialenosti necelých 3 km spája až 25 chrámov. Je to nesmierne príjemný spôsob, ako stráviť pol dňa. Trasa je dobre značená, začína na tomto mieste (Google Maps) a prechádza aj slávnou „uličkou mačiek“ (Google Maps). Odporúčam zaradiť aj „literárnu trasu“, ktorá vedie k vyhliadke na vrchole hory Senkoji (Google Maps). Ak chceš, môžeš ísť aj lanovkou (Google Maps).

Temple Walk.

V podstate by si to mohol všetko skombinovať podľa GPS stopy, ktorú nájdeš na tejto stránke, ktorá zahŕňa aj chrám Saikoku (Google Maps), oficiálne mimo „Temple Walk“, a preto oveľa menej preplnený, ale pekný a s výbornými výhľadmi. Ak by si sa náhodou ešte nenabažil chodenia a prehliadky chrámov, ja som bol aj v chráme Jodoji Okunoin Manpuku (Google Maps), ktorý má vzadu peknú vyhliadkovú plošinu (Google Maps).

Temple Walk.

Ubytovanie v Onomichi

Ja som strávil pár nocí v Onomichi Guest House, ani dobré, ani zlé. Ak hľadáš lacnú možnosť, nie je to také zlé.

Doprava do Onomichi

Či už prichádzaš z Hirošimy na juhu, alebo z Himeji/Ósaky na severe, odporúčam ísť vlakom na linke San-yo až na stanicu Onomichi (Google Maps). Ak sa ponáhľaš a nevadí ti minúť oveľa viac, môžeš ísť šinkansenom do Fukuyamy, odkiaľ budeš aj tak musieť pokračovať po linke San-yo. V sekcii „Doprava po Japonsku“ nájdeš kopu ďalších užitočných informácií.

Onomichi.

Okayama, Naoshima a Teshima

Z Onomichi som išiel rovno do Himeji, ale ak chceš, medzi tým je niekoľko zaujímavých destinácií, ktoré podľa mňa stojí za to spomenúť. Predovšetkým hrad Okayama (Google Maps), prezývaný Čierny hrad pre tmavú farbu svojich vonkajších stien, a neďaleká záhrada Kōraku-en (Google Maps), považovaná za jednu z najkrajších v Japonsku.

Okayama je navyše výbornou základňou na preskúmanie ostrovov Naoshima (v angličtine) a Teshima (v angličtine), ktoré sú obzvlášť obľúbené medzi nadšencami súčasného umenia. Na odkazoch nájdeš niekoľko informácií.

Chrám Saikoku.

Himeji

Himeji je mesto preslávené svojím nádherným hradom, považovaným za najkrajší v Japonsku. Známy aj ako „Hrad bielej volavky“, hrad Himeji z roku 1609 je jedným z mála príkladov japonskej feudálnej architektúry, ktorý prežil neporušený vojny, zemetrasenia a bombardovanie. Dnes predstavuje jeden z najikonickejších symbolov Japonska a svetové dedičstvo UNESCO.

Hrad Himeji.

Čo robiť a vidieť v Himeji

Hrad Himeji

Hrad Himeji (Google Maps) je bezpochyby atrakciou číslo jeden v meste. Mal som to potešenie navštíviť ho počas kvitnutia čerešní a napriek davom to bol bezpochyby jeden z vrcholov mojej cesty po Japonsku. Najmä vo vrcholnej sezóne odporúčam vstúpiť čo najskôr, aby si sa vyhol dlhým radom. Otvárajú o 9:00 a keď som o 10:30 vyšiel, už bol obrovský rad. Vstup stojí 1000 jenov. Žiaľ, hlavná veža je v podstate prázdna, prehliadka pozostáva väčšinou z jedného schodiska za druhým. Úprimne, ak máš naozaj obmedzený rozpočet, mohol by si do samotného hradu nevstupovať. Napriek tomu, ak sa rozhodneš vstúpiť, odporúčam zaplatiť 50 jenov navyše na návštevu vnútorných záhrad. V opačnom prípade si môžeš hrad jednoducho vychutnať z vonkajšieho parku.

Ani záhrady Koko-en (Google Maps) neďaleko nie sú vôbec zlé, ale aj v tomto prípade počítaj s tým, že tam bude dosť ľudí. Na záver, na tomto mieste (Google Maps) je pekný výhľad na hrad, ktorého fotku vidíš nižšie, a ak hľadáš pokojné miesto s peknou panorámou nielen na hrad, ale na celé mesto, odporúčam vyjsť do parku Otokoyama Haisui’ike (Google Maps).

Chrám Shoshazan Engyoji

Chrámový komplex Shoshazan Engyoji, ležiaci na hore Shosha severozápadne od Himeji, je staré budhistické miesto uctievania založené v 10. storočí. Ponorený do pôsobivého lesa si zachováva drevené budovy veľkej historickej a duchovnej hodnoty. Jeho atmosféra a architektonické čaro poslúžili ako kulisa pre mnohé filmy, vrátane Posledného samuraja.

Aby si sa tam dostal, nastúp na ľubovoľný autobus smerujúci na zastávku Shosha Bus Stop (Google Maps), potom odporúčam vyjsť pešo, je to asi 20 minút, chodník začína na tomto mieste (Google Maps), je dobre značený a vyznačený aj na Google Maps. Samozrejme, ako sa v Japonsku často stáva, je tu aj lanovka, stanica sa nachádza na tomto mieste (Google Maps), spiatočný lístok by mal stáť 900 jenov. Chodník ústi priamo tam, kde sa nachádza cieľová stanica lanovky (Google Maps). Či už sa rozhodneš vyjsť pešo alebo lanovkou, odtiaľto treba na dosiahnutie samotného komplexu ísť pešo ďalších asi dvadsať minút. Alternatívne sú tu aj spoplatnené kyvadlové autobusy, ktoré spájajú hornú stanicu s oblasťou chrámu. Opäť odporúčam ísť pešo, navyše tento úsek je oveľa menej strmý. Krátko po cieľovej stanici je miesto, kde treba zaplatiť vstup, ktorý stojí 500 jenov. Dve budovy, ktoré si absolútne musíš pozrieť, sú Engyoji – Maniden (Google Maps) a Engyoji Three Halls (Google Maps), ale je tu kopa ďalších svätýň, chrámov a podobne, odporúčam preskúmať celú oblasť, ktorá je podľa mňa veľmi pekná a aspoň počas mojej návštevy vôbec nie preplnená.

Engyoji Three Halls.

Ubytovanie v Himeji

Ja som spal v Himeji 588 Guest House, výborná poloha na polceste medzi vlakovou stanicou a hradom. Sú veľmi prísni pri čase check-inu a úschove batožiny, ale inak to nie je vôbec zlé.

Doprava do Himeji

Himeji Station (Google Maps) má mimoriadne časté spojenia do Onomichi/Hirošimy na západe aj do Kóbe/Ósaky na východe. V sekcii „Doprava po Japonsku“ nájdeš kopu ďalších užitočných informácií.

Himeji Gokoku.

Kóbe

Kóbe leží medzi horami a morom a je slávne svojím vyhľadávaným hovädzím mäsom. Je to starý obchodný prístav, ktorý v rafinovanej mestskej krajine spája západné vplyvy s japonskou tradíciou.

Čo robiť a vidieť v Kóbe

Pre domáci cestovný ruch je jednou z hlavných atrakcií Kóbe štvrť Kitano (Google Maps), kde kedysi bývali európski diplomati a obchodníci. Nachádza sa tu množstvo domov v západnom štýle, z ktorých mnohé dnes slúžia ako malé múzeá a kaviarne. Najslávnejší je dom Moegi (Google Maps), ja som dnu ani nebol, takže neviem, či sa oplatí. Pre toho, kto prichádza z Európy, však návšteva nemusí byť nijak zvlášť zaujímavá. Aj tak je to príjemná prechádzka, ideálna, ak máš trochu voľného času alebo ak si chceš urobiť polodňovú zastávku cestou do inej destinácie. Oplatí sa navštíviť aj čínsku štvrť v Kóbe (Google Maps), podľa mňa najfascinujúcejšiu z tých, ktoré som v Japonsku videl, pestrú a plnú stánkov a reštaurácií. A napokon, ochutnať slávne mäso z Kóbe je takmer povinnosť.

Štvrť Kitano.

Hora Rokko

Ja som v Kóbe strávil len pol dňa, keď som ho navštívil z Ósaky, a nechcel som zostať až do večera, takže som odišiel v neskoré dopoludnie. Ak sa ale rozhodneš zostať dlhšie alebo tam možno aj prenocovať, mohol by si vyjsť na pozorovateľňu Tenran (Google Maps), pohľad odtiaľ sa považuje za jeden z najkrajších v Japonsku a často sa opisuje ako jeden z „troch veľkých nočných výhľadov“ krajiny (Nihon Sandai Yakei) spolu s výhľadmi z Hakodate a Nagasaki. Na lanovku môžeš nastúpiť na tomto mieste (Google Maps), ktoré je s mestom spojené autobusom.

Doprava do Kóbe

Kóbe má mimoriadne časté vlakové spojenia na sever aj na juh do všetkých hlavných turistických destinácií v okolí. V sekcii „Doprava po Japonsku“ nájdeš kopu ďalších užitočných informácií.

Čínska štvrť.

Ósaka

Ósaka je po Tokiu druhou najväčšou metropolitnou oblasťou Japonska a už po stáročia je hospodárskym srdcom regiónu Kansai. V minulosti sa volala Naniwa a bola prvým hlavným mestom Japonska pred obdobím Nara, keď sa cisárske sídlo menilo s každým novým panovníkom. Dnes je Ósaka moderná a pulzujúca metropola, slávna svojou obchodnou dušou a impozantným hradom.

Hrad Ósaka.

Čo robiť a vidieť v Ósake

Hrad Ósaka

Hrad Ósaka (Google Maps) s rozsiahlym parkom (Google Maps) je bezpochyby jedným z najikonickejších miest v meste. Ja som úprimne do samotného hradu ani nevošiel. Ósaku som navštívil v plnom rozkvete čerešní a na vstup sa tvoril absurdný rad. Z toho, čo som čítal, vnútro nie je, tak ako pri iných japonských hradoch, nijak zvlášť zaujímavé, a tak som si ušetril nekonečné čakanie aj 1200 jenov za lístok. Z vlastnej skúsenosti to však posúdiť nemôžem. Ak sa rozhodneš vojsť, podľa všetkého by ti mal online lístok ušetriť trochu času v hlavnej sezóne. Naopak, do záhrad Nishinomaru (Google Maps) som vošiel. Viac než o záhrady ide o park plný čerešní, ktorý podľa mňa ponúka najlepšie výhľady na hrad, vstup stojí 200 jenov a v čase kvitnutia tam majú aj špeciálne osvetlenie.

Na záver, ja som tam nebol, ale v blízkosti hradu je aj Historické múzeum v Ósake (Google Maps), ktoré by mohlo byť zaujímavou návštevou.

Hrad Ósaka zo záhrad Nishinomaru.

Namba a Dotonbori

Namba (Google Maps) je štvrť známa nakupovaním a zábavou, jedna z najpopulárnejších v Ósake. Dotonbori (Google Maps) je najživšia oblasť pozdĺž kanála, známa podnikmi, svetelnými nápismi a reštauráciami. Odporúčam prejsť sa tam večer a zájsť aj do chrámu Hozen-ji (Google Maps), ktorý sa nachádza v srdci štvrte. Je tu aj trh Kuromon Ichiba (Google Maps).

Shinsekai

Ak hľadáš menej turistickú, no stále fascinujúcu štvrť na večernú prechádzku, odporúčam zájsť do Shinsekai (Google Maps), veľmi farebnej a rušnej. Spája moderné prvky, s pútavými a výraznými nápismi, s tradičnými prvkami. Ja som to nerobil, ale ak chceš, môžeš vyjsť na vrchol veže Tsutenkaku (Google Maps), kde je vyhliadková plošina, ktorá by mala ponúkať skvelé výhľady na mesto.

Veža Tsutenkaku.

Sumiyoshi Taisha

Sumiyoshi Taisha (Google Maps) je krásna svätyňa ukrytá v zeleni, takmer ti dá zabudnúť, že si v Ósake. Nachádza sa tu slávny červený most, z ktorého sa dá urobiť pekná fotka s jeho odrazom vo vode.

Park Minoh

Park Minoh (Google Maps) na okraji Ósaky je jedným z najlepších miest v regióne Kansai na pozorovanie jesenných farieb lístia. Keďže som Ósaku navštívil na jar, nebol som tam, ale na jeseň si myslím, že by to mohol byť zaujímavý cieľ. Nachádza sa tam niekoľko chrámov, ako Ryuan-ji (Google Maps), vodopád (Google Maps) a množstvo chodníkov.

Na záver, ďalšie dva ciele, ktoré podľa mňa stojí za to spomenúť, sú Universal Studios Japan (Google Maps) a akvárium Kaiyukan (Google Maps).

Sumiyoshi Taisha.

Ubytovanie v Ósake

Ja som spal v IMANO OSAKA SHINSAIBASHI HOSTEL, dobrý hostel a dobrá poloha, ale musím povedať, že spoločné izby boli trochu stiesnené. Celkovo to nebolo zlé.

Doprava do Ósaky

Ósaka má mimoriadne časté vlakové spojenia na sever aj na juh do všetkých hlavných turistických destinácií v okolí. Okrem toho mesto obsluhuje medzinárodné letisko Kansai (Google Maps). V sekcii „Doprava po Japonsku“ nájdeš kopu ďalších užitočných informácií.

Dotonbori.

Kjóto

Kjóto leží v srdci regiónu Kansai a viac ako tisícročie, od roku 794 do roku 1868, bolo hlavným mestom Japonska a cisárskym sídlom. Napriek konfliktom a požiarom, ktoré ho v priebehu storočí viackrát skúšali, sa mestu podarilo zachovať jedinečné historické dedičstvo, dokonca unikol aj bombardovaniu počas druhej svetovej vojny. 

Dnes je Kjóto veľké moderné mesto, ktoré hrdo opatruje svoju minulosť: chrámy, svätyne a tradičné záhrady z neho robia jedno z najfascinujúcejších a najreprezentatívnejších miest japonskej kultúry.

Svätyňa Yasaka.

Čo robiť a vidieť v Kjóte

V Kjóte je ohromné množstvo vecí na pozeranie, takže hrozí, že sa človek cíti zahltený. Aj keď som tam zostal takmer týždeň, odišiel som bez toho, aby som videl niekoľko chrámov, ktoré mnohí považujú za nevynechateľné. Platí to všade, ale v Kjóte viac než kdekoľvek inde: snažiť sa vidieť „všetko“ je nemožné. Lepšie je zmieriť sa s tým a užiť si to, čo sa podarí zaradiť, bez stresu.

Navyše, hoci je mesto očarujúce, možno to bolo tým, že to bolo obdobie kvitnutia čerešní, ale často mi prišlo mimoriadne preplnené, miestami za hranicou toho, čo sa dá zniesť. Hoci je Kjóto nevyhnutnou zastávkou každej cesty po Japonsku, myslím si, že má zmysel neupínať sa na každý jeden chrám a radšej zvážiť, či časť svojho času nevenovať menej navštevovaným destináciám.

Rôzne chrámy

V meste je vyše 1600 chrámov. Aby som zostal pri tom, čo som práve povedal, navštíviť ich všetky je naozaj nereálne, rovnako ako spomenúť ich jeden po druhom. Preto sa pokúsim odporučiť tie, ktoré sú z takého či onakého dôvodu najpopulárnejšie: poviem svoj názor na tie, ktoré som navštívil, a navrhnem možný itinerár. Napriek tomu, ako som už spomenul, zoznam nie je ani zďaleka úplný: viem, že niekto so mnou nemusí súhlasiť, ale myslím si, že nasledujúce je dobrý východiskový bod na strávenie pár dní v Kjóte.

Filozofov chodník.

Odporúčam začať v Ginkaku-ji (Google Maps), zenovom chráme z 15. storočia, slávnom svojou jednoduchou estetikou a elegantnými záhradami z piesku a machu. Vstup stojí 1000 jenov. Ak máš obmedzený rozpočet, určite sú aj pôsobivejšie chrámy, ktoré sa dajú navštíviť. Napriek tomu sa chrám dobre kombinuje s neďalekým Filozofovým chodníkom alebo Tetsugaku no Michi (Google Maps), ktorý je úplne zadarmo a začína len pár krokov od chrámu. Je mimoriadne malebný počas kvitnutia čerešní, pretože je nimi plná celá trasa, a určite je to príjemná prechádzka celý rok. Tiež v blízkosti chrámu je chodník, ktorý vedie na vrchol hory Daimonjiyama (All Trails), nebol som tam, ale vyzerá to na celkom populárnu a nie príliš náročnú túru, ktorá ponúka skvelé výhľady na mesto.

Keď sa vrátime k Filozofovmu chodníku, trasa je celkom zrejmá a v podstate stačí sledovať kanál, ale odporúčam urobiť malú odbočku k chrámu Hōnenin (Google Maps), vstup je zadarmo. Odtiaľ pokračuj k južnému koncu trasy (Google Maps). Kúsok ďalej je chrám Eikandō Zenrinji (Google Maps), ktorý je aspoň čo sa týka rozmerov možno jedným z najväčších, aké som navštívil, a dáva pocit, že je tu na čo pozerať, na rozdiel od mnohých iných. Napriek tomu je záhrada plná javorov, ktoré robia jesenné sfarbenie lístia obzvlášť malebným. Vstup stojí 1000 jenov. Kúsok ďalej je ďalší chrám v poradí, Nanzen-ji (Google Maps), ten som preskočil, pretože som ich za ten deň už videl dosť, takže ho nekomentujem. Vstup stojí 600 jenov. Naopak, v neďalekom Keage Inkurain (Google Maps) som bol, je to bývalá železničná trať lemovaná čerešňami, ktoré ju počas kvitnutia robia mimoriadne malebným miestom.

Chrám Ginkaku-ji.

Ak budeme pokračovať na juh, narazíme na štvrť Higashiyama (Google Maps), ktorá je jednou z najlepšie zachovaných historických štvrtí mesta. Nebol som tam, ale mohol by si začať chrámom Chionin (Google Maps), slávnym svojou impozantnou drevenou bránou a kolosálnym bronzovým zvonom s hmotnosťou 70 ton. Počas každoročného novoročného obradu (Joya no Kane) zvon zaznie 108-krát, aby odohnal pozemské túžby pred príchodom nového roka. Kúsok ďalej je chrám Kodaiji (Google Maps), ani tu som nebol, takže sa nevyjadrujem, ale je preslávený záhradami prepracovanými do najmenších detailov (obzvlášť malebnými na jeseň vďaka početným javorom), lakmi zdobenými zlatým práškom a malebným bambusovým hájikom.

Shōgunzuka Mound.

Odtiaľ môžeš pokračovať do parku Maruyama (Google Maps), ktorý priamo splýva so svätyňou Yasaka (Google Maps), obe s bezplatným vstupom. V oblasti je množstvo stánkov so street foodom a je obzvlášť príjemná počas kvitnutia čerešní, keď sa celý park zaplní kvitnúcimi stromami. Ak máš chuť na krátku prechádzku, z parku môžeš vyjsť pešo na Shōgunzuka Mound (Google Maps), starobylú nekropolu na vrchole hory, vedľa chrámu, ktorý ponúka dve nádherné vyhliadkové plošiny s výhľadom na 360° na mesto a okolie. Technicky je vstup spoplatnený, ale keď som tam bol ja, pokladňa bola zatvorená a brána otvorená, pričom vnútri už bolo veľa ľudí. Chodník začína na tomto mieste (Google Maps) a každopádne je vyznačený v Organic Maps. Kúsok ďalej je aj ikonická pagoda (Google Maps), používaná ako pozadie pre slávnu fotku, ktorú si určite videl už viackrát. Fotí sa na tomto mieste (Google Maps). Dôrazne odporúčam prísť sem za svitania, ak chceš „čistú“ fotku bez davov.

Ikonický záber.

Chrám Kiyomizu-dera (Google Maps) je jedným z najslávnejších chrámov v meste a zároveň v Japonsku. Známy je predovšetkým svojou drevenou terasou, ktorá vyčnieva z hlavnej haly a ponúka krásny výhľad na početné čerešne a javory pod ňou, ktoré na jar a na jeseň explodujú morom farieb, ako aj na mesto Kjóto v diaľke. Odporúčam prísť neskoro popoludní a zostať do zatváracej hodiny, aby si videl západ slnka, bude tam milión ďalších ľudí, ale myslím si, že to stojí za to. Vstup stojí 600 jenov.

Chrám Kiyomizu-dera.

Na záver tejto časti venovanej štvrti Higashiyama, nebol som tam, ale mohol by si zvážiť návštevu chrámu Kenninji (Google Maps), založeného v roku 1202, je to najstarší zenový chrám v Kjóte, známy predovšetkým „dvoma drakmi“, obrovskou maľbou tušom na papieri, ktorá pokrýva celý strop a hoci pôsobí starobylo, bola namaľovaná v roku 2002 na pripomenutie osemstého výročia chrámu. Napokon, na samom juhu Higashiyamy sú Tōfuku-ji (Google Maps) a Komyo-in (Google Maps). Oba sú odporúčané najmä počas jesennej sezóny.

Všetky doteraz spomenuté chrámy sú relatívne blízko seba alebo každopádne nie príliš ďaleko od centra, ale samozrejme existuje kopa ďalších možností. Ja som bol v To-ji (Google Maps), ktorý je počas kvitnutia čerešní večer otvorený a úplne osvetlený, aby ponúkol jedinečný zážitok, ale samozrejme nečakaj, že tam budeš sám, vstup pri tejto príležitosti stojí 1000 jenov.

Chrám To-ji.

Chrám Bishamondō (Google Maps) je obzvlášť malebný na jeseň vďaka sfarbeniu javorového lístia. Vstup stojí 500 jenov a umožňuje prístup do niektorých miestností, ktoré uchovávajú predmety spojené s históriou kláštora; úprimne si však nemyslím, že to stojí za to. Záhrady sa naopak dajú navštíviť úplne zadarmo, vrátane slávneho schodiska, ktoré sa na jeseň zaplní listami.

Daigo-ji (Google Maps), kde stojí najstaršia päťposchodová pagoda v Kjóte (Google Maps). Vstup stojí až 1500 jenov a zaručuje prístup do troch samostatných oblastí: tej s pagodou, záhrad a chrámu. Všetko pekné, ale na môj vkus trochu príliš drahé.

Pagoda chrámu Daigo-ji.

Kinkakuji (Zlatý pavilón) (Google Maps) je zenový chrám na severe Kjóta, úplne pokrytý zlatými lístkami. Bez pochýb jeden z najslávnejších, najikonickejších a najviac preplnených v Japonsku. Ja som sa rozhodol nenavštíviť ho a radšej som robil niečo iné, ale ak sa rozhodneš ísť skoro ráno, situácia pravdepodobne nie je až taká zlá. V okolí by si mohol navštíviť aj Hojo Teien (Google Maps), slávny svojou „kamennou záhradou“, a Ninna-ji (Google Maps). Ak mesto navštíviš na jeseň, mohol by si zahrnúť aj nie príliš vzdialený Kitano Tenmangu Momiji-en (Google Maps), ikonický červený most obklopený javormi.

Na záver tejto časti venovanej chrámom v meste, ak hľadáš odlišný zážitok, Saihōji (Kokedera) (Google Maps), známy aj ako chrám machu, je jedným z najexkluzívnejších a najduchovnejších miest v Kjóte. Je slávny svojou rozprávkovou záhradou pokrytou vyše 120 druhmi machu. Prístup je prísne obmedzený: rezervácia je povinná a pred vstupom do záhrad sú návštevníci pozvaní zúčastniť sa na krátkom buddhistickom rituáli (napríklad prepisovaní sútier), čo zaručuje intímny zážitok ďaleko od davov. Ak ťa to zaujíma, toto je oficiálna stránka, kde si môžeš rezervovať. Vstup stojí 4000 jenov.

Chrám Bishamondō.

Svätyňa Fushimi Inari-Taisha

Svätyňa Fushimi Inari-taisha (Google Maps) je pravdepodobne moje obľúbené miesto v meste. Je slávna stovkami rumelkovo červených brán torii, ktoré po sieti chodníkov vedú až na vrchol hory Inari (Google Maps).

Aj tu odporúčam ísť čo najskôr, ideálne za svitania, ak sa chceš vyhnúť davu. Už okolo siedmej ráno, keď som schádzal ja, ľudia stúpali hore v húfoch. Každopádne väčšina ľudí prejde len prvý úsek (Google Maps), potom sa otočí a vráti sa. Preto veľmi odporúčam vyjsť až na vrchol: je tam kopa krásnych zákutí a predovšetkým oveľa menej ľudí.

Svätyňa Fushimi Inari-Taisha.

Bambusový les v Arashiyame

Ikonický bambusový les (Google Maps) môže byť fascinujúcim miestom a zároveň sklamaním, všetko závisí od času, kedy ho navštíviš, a od toho, čo očakávaš. Mne osobne sa nezdal až taký výnimočný: ak nie si nadšenec fotografie a nechceš za každú cenu ikonický záber, dá sa zvážiť aj úplné preskočenie.

Napriek tomu, najmä v hlavnej sezóne, ak sa chceš tešiť z pokoja bez davov, aj tu dôrazne odporúčam prísť za svitania. Obzvlášť odporúčam nastúpiť na prvý vlak do tejto stanice (Google Maps), nachádza sa o trochu ďalej než táto stanica (Google Maps), ale prvý ranný vlak tam príde asi o 20 minút skôr, nie je to veľa, ale stačí to na 10–15 minút pokoja. Ja som sa vrátil do postele, ale ak sa rozhodneš navštíviť oblasť cez deň, mohol by si návštevu skombinovať so záhradami Sogenchi Teien (Google Maps), plavbou loďou pozdĺž rokliny (Google Maps), neďalekým chrámom Daikaku-ji (Google Maps), chrámom Adashino Nenbutsuji (Google Maps), ktorý má bambusový les veľmi podobný tomu v Arashiyame, a preto sa často odporúča tým, ktorí sa chcú vyhnúť davom, a napokon chrámom Otagi Nenbutsuji (Google Maps), slávnym svojimi vyše 1200 kamennými hlavami.

Bambusový les v Arashiyame.

Cisársky palác

V Kjóte sa nachádza jeden z dvoch cisárskych palácov Japonska (druhý je v Tokiu). Hoci je prístupná oblasť obmedzená, myslím si, že to aj tak stojí za to. Vstup je úplne zadarmo. Vchod pre verejnosť je na tomto mieste (Google Maps). Odporúčam tiež stiahnuť si oficiálnu aplikáciu, ktorá obsahuje audioprievodcu. Vezmi si slúchadlá! Ak ti chrámov ešte nebolo dosť, Shokoku-ji (Google Maps) je kúsok ďalej a ak chceš, mohol by si navštíviť aj hrad Nijō-jō (Google Maps). Ja som nenavštívil ani jeden z nich, takže sa nevyjadrujem.

Cisársky palác.

Hrad v Kjóte

Samotný hrad (Google Maps) je pre verejnosť zatvorený, ale do parku je vstup povolený a je úplne zadarmo, keď som tam bol ja, bolo tam len veľmi málo ďalších ľudí, takže si myslím, že je to výborná voľba pre každého, kto chce uniknúť z davu v centre Kjóta a užiť si trochu pokoja. Ak sa tam rozhodneš ísť, odporúčam ísť vlakom až do stanice Momoyama-Minamiguchi (Google Maps), aby si vyšiel po tomto impozantnom schodisku (Google Maps).

Hrad v Kjóte.

Železničné múzeum v Kjóte

Železničné múzeum v Kjóte (Google Maps) je jedno z troch veľkých železničných múzeí v Japonsku, spolu s tým v Saitame (hneď za Tokiom) a tým v Nagoji. Ja som navštívil to posledné, lebo som v Kjóte radšej robil niečo iné, ale podľa vlastného itinerára a záujmov som si istý, že to môže byť veľmi zaujímavá návšteva.

Ubytovanie v Kjóte

Sauna & Capsule Hostel Rumor Plaza: dôrazne odporúčam. Naozaj luxusný zážitok za skromnú cenu, pokiaľ ti nevadí spať v kapsule. Zariadenie má aj samostatnú wellness oblasť so saunou, masážami a verejným kúpeľom v japonskom štýle: naozaj veľmi udržiavanú, čistú a príjemnú. Personál je milý a bufetové raňajky sú bohaté a vynikajúce: naozaj nie je nič, čo by mi bránilo ho odporučiť, no žiaľ, je len pre mužov. Centrálna poloha.

Doprava do Kjóta

Kjóto má mimoriadne časté vlakové spojenia na sever aj na juh do všetkých hlavných turistických destinácií v okolí. V sekcii „Doprava po Japonsku“ nájdeš kopu ďalších užitočných informácií.

Kjóto.

Nara

Nara bola prvým stálym hlavným mestom Japonska (710–794), s cisárskym dvorom usadeným v Heijō-kyō (podľa všetkého tam nie je veľa čo vidieť), čím sa skončila tradícia presúvať sídlo moci s každým novým panovníkom. Dnes je slávna svojimi historickými chrámami, veľkými parkami a ikonickými voľne žijúcimi jeleňmi, považovanými za božských poslov.

Čo robiť a vidieť v Nare

Nara je dosť kompaktná a hlavné atrakcie sa dajú navštíviť za deň bez toho, aby si tam musel nutne prenocovať, a ako základňu môžeš použiť Kjóto alebo Ósaku, ale ak máš čas, myslím si, že sa oplatí stráviť tam pár dní a Naru naopak použiť ako základňu na objavovanie ďalších cieľov v okolí mesta.

Park v Nare.

Centrum Nary

Odporúčam začať návštevu v záhradách Yoshikien (Google Maps). Vstup je úplne zadarmo. Nebol som tam, ale alternatívou sú neďaleké záhrady Isuien (Google Maps), ktoré sú však spoplatnené, a viac než jeden komentár naznačuje, že sa oplatí navštíviť len tie bezplatné.

Zo záhrad choď k chrámu Todaiji (Google Maps), ktorý je jedným z najslávnejších a historicky najvýznamnejších chrámov v Japonsku. Chrám bol postavený v roku 752 ako hlavný chrám všetkých provinčných buddhistických chrámov Japonska a stal sa takým mocným, že hlavné mesto bolo v roku 784 presunuté z Nary, aby sa znížil vplyv chrámu na vládne záležitosti. Vstup stojí 800 jenov, samotný chrám je veľmi pekný a socha Budhu vo vnútri je nepochybne pôsobivá, ale inak tam nie je až tak veľa na pozeranie. Ak sa rozhodneš prenocovať v Nare a chceš sa vyhnúť davom, odporúčam prísť hneď ráno po otvorení.

Chrám Todaiji.

Odtiaľto môžeš vojsť do samotného parku v Nare (Google Maps) s jeho nespočetnými jeleňmi a kvitnúcimi čerešňami (ak to ročné obdobie dovolí). Pavilón Ukimido (Google Maps) obklopený čerešňami môže byť obzvlášť malebný. Ďalším miestom, ktoré by si mohol navštíviť, je Medzinárodné fórum (Google Maps), hoci nie je výnimočné, záhrada vzadu (Google Maps) je veľmi pokojné miesto na prechádzku, vstup je zadarmo.

Nakoniec navštív svätyňu Kasugataisha (Google Maps), ktorá sa nachádza na konci parku, takže je to pekný spôsob, ako ukončiť návštevu Nary. Je tam kopa lampášov, ktoré ju robia naozaj osobitou a veľmi peknou, vstup do „špeciálnej“ oblasti stojí 500 jenov. Úprimne, pokojne si ju môžeš pozrieť len zvonku.

Svätyňa Kasugataisha.

Chrámy mimo mesta

Hneď za hlavnou turistickou oblasťou sú aspoň ďalšie dva pozoruhodné chrámy. Prvým je Yakushiji (Google Maps), vstup stojí 1000 jenov, nie je to veľa, ale ak máš obmedzený rozpočet, bolo by lepšie, keby si peniaze použil inde. Napriek tomu je komplex pekný a oveľa menej preplnený než centrum Nary.

Kúsok ďalej je chrám Toshodai-ji (Google Maps), tu som nebol, takže sa nevyjadrujem, ale pokojne by si mohol ísť pešo z jedného chrámu do druhého, a tak ich návštevu skombinovať. Vstup stojí 1000 jenov.

Hōryū-ji (Google Maps) je jedným z najstarších chrámov v krajine a zároveň najstaršou dodnes zachovanou drevenou stavbou na svete, vyrobenou zámkovými spojmi bez klincov. Ani tu som nebol, ale predpokladám, že to môže byť zaujímavá návšteva. Vstup stojí 2000 jenov.

Naopak v chráme Hase-dera (Google Maps) som bol, pekný komplex ľahko dostupný vďaka neďalekej vlakovej stanici (Google Maps). Vstup stojí 500 jenov. Návštevu možno skombinovať s chodníkom Yamanobe-no-michi, o ktorom píšem nižšie.

Chrám Hase-dera.

Chrám Murō-ji (Google Maps) je asi hodinu od Hase-dera, ja som tam nebol z časových dôvodov, ale je známy pokojným lesným prostredím a starobylými drevenými budovami. Založený bol v 8. storočí a často sa nazýva „Kōyasan žien“, pretože historicky umožňoval vstup veriacim ženám, keď iné posvätné miesta nie.

Najmä ak máš prenajaté auto, mohol by si zvážiť Tanzan Jinja (Google Maps) a chrám Tsubosaka Dera (Google Maps), v tom druhom je obrovská socha Budhu obklopená čerešňami. Ani v jednom z nich som nebol, ale kamarát mi odporučil oba.

Napokon je tu Okunoin (Google Maps), ktorý je jedným z najväčších cintorínov v Japonsku, s vyše 200 000 hrobmi a lampášmi lemujúcimi chodník dlhý asi 2 km. Žiaľ, ani tu som nebol, ale vyzerá to ako naozaj fascinujúce miesto.

Chodník Yamanobe-no-michi.

Chodník Yamanobe-no-michi

Chodník Yamanobe-no-michi sa považuje za najstaršiu cestu v Japonsku, dnes je to fascinujúca túra ponorená do vidieckej krajiny okolia Nary. Medzi chrámami, kvitnúcimi čerešňami, ryžovými poliami a bez ďalších turistov je to jeden z najkrajších zážitkov z mojej cesty po Japonsku. Zo stanice (Google Maps) na stanicu (Google Maps) je to asi 15 km bez väčších prevýšení, takže je dostupná pre mnohých. GPS trasu nájdeš na tejto stránke (All Trails). Ja som od stanice po stanicu potreboval necelých päť hodín s mnohými prestávkami a obedom z batohu, ale ak chceš, popri trase je niekoľko miest, kde sa dá niečo zjesť, ako Cafe WaWa Tenri (Google Maps), Cafe & Culture Tea House (Google Maps), Yamanobenomichi hana mori (Google Maps) atď., atď. Na konci trasy je pamätník (Google Maps), ktorý označuje symbolické miesto príchodu buddhizmu do Japonska v 6. storočí, udalosti, ktorá hlboko zmenila kultúru a náboženstvo krajiny. Je tu pekná alej plná čerešní osvetlená večer lampášmi, takže by si mohol zariadiť, aby si prišiel neskoro popoludní, alebo navštíviť chrám Hase-dera (Google Maps), ako som to urobil ja, a zastaviť sa cestou späť.

Chodník Yamanobe-no-michi.

Yoshino

Yoshino v prefektúre Nara je horské miesto slávne vyše 30 000 čerešňami, ktoré na jar premenia krajinu na jedinečnú podívanú. Je samozrejmé, že najlepší čas na návštevu Yoshina, a zároveň ten najpreplnenejší, je obdobie kvitnutia čerešní. Bol som tam cez víkend a bolo tam obrovské množstvo ľudí, ale myslím si, že to aj tak stojí za to. Odporúčam prísť popoludní a zostať do západu slnka, keď čerešne v údolí zasiahnuté zlatým svetlom vytvárajú neskutočnú krajinu.

Yoshino.

Zo stanice Yoshino (Google Maps) odporúčam vyjsť pešo, ale ak chceš, je tu autobus, ktorý ťa podľa toho, čo som pochopil, zavezie až na toto miesto (Google Maps), a aj veľmi krátka lanovka (Google Maps), ktorá pokrýva prvý úsek stúpania (podľa všetkého najstaršia v krajine). Pozor, počas kvitnutia čerešní sa na autobus treba postaviť do nekonečného radu. Nech sa rozhodneš akokoľvek, odporúčam vyjsť až na pozorovateľňu Hanayagura (Google Maps). Je to poriadne stúpanie, ale aj s veľkým pokojom by si nemal potrebovať viac ako dve hodiny od stanice. Po ceste by si sa mohol zastaviť pri chráme Kinpusen-ji (Google Maps). Ak sa ti nechce vyjsť až na samotnú pozorovateľňu, popri ceste sú aj ďalšie pekné zákutia.

Yoshino.

Ubytovanie v Nare

Ja som spal v Nara Deer Hostel, výborná poloha neďaleko vlakovej stanice a hlavnej turistickej oblasti. Celkovo ho odporúčam.

Doprava do Nary

Nara má mimoriadne časté vlakové spojenia do Kjóta na sever aj do Ósaky na západ. V oboch prípadoch asi hodinu. V sekcii „Doprava po Japonsku“ nájdeš kopu ďalších užitočných informácií.

Alej plná čerešní na konci chodníka Yamanobe-no-michi.

Kumano Kodo

Kumano Kodo je sieť starobylých pútnických chodníkov na polostrove Kii (Google Maps), ktoré sa viac než tisíc rokov využívali na dosiahnutie troch veľkých posvätných svätýň Kumano. Trasy prechádzajú cez cédrové lesy, horské priesmyky a malé vidiecke dedinky. Historicky to boli duchovné cesty cisárov, mníchov a pútnikov, dnes je to jedno z mála miest na svete, ktoré je spolu so Svätojakubskou cestou uznané ako pamiatka UNESCO za tradíciu živej púte.

Je to príjemná cesta pod podmienkou, že máš správne očakávania. Ak očakávaš chodník s dych vyrážajúcimi alpskými krajinami, hrozí, že budeš veľmi sklamaný. Ak naopak chceš zážitok prevažne kultúrny, spojený s dobrou dávkou fyzickej námahy, Kumano Kodo sa stáva zaujímavou možnosťou.

Kumano Kodo.

Ako som už spomenul, je tu niekoľko chodníkov (mapa), ale aj v rámci hlavných trás sú možné varianty, skratky atď., atď. Po tomto úvode, najpopulárnejším variantom je Nakahechi, dlhý asi 70–100 km, podľa východiskového bodu sa zvyčajne absolvuje za 4–6 dní.

Ďalším dôležitým aspektom, ktorý treba zvážiť, je ubytovanie, hoci popri trase je niekoľko guesthouse, chodník sa stal relatívne populárnym a v hlavnej sezóne (jar a jeseň) sa tých pár lôžok rezervuje s niekoľkomesačným predstihom. Skúsil som urobiť niekoľko rezervácií koncom marca a mnohé guesthouse nemali žiadnu voľnú kapacitu až do mája! Ja som nakoniec zvolil hybridnú stratégiu: preskočil som prvú sekciu, spal som popri chodníku, kde je trochu viac ponuky, a použil som verejnú dopravu na konci dňa, aby som šiel spať niekam inam a potom sa ráno vrátil na chodník. Technicky by sa dalo aj kempovať.

Guesthouse popri trase si rezervuj cez tento web, ktorý je hlavný, väčšina zariadení sa na iných rezervačných stránkach nezobrazuje. Na tej istej stránke sa ponúkajú aj kompletné balíky s ubytovaním, jedlom, autobusmi, prepravou batožiny atď., atď. Ak nemáš problém s rozpočtom, sú to určite zaujímavé možnosti, pre všetkých ostatných odporúčam „hybridný“ systém. Ak ťa zaujíma len preprava batožiny, toto je odkaz. Napriek tomu ja som to celé prešiel a niesol som celý svoj batoh (v taliančine, ale môžeš si zapnúť titulky), ak cestuješ dostatočne naľahko, nemal by si mať problémy.

Kumano Kodo.

Itinerár Kumano Kodo Nakahechi

Križovatkou pre každého, kto chce absolvovať variant Nakahechi Kumano Kodo, je mesto Tanabe, pohodlne spojené vlakom so zvyškom krajiny (Google Maps). Z Nary je to asi 3–4 hodiny. Tu som spal v Buddha Guest House, veľmi tradičnom guesthouse, s pohostinným majiteľom a centrálnou polohou. Odporúčam.

Na tejto stránke nájdeš „oficiálnu trasu“ rozdelenú do piatich sekcií s príchodom do Kumano Nachi Taisha (kde je vodopád Nachi) v celkovej dĺžke 70,7 km so začiatkom v Takijiri, kam sa dostaneš autobusom z Tanabe, tu je oficiálne návštevnícke centrum Kumano Kodo (Google Maps) a ak by si mal záujem, je možné vziať si zošit, do ktorého sa zbierajú pečiatky z jednotlivých chrámov/svätýň, ktoré potvrdzujú absolvovanie púte. Toto je oficiálna stránka autobusovej spoločnosti, ktorá premáva v regióne, ale mohol by si jednoducho použiť Google Maps.

Kumano Kodo.

Ak začínaš v Takijiri, prvú noc musíš stráviť v Takahare alebo v Nakahechicho Chikatsuyu, keďže som nenašiel žiadne guesthouse s voľnou kapacitou, kde by som mohol prenocovať, rozhodol som sa preskočiť prvú sekciu a vystúpil som na tejto autobusovej zastávke (Google Maps), odkiaľ som za približne päť hodín došiel do J-Hoppers Kumano Yunomine Guesthouse, ktoré si môžeš pohodlne rezervovať online a je jedným z mojich obľúbených zariadení z celej cesty po Japonsku. Aj keď oficiálne nie je na oficiálnom chodníku, ide o krátky variant, ktorý odporúčam. Napriek tomu ďalšou možnosťou by mohlo byť pokračovať rovno až do Hongu a prespať v Kumano Backpackers. Aj tam som strávil jednu noc a potom nasledujúci deň som išiel pešo do Koguchi (Google Maps), kde som popoludní nastúpil na autobus do Shingu, kde som spal v Hanare, pretože všetky guesthouse v okolí chodníka boli plné. Ak sa rozhodneš urobiť to isté, zváž rezerváciu dvoch nocí, aby si sa nasledujúci deň mohol vrátiť do Koguchi prvým autobusom dňa (a väčšinu batožiny nechať v Shingu), dokončiť chodník príchodom do Kumano Nachi Taisha (Google Maps), urobiť pár obligátnych fotiek pri ikonickej pagode (Google Maps), zísť k vodopádu Nachi (Google Maps) a potom nastúpiť na autobus do Shingu na tomto mieste (Google Maps).

Vodopád Nachi.

Ise

Ise nie je obzvlášť populárna zastávka, ale ak máš tak ako ja čas, chceš vybočiť z klasických turistických okruhov a prerušiť cestu do Nagoje, tak tam prenocovať dáva dokonale zmysel.

Čo robiť a vidieť v Ise

V Ise sa nachádza jedna z najdôležitejších svätýň Japonska, zasvätená Amaterasu, mýtickej predkyni cisárskej rodiny; jej ústredné postavenie vyplýva aj zo silného spojenia s cisárom a z tradície prestavať ju každých 20 rokov. Svätyňa je rozdelená na dva hlavné komplexy, Naikū (Google Maps) a Gekū (Google Maps), prvý z nich, a zároveň ten dôležitejší, sa nachádza trochu za mestom, ale je tu pohodlný kyvadlový autobus, ktorý ich spája.

Svätyňa Futami Okitama.

Ďalším zaujímavým miestom na návštevu je svätyňa Futami Okitama (Google Maps), slávna skalami Meoto Iwa, dvoma posvätnými skalami spojenými lanom, symbolom jednoty a harmónie v šintoistickej tradícii. Leží pri mori a je jedným z najikonickejších miest v okolí Ise. Stačí jednoducho nastúpiť na vlak do Futamino-Ura Station (Google Maps), promenáda pri mori je pekná a príjemná, bol som tam pri západe slnka a prakticky tam nikto nebol.

Ubytovanie v Ise

Ja som spal v FOLK FOLK Hostel, Cafe & Bar, taký priemer. Ak hľadáš lacnú možnosť, vôbec nie je zlý.

Doprava do Ise

Stanica Ise (Google Maps) má časté spojenia do Shingu na juh aj do Nagoje na sever.

V sekcii „Doprava po Japonsku“ nájdeš kopu ďalších užitočných informácií.

Hrad v Nagoji.

Nagoja

S vyše dvoma miliónmi obyvateľov je Nagoja štvrtým najľudnatejším mestom Japonska po Tokiu, Jokohame a Ósake. Žiaľ, veľká časť mesta, vrátane väčšiny historických budov, bola zničená leteckými bombardovaniami v roku 1945.

Čo robiť a vidieť v Nagoji

Nagoja nie je obzvlášť turistický cieľ a ako som práve naznačil, nezostalo tam veľa historického na pozeranie, ale aj tak ponúka viac než jednu zaujímavú atrakciu podľa vlastných záujmov.

Hrad v Nagoji

Hrad v Nagoji (Google Maps) rozhodne nepatrí medzi najpôsobivejšie v krajine a akoby to nestačilo, hlavná veža je pre verejnosť zatvorená minimálne do roku 2028 kvôli reštaurátorským prácam. Dá sa však navštíviť zvyšok komplexu vrátane paláca Honmaru (Google Maps), ktorý bol nedávno zrekonštruovaný a je vernou rekonštrukciou ceremoniálneho komplexu z japonského feudálneho obdobia, slávnym bohato zdobenými interiérmi s maľbami na posuvných paneloch a hojným použitím zlatých lístkov. Vstup stojí 500 jenov.

Maľby na posuvných paneloch.

SCMAGLEV and Railway Park

SCMAGLEV and Railway Park (Google Maps), otvorený v roku 2011, je jedným z hlavných železničných múzeí Japonska. Expozícia mapuje vývoj vysokorýchlostnej dopravy v krajine, s bohatou zbierkou skutočných vlakov: od historických parných lokomotív cez experimentálne rekordné šinkanseny až po najnovšie vlaky na magnetickej levitácii (maglev). Lístok stojí 1000 jenov a zahŕňa bezplatného audioprievodcu (lepšie je priniesť si vlastné slúchadlá). K dispozícii je aj Wi-Fi. Múzeum ponúka simulátory jazdy šinkansenom, množstvo interaktívnych zón určených pre deti a malé kino, v ktorom premietajú krátke dokumenty. Návštevu som považoval za zaujímavú, najmä vzhľadom na obzvlášť daždivý deň, v ktorom som sa rozhodol ísť.

SCMAGLEV and Railway Park.

Toyota Commemorative Museum of Industry and Technology

Toyota Commemorative Museum of Industry and Technology (Google Maps) je zaujímavé múzeum rozdelené do dvoch pavilónov: jeden je venovaný textilnému odvetviu, ktoré rozpráva o počiatkoch Toyoty, a druhý automobilu. K dispozícii sú bezplatné prehliadky so sprievodcom v angličtine o 14:00 pre pavilón venovaný textilnému odvetviu a o 15:15 pre ten automobilový (oficiálna stránka na overenie časov), s maximom 20 účastníkov a bez možnosti rezervácie. Návštevu som považoval za príjemnú; najmä prehliadka so sprievodcom umožňuje lepšie oceniť vystavený obsah. Vstup stojí 1000 jenov.

Toyota Auto Museum

Toyota Automobile Museum (Google Maps) je ďalšie zaujímavé múzeum so značkou Toyota, tentoraz celé venované automobilu. Vstup stojí 1200 jenov a ak vopred pošleš e-mail, je možné si rezervovať bezplatnú prehliadku so sprievodcom. Zbierka je naozaj pôsobivá a siaha od prvých modelov, aké kedy vznikli, až po moderné autá. Múzeum mapuje celosvetovú históriu automobilu a automobilovej kultúry, s približne 140 vozidlami z Japonska, Spojených štátov a Európy, ktoré ilustrujú vývoj a šírenie motorizácie v rôznych krajinách. Návšteva je príjemná aj pre toho, kto ako ja nie je nijak zvlášť zanietený pre motory.

Na záver, Toyota má aj tretie múzeum, Kaikan Museum (Google Maps), kde sa verejnosti prezentujú najnovšie modely a nové technológie. Osobne som ho nenavštívil, takže nemôžem vyjadriť názor, ale je to pravdepodobne zaujímavá možnosť, ktorú treba zvážiť.

Toyota Automobile Museum.

Roklina Korankei

Ak sa ti stane, že navštíviš Nagoju na jeseň, môžeš zvážiť výlet do rokliny Korankei (Google Maps). Celé údolie je pokryté javormi, ktoré počas jesenného sfarbenia lístia ponúkajú obzvlášť malebný pohľad. Keďže som bol v Nagoji na jar, nenavštívil som ju, ale určite je to skvelá sezónna možnosť.

Inuyama

Ani v Inuyame som nebol, ale odporučil mi ju Američan, ktorého som stretol pri návšteve hradu v Nagoji a ktorý žije v Japonsku už mnoho rokov. Podľa neho je to ideálny cieľ na jednodňový výlet s Nagojou ako základňou. Medzi hlavné atrakcie patrí hrad Inuyama (Google Maps). Tu nájdeš zaujímavý článok.

Údolie Kiso

Na záver, podľa tvojho itinerára môže mať zmysel navštíviť údolie Kiso z Nagoje. Z rôznych dôvodov som ho radšej zaradil ako nasledujúcu zastávku so základňou v Matsumote, takže o ňom budem písať neskôr v sprievodcovi, ale stále je to úplne platná možnosť, ktorú treba zvážiť, ak si v Nagoji.

Údolie Kiso.

Ubytovanie v Nagoji

Ja som spal v 9h nine hours Nagoya station, pekné, čisté a moderné zariadenie. Odporúčam.

Doprava do Nagoje

Nagoja má veľmi časté spojenia do Ósaky, Kjóta, Nary, Ise a Shingu na juh. Ak prichádzaš z Ósaky, Kjóta alebo Nary a chceš ušetriť oproti cene vlaku, sú tu autobusy, ktoré si môžeš rezervovať cez Willer. Na sever sú samozrejme časté spojenia do Tokia, aj tu platí, že ak chceš ušetriť, diaľkové autobusy stoja menej ako vlak. Nagoja má aj medzinárodné letisko s rôznymi spojeniami do zvyšku krajiny a nielen tam (Google Maps). V sekcii „Doprava po Japonsku“ nájdeš kopu ďalších užitočných informácií.

Chrám Sensō-ji, Tokio.

Tokio

Tokio, hlavné mesto Japonska a najľudnatejšia metropolitná oblasť na svete s vyše 37 miliónmi obyvateľov, je naozajstná destinácia v destinácii. Dá sa tu ľahko stráviť aj pár týždňov, najmä ak zahrnieš obľúbené výlety ako Nikko, Hakone a Kamakura.

Ja som tu strávil desať nocí a odišiel som bez toho, aby som stihol vidieť všetko, čo som si naplánoval. Moja rada je teda rovnaká ako pri Kjóte: snažiť sa vidieť „všetko“ je nemožné. Lepšie je zmieriť sa s tým a užiť si to, čo sa podarí stihnúť, bez stresu.

Čo robiť a vidieť v Tokiu

Pre praktickosť rozdelím túto časť na geografické oblasti v rámci Tokia, aby sa optimalizoval presun a aby nasledujúci text mal logickejší sled. Ide samozrejme o úplne osobné rozdelenie.

Chrám Sensō-ji pri pohľade z Informačného centra.

Severné Tokio

Povedzme si vo všeobecnosti o oblasti v okolí stanice Ueno a stanice Asakusa. Odporúčam začať v parku Ueno (Google Maps), je tu niekoľko múzeí, ktoré by mali uspokojiť viac-menej všetky chute, ja som bol len v Národnom múzeu v Tokiu (Google Maps), ktoré je najstarším a najdôležitejším múzeom v Japonsku, s rozsiahlou zbierkou umenia a predmetov, ktoré rozprávajú o histórii a kultúre krajiny. Vstup stojí 1000 jenov, ale dá sa tam pokojne stráviť aspoň 2–3 hodiny, mne osobne sa nezdalo nijak zvlášť zaujímavé, ale už som mal za sebou vyše mesiaca v Japonsku, takže artefaktov, kúskov porcelánu, mečov a podobných vecí som už videl poriadne veľa. V parku je aj malá svätyňa (Google Maps).

Keď skončíš s návštevou parku Ueno, odporúčam zájsť na trh Ameyoko (Google Maps) a možno si tu dať obed. Odtiaľ sa môžeš presunúť do Asakusy, nebol som tam, ale keby som sa mal vrátiť do Tokia, určite by som zašiel do Múzea samurajov a ninjov (Google Maps), alternatívne choď rovno k ikonickému chrámu Sensō-ji (Google Maps), vstup je zadarmo. Dôrazne odporúčam vojsť aj do neďalekého Turistického a kultúrneho informačného centra v Asakuse (Google Maps), aj tu je vstup zadarmo a z posledného poschodia sú nádherné výhľady na chrám, obzvlášť malebný večer, keď je osvetlený, ale aj na Tokyo Skytree (Google Maps).

To posledné môže byť určite možnosťou, ako sa večer pokochať panoramatickým výhľadom na Tokio, ale v ďalšej časti sprievodcu sú spomenuté aspoň dve úplne bezplatné alternatívy. Odporúčam zakončiť deň v Akihabare (Google Maps), symbolickej štvrti kultúry otaku a elektroniky v Tokiu, slávnej obchodmi s technikou, anime, mangou, videohrami a charakteristickými maid café. Počas dňa, podľa toho, čo sa rozhodneš navštíviť alebo nie (možno nemáš žiadny záujem o múzeá), by si sa mohol prejsť záhradami Koishikawa Korakuen (Google Maps), jednou z mnohých typických záhrad v Tokiu, vstup stojí len 300 jenov. Kúsok od záhrad je aj Bunkyo City Office (Google Maps), ktorý ponúka úplne bezplatnú vyhliadkovú plošinu na 25. poschodí. Cez víkend zatvorené.

Akihabara.

Centrálne Tokio

Povedzme si o oblasti v okolí hlavnej stanice v Tokiu. Tu by mnohí odporúčali začať deň návštevou neslávne známeho rybieho trhu Tsukiji (Google Maps), kde je veľa reštaurácií otvorených od 5:00 ráno a servírujú veľmi čerstvé ryby. Pokojne tam zájdi, ale mne osobne sa zdal mimoriadne preplnený, turistický a drahý. Naopak, veľmi sa mi páčili záhrady Hamarikyu (Google Maps), ktoré sú kúsok odtiaľ, najmä kontrast so susednými mrakodrapmi, vstup stojí 300 jenov. Odtiaľ by si mohol ísť po Chuo-dori Avenue (Google Maps), ktorá je cez víkend uzavretá pre dopravu, v smere k Tokyo International Forum (Google Maps), aj bez ohľadu na jeho funkciu priestoru pre výstavy, koncerty a konferencie je budova absolútne na pozretie. Vstup je zadarmo, architektúra moderná, zo skla, ocele a veľkých priestorov, ktoré vytvárajú svetlé a futuristické prostredie.

Rybí trh Tsukiji.

Ďalšou možnou krátkou zastávkou je Sukiyabashi Crossing (Google Maps), priechod pre chodcov takmer taký preplnený ako ten v Shibuye, ale menej populárny, najlepšie výhľady sú z nákupného centra GinzaNovo (Google Maps), na šiestom poschodí je lounge, odkiaľ sú slušné výhľady, alternatívne môžeš vyjsť na rooftop, kde však pochopiteľne chcú, aby si si niečo objednal. Odtiaľ pokračuj k Cisárskemu palácu (Google Maps), tu si môžeš prehliadnuť skôr Vonkajšie záhrady (Google Maps), ktoré sú hlavnou časťou prístupnou verejnosti. Neurobil som to, takže nehovorím z osobnej skúsenosti, ale ak si rezervuješ vopred, môžeš sa zúčastniť aj prehliadky so sprievodcom, ktorá vedie do niektorých vnútorných oblastí komplexu, ale nie do samotnej budovy paláca, ktorá zostáva vždy zatvorená. Tu nájdeš oficiálnu stránku. Po skončení návštevy cisárskeho paláca odporúčam zájsť do svätyne Hie (Google Maps), kde je pekné schodisko plné brán torii v štýle Fushimi Inari Taisha, aj keď v oveľa menšom meradle.

Sukiyabashi Crossing.

Západné Tokio

Povedzme si o oblasti okolo staníc Shinjuku a Shibuya. Odporúčam začať v Shibuye, ale pokojne môžeš trasu prejsť opačne, ak ju radšej navštíviš večer. Shibuya je jednou z najikonickejších štvrtí Tokia, slávnou svojím preplneným priechodom pre chodcov, mladistvou energiou, neónovými svetlami a živým nočným životom. Ak chceš vidieť slávny priechod pre chodcov (Google Maps) zhora, dve úplne bezplatné možnosti sú chodba, ktorá spája stanicu Shibuya (Google Maps) s Shibuya Mark City (Google Maps), a nákupné centrum Shibuya Hikarie (Google Maps), ktoré má na jedenástom poschodí bezplatnú vyhliadkovú plošinu (Google Maps), ak by bola veľmi preplnená, zíď o poschodie nižšie, výhľad je prakticky rovnaký, ale s oveľa menej ľuďmi. Ak ti nevadí minúť 1800 jenov, je tu rooftop bar doslova nad priechodom pre chodcov, ktorý so vstupom zahŕňa aj drink (Google Maps) (oficiálna stránka), ďalšou možnosťou je Starbucks na druhej strane ulice (Google Maps).

Priechod v Shibuye.

Keď sa na chvíľu pokocháš atmosférou Shibuye, odporúčam prejsť sa smerom k svätyni Meiji Jingu (Google Maps). Ak chceš, po ceste sa môžeš zastaviť v nákupnom centre Tokyu Plaza Omotesando (Google Maps): nájdeš tu slávne eskalátory pokryté zrkadlami a príjemnú strešnú záhradu. Ale späť k svätyni: vstup je zadarmo, ale ak si chceš prehliadnuť pripojený park, musíš zaplatiť 500 jenov. Ja som do parku nevošiel, ale myslím si, že je to klasická záhrada v japonskom štýle. Naopak, v neďalekej Shinjuku Gyoen National Garden (Google Maps) som bol, aj tu vstup stojí 500 jenov, je tu klasická japonská záhrada a skleník s tropickými rastlinami, podľa mňa taký priemer.

Tokyo Metropolitan Government Building.

Potom pokračuj k Tokyo Metropolitan Government Building (Google Maps), otvorenej len od pondelka do piatka do 18:45, takže sa podľa toho zariaď, je tu úplne bezplatná vyhliadková plošina na štyridsiatom piatom poschodí, ktorá ponúka nádherné výhľady na mesto a aj na horu Fudži v diaľke, ak to počasie dovolí. Po skončení návštevy sa zastav na priestranstve pred budovou, aby si videl projekciu krátkeho filmu na fasáde budovy, predstavenie s názvom Tokyo Night & Light je úplne zadarmo a doslova svetový rekord (preto odporúčam ísť do Shibuye ráno a do Shinjuku večer). Toto je oficiálna stránka s programom predstavení. Na zakončenie dňa odporúčam prejsť sa uličkami Omoide Yokocho (Google Maps), slávnymi malými izakaya a stánkami s yakitori, ktoré ponúkajú retro a autentickú atmosféru povojnového Tokia.

Výhľad z Tokyo Metropolitan Government Building.

Južné Tokio

Odporúčam začať deň ikonickým teamLab Planets (Google Maps), pohlcujúcim múzeom digitálneho umenia, kde sa chodí bosý medzi interaktívnymi inštaláciami svetla, vody a zrkadiel. Vstup nie je lacný, ale osobne si myslím, že to stojí za to. Odporúčam rezervovať si prvý slot ráno, aby si sa čo najviac vyhol davom. Keď skončíš s návštevou, môžeš zájsť do sídla Fuji (Google Maps), samotná budova je veľmi zaujímavá a za 800 jenov je možné vstúpiť na pozorovaciu plošinu vo vnútri obrovskej gule, z ktorej sú fantastické výhľady na mesto na druhej strane zálivu. Alternatívne by si sa mohol jednoducho prejsť po nábreží, kde je úplne bezplatná plošina (Google Maps).

TeamLab Planets.

Odtiaľ, ak ťa to zaujíma, by si mohol navštíviť chrám Sengakuji (Google Maps), v ktorom sú hroby legendárnych 47 róninov (Google Maps) a malé múzeum, ak nepoznáš ten príbeh, pozri si toto video. 300 jenov za hroby a ďalších 500 jenov za múzeum. Alternatívne choď rovno do chrámu Zojo-ji (Google Maps), vstup je úplne zadarmo, vzadu je aj zaujímavé mauzóleum (Google Maps), pekný chrám a pekný kontrast s Tokyo Tower (Google Maps) v pozadí. Tá posledná so svojimi 333 metrami výšky o 3 metre prevyšuje svoj vzor, Eiffelovu vežu. Symbol povojnového obrodenia Japonska ako veľkej hospodárskej mocnosti, Tokyo Tower bola najvyššou stavbou v krajine od svojho dokončenia v roku 1958 do roku 2012, keď ju prekonala Tokyo Skytree. Ja som na vrchol nevyšiel, ale samozrejme je to možnosť, stojí 1500 jenov. Ikonickú fotku so schodiskami možno urobiť na tomto mieste (Google Maps), v podstate je to vchod do podzemnej garáže.

Chrám Zojo-ji.

Ďalšie destinácie v Tokiu

Tu uvádzam niekoľko destinácií, ktoré sú o niečo nepohodlnejšie na dosiahnutie, kombinujú sa s inými atrakciami v meste alebo sú jednoducho nikové a pre väčšinu cestovateľov nie sú podstatné.

Ghibli Museum (Google Maps) je nevynechateľná zastávka pre fanúšikov filmov Studia Ghibli, zatiaľ čo pre toho, kto jeho diela nepozná, môže byť menej zaujímavé. Múzeum ponúka pohlcujúci zážitok s výstavami a scénografiou inšpirovanou filmami štúdia. Vstupenky sa predávajú 10. dňa v mesiaci pred mesiacom návštevy (napríklad tie na máj vychádzajú 10. apríla) a minú sa v priebehu niekoľkých minút. Ja som sa vzdal, ale moja sestra a jej manžel, ktorí sa uprostred noci prihlásili cez tri rôzne zariadenia, ich dokázali zarezervovať. Zjednodušene povedané, ak ťa to zaujíma, je nevyhnutné zorganizovať sa včas.

Záhrady Kiyosumi.

Záhrady Kiyosumi (Google Maps) sú blízko centra, ale „vzdialené“ od ostatných hlavných turistických atrakcií, aby bolo jasné, nič, čo by si nesmel vynechať, klasické záhrady v japonskom štýle, ale ak si v tejto oblasti, odporúčam ich. Ja som tam bol, aby som si krátil čas do súmraku, pretože neďaleko je most Eitai (Google Maps), z ktorého sa dá urobiť ikonická fotka so svetelnými stopami od lodí a mrakodrapmi v pozadí, ktorú vidíš tu dole.

Ashikaga Flower Park (Google Maps) je asi dve hodiny cesty za mestom, nebol som tam, ale ide o kvetinový park známy najmä nádhernými vistériami s tunelmi a osvetlenými stromami, ktoré vytvárajú veľmi scénické kulisy, najmä na jar a počas nočného osvetlenia.

Poznámka: Nasledujúce ciele sú všetko výlety za mesto: ak sa dá, naplánuj si ich cez týždeň, aby si sa vyhol víkendovému exodu z Tokia.

Tokyo International Forum.

Nikko

Nikko je nepochybne jedným z najpopulárnejších výletov, ide o historické horské mesto severne od Tokia, známe svojimi svätyňami a chrámami zapísanými do svetového dedičstva UNESCO a obklopené množstvom prírody, okrem iného vodopádmi, lesmi a jazerom Chuzenji. Ak sa rozhodneš navštíviť ho na jeden deň, odporúčam ísť vlakom Limited Express, ktorý za približne dve hodiny dorazí na stanicu Tōbu-nikkō (Google Maps), ja som nastúpil v Asakuse (Google Maps). Zo stanice môžeš pokojne pokračovať pešo k jednotlivým chrámom, ja som zašiel aj do záhrady Shōyō-en (Google Maps), klasickej záhrady v japonskom štýle, pravdepodobne krajšej na jeseň. Podľa toho, čo sa rozhodneš navštíviť, oplatí sa zvážiť kombinovaný lístok, ktorý zahŕňa aj chrám Rinnōji (Google Maps), chrám Taiyuin (Google Maps) a múzeum (Google Maps) za 1000 jenov.

Nikko Futarasan.

Svätyňa Nikkō Tōshōgū (Google Maps) je vo všeobecnosti najznámejšou atrakciou v okolí. Je pravdepodobne najbohatším a najzdobenejším šintoistickým komplexom v Japonsku, postaveným ako mauzóleum Tokugawu Ieyasua, šóguna, ktorý zjednotil krajinu. Ja som dnu ani nevošiel, pretože keďže bol Golden Week, pri vchode bol nekonečný rad a deň som trávil s kamarátom, ktorý dával pozor na rozpočet (vstup stojí 1600 jenov), takže sme sa rozhodli navštíviť neďalekú svätyňu Nikko Futarasan (Google Maps), vstup stojí 300 jenov, úprimne nič výnimočné. Potom sme zišli ku Kanmangafuchi (Google Maps), kde pozdĺž rieky stoja naozaj malebné sochy pokryté machom.

Kanmangafuchi.

Odtiaľto bol plán ísť autobusom k vodopádu Kegon (Google Maps), ale na autobus bol nekonečný rad a autá sa pohybovali krokom po hlavnej ceste (Golden Week!!), takže sme sa tomu radšej vyhli a išli sme pešo k vodopádu Choji (Google Maps) a vodopádu Kirifuri (Google Maps), nie práve najpôsobivejšie vodopády, aké som kedy videl, ale aspoň tam prakticky nikto nebol. V bežný deň si myslím, že sa oplatí ísť k hlavnému vodopádu a ak by si tam zostal pár dní, mohol by si zvážiť výstup na horu Nantai (Google Maps) (All Trails) kvôli úchvatným výhľadom na jazero Chuzenji.

Kamakura

Len hodinu vlakom od Tokia sa nachádza Kamakura, ktorá bola krátko hlavným mestom Japonska, od roku 1185 do roku 1333, kým sa moc nevrátila do Kjóta. V priebehu storočí sa z nej stalo jedno z najdôležitejších duchovných centier Japonska a je cieľom pútí. Ak prichádzaš z Tokia, odporúčam vystúpiť na stanici Kita-Kamakura (Google Maps) a prejsť pešo tento krátky, veľmi príjemný „chodník“, ktorý nájdeš na AllTrails. Pozdĺž trasy je rad chrámov a svätýň: Jōchi-ji (Google Maps), Kuzuharaoka (Google Maps), Zeniarai Benten (Google Maps), Sasuke Inari (Google Maps) a nakoniec veľký Buddha z Kamakury (Google Maps) v chráme Kotoku-in. Tu pýtajú za vstup 300 jenov.

Veľký Buddha z Kamakury.

Ak ti ešte nestačilo chrámov a svätýň, neďaleko je Hase-dera (Google Maps), veľmi pekný, s množstvom budov na viacerých úrovniach. Nakoniec je tu svätyňa Tsurugaoka Hachiman-gu (Google Maps). Ak sa ti nechce ísť po spomínanom krátkom chodníku, odporúčam začať návštevu Kamakury práve tu, vystúpiť na hlavnej stanici (Google Maps) a potom možno ísť pozrieť veľkého Buddhu. V každom prípade, vstup je tu úplne zadarmo, v rámci komplexu je malé platené múzeum umenia (Google Maps). Nebol som dnu, takže sa nevyjadrujem. Na záver, na pláži v Kamakure (Google Maps) sa dá aj surfovať, alebo sa môžeš jednoducho zastaviť okúpať sa, podľa ročného obdobia.

Pláž v Kamakure.

Hakone

Hakone, necelých sto kilometrov od Tokia, je ďalším populárnym cieľom na výlet za mesto. Známe je najmä termálnymi prameňmi a výhľadom na neďalekú horu Fudži cez jazero Ashinoko. Hakone som navštívil počas Golden Week po tom, čo som ráno strávil v Kamakure, s neskorým odchodom, meškajúcimi autobusmi a zápchami na ceste som v Hakone strávil asi dve hodiny, takže som nemal možnosť robiť nič svetoborné. Po tomto úvode, ak prichádzaš z Tokia, nastúp na prvý vlak na stanicu Odawara (Google Maps), odtiaľto odchádzajú všetky autobusy do Hakone, ak chceš jednoducho preskúmať okolie jazera, nastúp na autobus k tejto zastávke (Google Maps). Na druhej strane cesty je múzeum umenia Narukawa (Google Maps), nie práve môj typ múzea, takže som tam nevošiel, ale mnohí ho odporúčajú, najmä kvôli výhľadu na jazero z kaviarne vo vnútri múzea.

Fudži z Hakone.

Ak chceš, neďaleko je úplne bezplatný park s peknými výhľadmi na jazero a Fudži, ak to počasie dovolí (Google Maps). Ja som len došiel pešo k ikonickej bráne torii na druhej strane jazera (Google Maps) a k neďalekej svätyni (Google Maps), vrátil som sa, pozrel som si západ slnka a potom som nastúpil na autobus na stanicu Odawara. Ak do Hakone prídeš ráno alebo sa tam dokonca rozhodneš prenocovať, zváž návštevu Múzea pod holým nebom v Hakone (Google Maps), zaskoč do termálnych kúpeľov (tu nájdeš zoznam jednotlivých zariadení) alebo vyjdi na vrchol hory Komagatake (Google Maps) scénickou lanovkou (Google Maps). Ak chceš, dá sa vyjsť aj pešo (All Trails). Ak plánuješ ísť lanovkou alebo stráviť v Hakone aspoň pár dní, pozri si Hakone Freepass, ktorý okrem mnohého iného zahŕňa aj zľavu na vlak zo Shinjuku do Hakone.

Jokohama

Na záver tejto dlhej časti venovanej Tokiu a okoliu môžeš zvážiť návštevu Jokohamy. Kedysi pokojná rybárska dedina bola otvorená zahraničnému obchodu v roku 1859, po skončení izolácie Japonska, a rýchlo sa stala jednou z hlavných brán medzinárodného obchodu, najmä počas obdobia Meidži. Osobne som ju nenavštívil, ale tento príbeh zanechal v dedičstve zaujímavú architektúru z tej doby popri moderných budovách, ktoré dnes charakterizujú nábrežie, a navyše najväčšiu a najznámejšiu čínsku štvrť v Japonsku (Google Maps).

Tokyo Tower.

Ubytovanie v Tokiu

Strávil som takmer týždeň v Hotel Plus Hostel TOKYO ASAKUSA 1, skvelý pomer ceny a kvality a skvelá poloha na skok od stanice Asakusa, sauna a tradičné kúpele sú čerešničkou na torte. Pár nocí som strávil aj v Hotel Tomariya Ueno, ani dobré, ani zlé, na skok od stanice Ueno.

Doprava do Tokia

Tokio má množstvo priamych spojení so zvyškom krajiny, shinkansenom sa len za 5 hodín dá dostať do Fukuoky na juhu a do Hakodate na severe! Samozrejme je tu aj množstvo autobusových spojení a dve najvyťaženejšie letiská v krajine, Narita (Google Maps), ktoré je asi hodinu cesty za mestom, a Haneda (Google Maps), oveľa bližšie k centru, ktoré však zvláda skôr vnútroštátnu dopravu. Ak z akéhokoľvek dôvodu potrebuješ prenocovať blízko letiska, Toyoko Inn Narita Airport Shinkan je pekný a nie príliš drahý, s častými kyvadlovými autobusmi z letiska a na letisko. V sekcii „Doprava po Japonsku“ nájdeš kopu ďalších užitočných informácií.

Svätyňa Hie.

Oblasť piatich jazier (hora Fudži)

Oblasť piatich jazier je oblasť na úpätí hory Fudži zložená z piatich jazier, známa úchvatnými panorámami sopky a aktivitami v prírode.

Čo robiť a vidieť v oblasti piatich jazier

Začnem tým, že som v okolí strávil šesť nocí a Fudži som videl len zriedka, takže ak plánuješ zostať jednu noc, musíš rátať s možnosťou, že počasie nebude spolupracovať. Po tejto malej odbočke, podľa záujmov, je v okolí piatich jazier množstvo aktivít a možných cieľov. Podľa toho, čo sa rozhodneš robiť, môže mať zmysel kúpiť si jedno- alebo dvojdňový lístok, ktorý zaručuje neobmedzené jazdy miestnymi autobusmi, všetky potrebné informácie nájdeš na tejto stránke.

Hora Fudži.

Hora Ashiwada a vyhliadka Sankodai

Túto túru môžeš pohodlne absolvovať tak, že vyrazíš z Kawaguchiko a pokračuješ pešo. Pozdĺž trasy je množstvo vyhliadkových miest, ako vrchol hory Ashiwada (Google Maps) a vyhliadka Sankodai (Google Maps) s nádhernými výhľadmi na horu Fudži, jazero Kawaguchi a jazero Saiko. Ide o trasu dlhú menej než 10 km, s prevýšením asi 500 metrov, takže dostupnú pre mnohých. Chodník je dobre udržiavaný a dobre značený. GPS stopu nájdeš na tejto stránke (All Trails). Pre mňa to bolo naozaj príjemné ráno: stretol som len skupinu študentov. Ak hľadáš pokoj a pekné výhľady na horu Fudži, je to výborná voľba, ak to počasie dovolí.

Narusawa Ice Cave.

Narusawa Ice Cave, Fugaku Wind Cave, les Aokigahara a Fuji Yurari Hot Spring

Na konci práve opísaného chodníka, v podstate na druhej strane cesty, je Narusawa Ice Cave (Google Maps), vstup stojí len 300 jenov, ale podľa mňa je to úplná kravina, navštíviteľná časť je naozaj malá, je tam pár blokov ľadu a nič viac, veľké sklamanie, až do tej miery, že namiesto toho, aby som navštívil aj neďalekú Fugaku Wind Cave (Google Maps) s podobnými recenziami, som nastúpil na prvý autobus späť do Kawaguchiko. Napriek tomu by zaujímavejšou možnosťou mohla byť návšteva lesa Aokigahara (Google Maps), známeho aj ako les samovrahov, slávneho svojou pôsobivou krajinou medzi koreňmi, machom a tichom. Nebol som tam, ale kamarát mi povedal, že vôbec nie je zlý. Ďalšou možnosťou by mohli byť Fuji Yurari Hot Spring (Google Maps), v deň, keď som túto oblasť navštívil, bolo teplo, takže mi to nepripadalo vhodné, ale v chladný deň alebo možno jednoducho večer by si sa tu mohol zastaviť predtým, než sa vrátiš do Kawaguchiko.

Pagoda Chureito.

Pagoda Chureito

Pagoda Chureito (Google Maps) je možno jedným z najikonickejších miest v Japonsku vôbec, aspoň medzi nadšencami fotografovania. Pokiaľ ide o mňa, jeden z najpamätnejších výhľadov zo všetkých mojich ciest. Dôrazne odporúčam prísť sem za úsvitu, aby si sa vyhol davom. Žiaľ, ak nebývaš dosť blízko na to, aby si mohol ísť pešo, jediný spôsob je taxík, pretože doprava začína premávať príliš neskoro. Napriek tomu, neprísť za úsvitu nie je vôbec tragédia a hoci je tam viac ľudí, západ slnka zostáva výbornou možnosťou, najbližšia stanica je Shimoyoshida Station (Google Maps), odtiaľto sa k pagode vystúpi asi za 10 minút.

Fujiyoshida Street

Fujiyoshida Street (Google Maps) je slávna ulica, ktorá sa dokonale zarovnáva s horou Fudži v pozadí. Je veľmi obľúbeným miestom na fotenie, najmä pri použití zoomového objektívu na dosiahnutie klasického efektu perspektívnej kompresie. Napriek tomu ide stále o frekventovanú cestu: nerob nerozvážne veci len kvôli fotke. Nestoj uprostred vozovky a rešpektuj miestne pokyny; nie náhodou sú tu tabule, ktoré vyzývajú turistov, aby sa na ceste nezastavovali. Ak sa rozhodneš navštíviť pagodu Chureito za úsvitu, odporúčam sem zájsť hneď potom, keď je svetlo ešte priaznivé a premávka obmedzená.

Fujiyoshida Street.

Hora Mitsutoge

Hora Mitsutoge (Google Maps) ponúka jedno z najlepších vyhliadkových miest na horu Fudži. S prevýšením asi 1200 metrov ide o náročnejšiu túru než tú opísanú predtým, ale stále dostupnú pre mnohých. Ja odporúčam ísť touto trasou (All Trails) zo stanice Mitsutōge (Google Maps), tesne pod vrcholom je aj chata (Google Maps), kde by si, ak chceš, mohol aj prenocovať, ale určite sa tu dá po výstupe niečo zjesť alebo vypiť. Zaujímavým variantom oproti chodníku opísanému na All Trails by mohlo byť zostúpiť smerom k pagode Chureito na západ slnka, a to tak, že na tomto mieste (Google Maps) zmeníš chodník. Pre tých, ktorí sa nechcú príliš namáhať, by ďalšou možnosťou mohlo byť ísť trasu opačne a ušetriť si trochu prevýšenia lanovkou Mt. Fuji Panorama Ropeway (Google Maps), pri cieľovej stanici je aj ikonická hojdačka (Google Maps). Odtiaľto by si mohol pokračovať až na chodník vedúci k pagode Chureito alebo sa možno zastaviť aj skôr a vrátiť sa tým istým chodníkom. V podstate podľa toho, koľko sa ti chce chodiť, si môžeš vytvoriť itinerár na mieru.

Jazero Kawaguchiko, jazero Saiko a dedina Saiko Iyashi-no-Sato Nemba

Oishi park (Google Maps) na brehoch jazera Kawaguchiko je obľúbené miesto najmä na jar, keď je tam množstvo kvetov. Napriek tomu celý severný breh jazera ponúka výborné výhľady na horu Fudži, najmä pri západe slnka. Ja som tam išiel autobusom, ale ak chceš, mohol by si si prenajať bicykel a obísť celé jazero. V tom prípade by sa tí najviac odhodlaní mohli vydať až k jazeru Saiko, kde je dedina Saiko Iyashi-no-Sato Nemba (Google Maps), čo je rekonštrukcia tradičnej japonskej dediny. Nebol som tam, ale mala by byť podobná ako Oshino Hakkai, o ktorej píšem nižšie.

Severný breh jazera Kawaguchiko.

Hora Fudži

Samozrejme sa dá vyliezť aj na vrchol hory Fudži, najvyššej hory Japonska. Ja som to žiaľ nemal možnosť urobiť, pretože v máji je ešte príliš skoro na to, aby sa to dalo považovať za obyčajný trek: sneh a ľad predstavujú stále významné riziko. Oficiálna sezóna totiž trvá od júla do približne polovice septembra. Najpopulárnejším chodníkom je Yoshida, ktorý má dnes kvôli vysokému počtu návštevníkov limit povolení, a preto sa musí rezervovať s predstihom. Existujú však aj iné, menej preplnené chodníky, bez skutočného stropu na vstupy, ktoré však aj tak vyžadujú registráciu a zaplatenie vstupného poplatku. Pre viac informácií ťa odkazujem na oficiálnu stránku.

Fuji Motosuko Resort

Ak si náhodou videl fotky kvetinových polí s horou Fudži v pozadí, Fuji Motosuko Resort (Google Maps) je veľmi pravdepodobne dané miesto. Koná sa tu Fuji Shibazakura Festival, jarná udalosť na úpätí hory Fudži, počas ktorej rozľahlé plochy kvetov vytvárajú farebný koberec od ružovej po fialovú, zvyčajne medzi aprílom a májom. Nebol som tam, jednak preto, že vrchol kvitnutia už bol za nami, jednak preto, že bez auta je to trochu nepohodlné na dosiahnutie. Existuje však kyvadlový autobus z Kawaguchiko, ale lístok stojí asi 2400 jenov. Ak ťa to zaujíma, na oficiálnej stránke je možné rezervovať autobus aj vstup.

Oshino Hakkai

Oshino Hakkai (Google Maps) je populárny turistický cieľ tvorený 8 malými jazierkami s prameňovou vodou z hory Fudži, ležiacimi medzi jazerom Kawaguchiko a jazerom Yamanakako. Je tu rekonštrukcia tradičnej japonskej dediny s horou Fudži v pozadí. Hoci je absolútne fotogenická, mne prišla veľmi turistická a pomerne preplnená, napriek tomu, že som tam bol skoro ráno, neodvážim sa predstaviť si, aká je situácia cez deň. Pokiaľ ide o mňa, myslím si, že sa dá robiť aj niečo lepšie. Ak sa rozhodneš ísť, odporúčam skombinovať návštevu so svätyňou Kitaguchi Hongu Fuji Sengen (Google Maps), ktorá je po ceste.

Oshino Hakkai.

Jazero Motosu a jazero Shōji

Z piatich jazier sú tieto dve rozhodne najťažšie dostupné verejnou dopravou. Osobne som to vzdal, ale ak si odhodlanejší než ja, na jazere Motosu je naozaj zvláštna vyhliadka, teda uhol použitý na fotografiu vytlačenú na starých bankovkách s hodnotou tisíc jenov (Google Maps), zatiaľ čo na jazere Shōji je táto vyhliadková plošina (Google Maps), ku ktorej sa dostaneš na konci tohto chodníka (All Trails).

Ubytovanie v oblasti piatich jazier

Hoci je oblasť piatich jazier veľmi rozľahlá, väčšina cestovateľov používa ako základňu Fujiyoshidu alebo Kawaguchiko. Najmä ak plánuješ používať dopravu, tieto dve možnosti majú „najväčší zmysel“. Ja som strávil pár nocí v Mt Fuji Hostel Michael’s, dobrý hostel, priestory trochu stiesnené, ale celkovo výborný pomer ceny a kvality a neprekonateľná poloha pre každého, kto chce ísť pozrieť východ slnka z pagody Chureito. Potom som strávil pár nocí v K’s House MtFuji, centrálnejšia poloha na skok od jazera, krásne a priestranné spoločné priestory, objektívne pohodlnejšie ubytovanie.

Doprava do oblasti piatich jazier

Hoci je technicky možné prísť z Tokia vlakom, autobus nielenže stojí menej, ale je aj rýchlejší. Highway bus si môžeš rezervovať na tejto stránke. Ide o linku Tokio – Yamanashi. Podľa toho, kde sa rozhodneš ubytovať, by dve cieľové stanice pre väčšinu ľudí mali byť Kawaguchiko Station (Google Maps) alebo Fujisan Station (Google Maps), ale sú tu aj ďalšie zastávky, na odkaze nájdeš úplný zoznam. Najmä vo vysokej sezóne odporúčam rezervovať autobus aspoň niekoľko dní vopred. Alternatívne môžeš ísť vlakom z Tokyo station alebo Shinjuku station smerom na Otsuki station (Google Maps). Odtiaľto sú potom spojenia na Mt.Fuji station (Google Maps) a Kawaguchiko Station (Google Maps). Na záver, podľa tvojho itinerára by si mohol zvážiť nočný autobus, ktorý spája oblasť piatich jazier s Ósakou a Kjótom, je len jeden odchod denne, takže je vhodné rezervovať vopred, toto je oficiálna stránka. V sekcii „Doprava po Japonsku“ nájdeš kopu ďalších užitočných informácií.

Tokio.

Pohorie Yatsugatake

Pohorie Yatsugatake je horský reťazec medzi Naganom a Yamanashi, obľúbený pre panoramatické treky, relatívne dostupné vrcholy a alpské scenérie, ktoré pripomínajú európske Alpy. Počas mojej návštevy bolo však vo vyšších polohách ešte veľa snehu, a tak som radšej pokračoval do Matsumota. Odporúčali mi najmä výstup na horu Akadake (Google Maps), a to kamarát aj miestny chalan, ktorého som stretol na Kumano Kodo. Posledný úsek je však dosť technický, s reťazami a exponovanými miestami: začiatkom mája, keď tam ešte bol sneh a ľad, som sa tomu radšej vyhol. Najpopulárnejšia trasa sa zdá byť tá, ktorá zahŕňa aj vrchol hory Yokodake a horu Iodake, ako je opísané na tejto stránke (All Trails). Mohol by si tiež prenocovať v Yatsugatake Honzawa Hot Spring (Google Maps), ktoré sú vo výške 2150 metrov najvyššími prírodnými termálnymi kúpeľmi v Japonsku.

Doprava do pohoria Yatsugatake

Verejnou dopravou je križovatkou stanica Chino (Google Maps), odtiaľto idú priame autobusy na parkovisko, kde začína predtým opísaný chodník (Google Maps).

Cesta Nakasendō.

Matsumoto

Matsumoto je historické mesto známe svojím nádherným čiernym hradom, jedným z najlepšie zachovaných v Japonsku, a pokojnou atmosférou s výhľadom na Japonské Alpy.

Čo robiť a vidieť v Matsumote

Ako som už spomenul, atrakciou číslo jeden v samotnom Matsumote je jeho hrad (Google Maps), sú bezplatné prehliadky hradu od 10:00 do 15:00. Nechcú absolútne žiadne peniaze, je tam výslovne napísané, že neprijímajú sprepitné. Ja som sa obmedzil na obchôdzku hradu zvonku, pretože som mal doslova spočítané minúty, ale určite to môže byť pekný spôsob, ako stráviť pár hodín. Ďalšou atrakciou neďaleko, ktorá sa často odporúča, je svätyňa Yōhashira-jinja (Google Maps). Okrem toho mesto slúži aj ako výborná základňa na objavovanie Japonských Álp (Kamikōchi) aj údolia Kiso.

Hrad Matsumoto.

Údolie Kiso

Údolie Kiso bolo jedným z mojich najobľúbenejších cieľov v Japonsku. Ide o historické údolie, ktorým prechádza stará cesta Nakasendō, slávne dokonale zachovanými poštovými dedinami, ktoré vytvárajú atmosféru Japonska z obdobia Edo. Zatiaľ čo ja som ho navštívil na jeden deň z Matsumota, ak chceš, dá sa tam aj prenocovať. Ako som spomenul vyššie v sprievodcovi, do údolia Kiso sa dá dostať aj z Nagoje a podľa itinerára to môže byť logisticky najpohodlnejšie riešenie, najmä ak sa potom treba vrátiť do Tokia na spiatočný let.

Magome.

Čo robiť a vidieť v údolí Kiso

Ak vyrazíš z Matsumota a navštíviš údolie Kiso na jeden deň, odporúčam zorganizovať si to takto: nastúp na prvý dostupný vlak na stanicu Nagiso (Google Maps). V čase písania ide o vlak o 7:42 s príchodom o 10:02. Autobusová stanica (Google Maps) je doslova vedľa železničnej a odtiaľ o 10:10 odchádza minibus do Magome (Google Maps). Poznámka: na stanici Nagiso ani v minibuse sa nedá platiť kartou IC, takže si zabezpeč dostatok hotovosti.

Dobre, keď dorazíš do Magome, odporúčam ísť pešo do Tsumago, po trase opísanej na tejto stránke (All Trails), úseku starej cesty Nakasendō, ja som obedoval v tejto reštaurácii, ktorá je približne v polovici cesty (Google Maps), odtiaľ chodník klesá do dediny Tsumago Juku (Google Maps), považovanej mnohými za najlepšie zachovanú v údolí. Odtiaľ som pokračoval pešo na stanicu Nagiso (alternatívne môžeš ísť autobusom) a potom som nastúpil na prvý vlak do Narai (Google Maps), ďalšej poštovej dediny v údolí Kiso.

Dorazil som neskoro popoludní, keď boli ulice prakticky prázdne: atmosféra bola mimoriadne pôsobivá a návšteva sa rozhodne oplatí. Ak chceš, mohol by si tu aj povečerať, ale je nevyhnutné vopred si overiť odchody vlakov späť do Matsumota. Vo všeobecnosti si môžeš itinerár veľmi flexibilne prispôsobiť: napríklad vynechať Narai, ísť z Magome do Tsumago autobusom namiesto chodenia po chodníku. Ďalšou možnosťou je prespať v údolí a do Matsumota sa vrátiť nasledujúci deň. Skrátka, v údolí Kiso si môžeš zostaviť itinerár, aký chceš: ten, ktorý som absolvoval ja, je jednoducho dobrým kompromisom medzi časom a pestrosťou.

Narai.

Kamikōchi

Kamikōchi je úchvatné údolie v Japonských Alpách, jeden z najlepších cieľov v krajine pre milovníkov treku ponorených medzi hory a nedotknutú prírodu. Ako som už spomenul, Kamikōchi budem opisovať ako cieľ, ktorý sa navštevuje s Matsumotom ako základňou. Existujú však aj iné možnosti: môžeš prenocovať priamo v Kamikōchi alebo sa zastaviť v neďalekej dedine Okuhida Onsengo Hirayu, známej svojimi termálnymi kúpeľmi. Z logistického hľadiska môže byť toto druhé riešenie obzvlášť rozumné, ak chceš pokračovať v ceste do Takayamy.

Podľa môjho prieskumu sú v Kamikōchi najlacnejšími možnosťami Nishi-Itoya Mountain Lodge (Oficiálna stránka) a Konashidaira Campground (oficiálna stránka), kde sa dá, ak chceš, aj kempovať a miesta na stan stoja len 1500 JPY. Väčšina ubytovaní nie je na stránkach ako booking.com, preto ti odporúčam pozrieť si oficiálnu stránku Kamikōchi. V Okuhida Onsengo Hirayu mi kamarát odporučil Hirayu no Mori (Google Maps) (oficiálna stránka).

Kamikōchi.

Čo robiť a vidieť v Kamikōchi

Začnem tým, že kvôli snehu je vstup do údolia normálne zakázaný od 15. novembra do 16. apríla a niektoré chodníky zostávajú oficiálne zatvorené ešte dlhšie. Ja som tam bol 10. mája a nad 2300 metrov bolo ešte veľa snehu. Po tomto úvode je možných túr toľko, že namiesto ich vymenovávania ťa odkazujem na klasický All Trails, oficiálnu stránku alebo túto stránku, kde nájdeš množstvo návrhov od krátkych túr bez veľkého prevýšenia na dne údolia, cez hory na jeden deň až po viacdňové treky s prenocovaním v chatách.

Osobne sa mi podarilo vyliezť za jeden deň až na vrchol hory Chogatake (Google Maps), po tomto okruhu (All Trails), vrátane prístupovej časti z parkoviska autobusov. Vrchol sa považuje za jednu z najlepších vyhliadok na Severné japonské Alpy. Sneh ma určite spomalil, ale prakticky som sa nezastavoval: od chvíle, keď som vystúpil z autobusu, až po chatu na vrchole mi to trvalo asi štyri hodiny. Na spiatočnej ceste som musel takmer bežať, aby som stihol posledný autobus o 17:30. Vo všeobecnosti je to za jeden deň samozrejme možné, ale pre mnohých to môže byť príliš ambiciózny program. Dostupnejším riešením je rozložiť ho na dva dni a prenocovať v chate (Google Maps). Ak hľadáš veľmi jednoduchú možnosť na dne údolia, mohol by si absolvovať tento okruh (All Trails). Čo sa týka zvyšku, odkazujem ťa na stránky spomenuté vyššie.

Hora Chogatake.

Doprava do Kamikōchi

Vo všeobecnosti sú z Matsumota dve možnosti: vlak z Matsumota na stanicu Shinshimashima (Google Maps), na tejto linke sa nedá používať karta IC, lístok treba kúpiť v automatoch na stanici v Matsumote. Zo stanice Shinshimashima potom idú priame autobusy do Kamikōchi. Alternatívou je priamy autobus Matsumoto – Kamikōchi, ten treba rezervovať online na oficiálnej stránke. Ako som už spomenul, ak pokračuješ v ceste do Takayamy, chceš si zefektívniť presuny a ušetriť aj trochu peňazí, môžeš ísť do Kamikōchi so všetkou batožinou, nechať si, čo potrebuješ, v skrinkách v návštevníckom centre, absolvovať svoj trek a na konci dňa si potom vziať priamy autobus do Takayamy alebo prípadne do Okuhida Onsengo. V každom prípade všetky potrebné informácie nájdeš na oficiálnej stránke Kamikōchi.

Ubytovanie v Matsumote

Ja som spal v Minka House, ani dobré, ani zlé, výborná poloha neďaleko od vlakovej stanice aj od hradu.

Doprava do Matsumota

Ak prichádzaš z oblasti piatich jazier, môžeš ísť autobusom zo stanice Kawaguchiko (Google Maps) na vlakovú stanicu Kofu (Google Maps), odtiaľ potom idú priame vlaky na stanicu Matsumoto (Google Maps). V sekcii „Doprava po Japonsku“ nájdeš kopu ďalších užitočných informácií.

Severné japonské Alpy.

Takayama

Takayama si zachováva tradičný šarm, ktorý je medzi japonskými mestami vzácny, najmä vo svojom dokonale zachovanom historickom centre. Je to veľmi obľúbený cieľ pre tých, ktorí chcú do svojho itinerára v strednom Japonsku pridať vidieckejšiu zložku. Mesto je obzvlášť živé počas Takayama Matsuri, ktoré sa považuje za jeden z najpôsobivejších festivalov v Japonsku, slávny jemne vyrezávanými ozdobenými vozmi (yatai) a tradičnými sprievodmi. Ak mesto navštíviš v inom období, hodnou alternatívou je Matsuri no Mori Museum (Google Maps), celé venované festivalu.

Takayama.

Čo robiť a vidieť v Takayame

Takayama je dosť kompaktná, ja som tam strávil jeden deň a pripadal mi viac než dostatočný. Okrem prechádzky po historickom centre (Google Maps) odporúčam zájsť do Takayama Jinya (Google Maps), ktoré bolo sídlom úradov edského šógunátu v rokoch 1692 až 1868. Je to jediná budova tohto typu, ktorá dodnes existuje, a je uznaná za historické miesto národného významu. Vstup stojí 500 jenov. Od 10:00 do 12:00 tam bolo vystúpenie živej hudby; bol som tam v nedeľu, takže ma napadá, že to bola asi výnimočná udalosť.

Vystúpenie živej hudby.

Ak sa ti chce pár hodín chodiť, mohol by si sledovať túto gps trasu (All Trails), ktorá zahŕňa „Higashiyama Walking Course“, trasu s tuctom chrámov a svätýň a ruinami starého hradu Takayama, kde nie je veľa na pozeranie, ale zato je odtiaľ pekný výhľad na Stredné Alpy. Na záver, nebol som tam, ale ak chceš, mohol by si navštíviť Hida Folk Village (Google Maps), múzeum v prírode, ktoré zhromažďuje tradičné domy v štýle gasshō-zukuri (podobné tým v Shirakawa-go). Osobne som ho radšej vynechal, ale aj tak ostáva platnou možnosťou.

Ubytovanie v Takayame

Ja som spal v Hostel Miyagawa by Murasaki Ryokan, dobrý hostel v historickej budove v centre mesta a neďaleko od vlakovej stanice.

Doprava do Takayamy

Z autobusového terminálu v Matsumote (Google Maps) je každý deň niekoľko priamych spojení, môžeš si rezervovať online na tejto stránke. Ako som už spomenul, idú aj priame autobusy z Kamikōchi a Okuhida Onsengo (dediny s kúpeľmi), toto je oficiálna stránka.

Výhľad z ruín starého hradu Takayama.

Kanazawa

Počas druhej svetovej vojny bola Kanazawa jedným z hlavných japonských miest (spolu s Kjótom), ktoré sa vo veľkej miere vyhli ničeniu spôsobenému náletmi. V dôsledku toho sa niektoré oblasti starého mesta zachovali v relatívne dobrom stave.

Čo robiť a vidieť v Kanazawe

Hoci je Kanazawa oveľa väčšia ako Takayama, myslím, že celý deň stačí s prehľadom na to, aby si videl hlavné atrakcie.

Kanazawa Castle Park

Odporúčam začať v Kanazawa Castle Park (Google Maps): je to veľmi príjemné miesto na prechádzky. Väčšiu časť vnútorných záhrad a brány hradu si môžeš pozrieť bez platenia. Ak chceš vstúpiť do hlavnej budovy (Google Maps), treba zaplatiť 320 jenov. Nie je to veľa, ale bol víkend a stál tam malý rad. Navyše, podľa recenzií, ako sa to pri hradoch často stáva, vnútri nie je veľa na pozeranie. Je na tebe. Napriek tomu je v oddychovej zóne, ktorá slúži ako návštevnícke centrum, pekná a bezplatná virtuálna prehliadka (Google Maps).

Kanazawa Castle Park.

Park Kenroku-en

Z Kanazawa Castle Park pokračuj k parku Kenroku-en (Google Maps), ktorý sa považuje za jednu z „troch najkrajších krajinných záhrad Japonska“. Rozsiahly park bol kedysi vonkajšou záhradou hradu Kanazawa a vládnuca rodina ho budovala takmer dve storočia. Kenrokuen sa vyznačuje rozmanitosťou kvitnúcich stromov, vďaka ktorým má záhrada v každom ročnom období iný vzhľad. Osobne mi nepripadal taký pôsobivý v porovnaní s inými typickými záhradami, ktoré som navštívil počas cesty, ale samozrejme odporúčam ho navštíviť. Vstup stojí 320 jenov.

Park Kenroku-en.

Štvrť Higashi Chaya (Geisha district)

Deň zakonči v Higashi Chaya (Google Maps), najväčšej z troch historických štvrtí „čajových domov“ v Kanazawe. Bola založená v roku 1820 a bola miestom, kde geiko (miestny výraz pre gejše) zabávali bohatých obchodníkov hudbou, tancom a hrami. Tradičné drevené budovy a charakteristické okná dodnes zachovávajú atmosféru spred viac ako 200 rokov. Osobne mi pripadla veľmi fascinujúca.

Na záver, ďalšie dve odporúčané atrakcie, kde som však nebol, sú Myouryuji Temple, známy aj ako „chrám nindžov“ (Google Maps). Sprevádzaná prehliadka je dostupná iba v japončine a recenzie sú dosť protichodné, takže som sa radšej venoval niečomu inému, ale aj tak ostáva zaujímavou možnosťou. Okrem toho mi o 21st Century Museum of Contemporary Art (Google Maps) veľmi pekne hovorila jedna kamarátka, a podľa všetkého sa naň rozhodne oplatí zájsť pre fanúšikov.

Štvrť Higashi Chaya.

Shirakawa-go (Ogimachi) a Ainokura

Poznámka: Ak chceš byť pri presunoch efektívny, priamy autobus z Takayamy do Kanazawy je ten istý, ktorý obsluhuje aj Shirakawa-go. Takto môžeš ráno nastúpiť na autobus, pozrieť si dedinu a potom pokračovať do Kanazawy popoludní alebo večer. Na autobusovej stanici sú k dispozícii skrinky, kde si môžeš nechať batožinu.

Ogimachi a Ainokura sú dve horské dediny zapísané do zoznamu UNESCO, slávne tradičnými domami gasshō-zukuri so slamenými strechami, zasadené do veľmi malebnej vidieckej krajiny a obzvlášť pôsobivé v zime pod snehom. Rozhodol som sa navštíviť dediny na jeden deň z Kanazawy, jediná skutočná výhoda oproti tomu, čo som navrhoval predtým, je, že takto je možné ľahšie navštíviť aj niektoré ďalšie dediny (ja som si vybral Ainokuru, ale ak chceš, sú tu aj Suganuma a Kaminashi), navštíviť ich všetky za jeden deň verejnou dopravou je však „komplikované“, pretože autobusy nechodia veľmi často. Napriek tomu, ak chceš urobiť to isté, nastúp na autobus z Kanazawy smerom na stanicu Jōhana (Google Maps). Odtiaľto odchádza World Heritage Bus (oficiálna stránka). Odchody sú vyznačené aj v Google Maps a môžeš platiť priamo akoukoľvek kartou, netreba ani kartu IC. Podľa toho, čo chceš robiť, môže mať zmysel kúpiť si Hop on/off pass.

Ainokura.

Vystúp na tejto zastávke (Google Maps) a pokračuj pešo do Ainokury (Google Maps). Dedina je veľmi kompaktná, takže nerátaj s tým, že tam stráviš veľa času, najmä ak nenavštíviš žiadne múzeum ani workshop z tých, ktoré ponúkajú. Ja som sa obmedzil na prechádzku po dedine a výstup na vyhliadkové miesto, ktoré odporúčam (Google Maps). Po skončení prehliadky sa vráť na cestu a znova nastúp na World Heritage Bus. Ak chceš, mohol by si zastaviť aj v Suganume (Google Maps), ale ja som zostal v autobuse až do Shirakawa-go. To je nielen jednoznačne najväčšia z tradičných dedín, ale aj najturistickejšia. Aj tu som sa osobne obmedzil na prechádzku po dedine, ale sú tu múzejné domy, ktoré si môžeš pozrieť, workshopy a podobne. Určite odporúčam ikonické vyhliadkové miesto (Google Maps). Keď skončíš prehliadku, nastúp na priamy autobus do Kanazawy. Dôrazne odporúčam rezervovať online, aby si neuviazol. Táto trasa je relatívne obľúbená.

Shirakawa-go.

Ubytovanie v Kanazawe

Ja som spal v Blue Hour Kanazawa, veľmi útulné ubytovanie na skok od vlakovej stanice. Odporúčam.

Doprava do Kanazawy

Zo stanice Takayama (Google Maps) idú časté vlakové spojenia s prestupom v Toyame. Kanazawa je navyše priamo spojená s Tokiom vlakom Shinkansen, s dobou jazdy len dve a pol hodiny. Je tu aj highway bus, ktorý spája priamo Kanazawu s Nagojou, podľa toho, aký itinerár máš na mysli, by to mohla byť zaujímavá možnosť, môžeš si rezervovať cez Willer. V sekcii „Doprava po Japonsku“ nájdeš kopu ďalších užitočných informácií.

Shirakawa-go.

Tateyama a Nagano

Ja som z Kanazawy išiel rovno do Sendai, ale uprostred sú aspoň ďalšie dve zaujímavé zastávky. Predovšetkým kaldera Tateyama, ktorá ponúka niektoré z najpôsobivejších alpských scenérií Japonska, ľahko dostupné cez fascinujúcu Tateyama-Kurobe Alpine Route. Toto sa považuje za výnimočné miesto. Tateyama alebo jednoducho Tate je totiž jednou z troch najposvätnejších hôr Japonska, spolu s Fudži a Hakusanom. Žiaľ, v nadmorskej výške 3015 metrov bolo v polovici mája ešte príliš veľa snehu na to, aby to bol jednoduchý trek, ale neskôr v sezóne si myslím, že to môže byť naozaj zaujímavá zastávka pre fanúšikov hôr a nielen pre nich. Tu nájdeš všetky potrebné informácie o doprave. Ja som si našiel tento krátky okruh (All Trails), ale možností je samozrejme dosť.

Ďalšou zaujímavou zastávkou by mohlo byť Nagano, kde sa pár hodín za mestom nachádza ikonický Jigokudani Monkey Park (Google Maps), v ktorom žijú japonské makaky, ktoré sa preslávili tým, že sa v zime ponárajú do termálnych prameňov, aby sa zahriali. Odporúčali mi aj jazero Kagami (Google Maps), obzvlášť malebné na jeseň s farebným lístím.

Festival Sendai Aoba Matsuri.

Sendai

Sendai je výborná zastávka na prerušenie cesty na sever, a zároveň jedna z mojich obľúbených destinácií z celej cesty po Japonsku, vďaka obrovskému šťastiu: ani zbla som netušil, že sa bude konať v tých dňoch, ale ocitol som sa v meste počas každoročného festivalu Sendai Aoba Matsuri (oficiálna stránka).

Čo robiť a vidieť v Sendai

Centrum Sendai

Odporúčam začať deň návštevou Ōsaki Hachimangū (Google Maps), šintoistickej svätyne z roku 1607, postavenej na želanie mocného feudálneho pána Date Masamuneho a dnes uznanej za národný poklad Japonska pre svoju mimoriadnu, bohato zdobenú architektúru. Vstup je bezplatný. Odtiaľ by si mohol ísť pešo k chrámu Rinnoji (Google Maps), pokojnému budhistickému chrámu známemu najmä svojou nádhernou japonskou záhradou s jazierkom a atmosférou pokoja. Vstup do záhrady stojí 300 jenov.

Chrám Rinnoji.

Ďalším často odporúčaným miestom je Zuihōden, teda mauzóleum Date Masamuneho (Google Maps), mocného feudálneho pána, ktorý založil Sendai. Nebol som tam, takže sa nevyjadrujem, ale predpokladám, že to môže byť fascinujúce miesto. Vstup stojí 570 jenov. Neďaleko je aj múzeum hradu Aoba (Google Maps), z hradu zostalo málo alebo nič a podľa všetkého je celá expozícia výlučne v japončine, takže som sa mu vyhol, ale myslím, že stojí za zmienku, aj vzhľadom na blízkosť mauzólea. Na zakončenie dňa vystúp na vyhliadkovú plošinu nákupného centra AER (Google Maps). Vstup je úplne bezplatný. Stačí vyjsť výťahom na poschodie „31F“.

Vyhliadková plošina nákupného centra AER.

Matsushima

Matsushima je zďaleka najobľúbenejší výlet za mesto, slávna svojou zátokou posiatou stovkami malých ostrovčekov porastených borovicami a početnými chrámami a svätyňami, ktoré lemujú pobrežie. Odporúčam začať deň vlakom na stanicu Matsushimakaigan (Google Maps). Odtiaľto som vyšiel do Saigyo Modoshi no Matsu Park (Google Maps), nič výnimočné, ale sú tu aspoň dva-tri veľmi pekné výhľady na zátoku. Ak by ťa to zaujímalo, je tu aj bar s vyhliadkovou terasou, ja som nevošiel, ale predpokladám, že je to ideálne miesto na drink a užívanie si panorámy. Napriek tomu som si istý, že počas kvitnutia čerešní je to oveľa malebnejšie miesto, park je totiž slávny práve svojimi približne 250 čerešňami.

Saigyo Modoshi no Matsu Park.

Z parku odporúčam zísť k chrámu Zuigan-ji (Google Maps), ktorý je jedným z najdôležitejších zenových chrámov v regióne, založený v 9. storočí a prestavaný v období Edo, slávny elegantnými drevenými budovami, nádhernými zdobenými interiérmi a jaskyňami vytesanými do skaly. Vstup stojí 1000 jenov. Ak chceš, mohol by si navštíviť aj neďaleký chrám Entsūin (Google Maps), tu vstup stojí 500 jenov. Nebol som tam, ale často sa odporúča aj neďaleká čajovňa Kanrantei (Google Maps), budova má asi 400 rokov: postavili ju na začiatku obdobia Edo feudálni páni zo Sendai, ktorí ju používali ako miesto oddychu a na prijímanie dôležitých hostí.

Chrám Zuigan-ji.

Potom pokračuj na ostrov Fukuurajima (Google Maps), pýtajú 200 jenov za prechod cez most, ale ostrov je pekný, dá sa ľahko obísť pešo za pol hodiny a ponúka niekoľko zaujímavých výhľadov na zátoku. Deň zakonči ikonickou plavbou po zátoke, ja odporúčam „Basho Cruise“, aby si vystúpil v prístave Shiogama (Google Maps) a nastúpil na prvý vlak späť do Sendai z neďalekej stanice (Google Maps). Za plavbu som zaplatil 1500 jenov. Pri online rezerváciách je zľava 10 %, tu nájdeš rôzne itineráre, odchody plavby „Basho Cruise“ a odkaz na rezerváciu.

Basho Cruise.

Ubytovanie v Sendai

Ja som spal v 9h nine hours Sendai, moderné a čisté ubytovanie, dobrá centrálna poloha. Celkovo ho odporúčam.

Doprava do Sendai

Ak prichádzaš z Kanazawy ako ja, najrýchlejší spôsob je nastúpiť na Shinkansen do Tokia, prestúpiť a nastúpiť na ten, ktorý ide do Sendai: takto je to asi 4 hodiny cesty. Ak však chceš ušetriť, môžeš urobiť ako ja: ísť highway busom z Kanazawy do Niigaty, ktorý sa dá rezervovať online na Willer. Tu som prenocoval v Bandai Silver Hotel, prakticky hneď vedľa autobusovej stanice, a nasledujúce ráno som nastúpil na autobus do Koriyamy, ktorý si aj v tomto prípade môžeš rezervovať na Willer. Odtiaľto môžeš podľa nadväzností pokračovať vlakom a autobusom do Sendai s prestupom vo Fukušime, alebo naopak: cena je prakticky rovnaká. Pozri si Google Maps s možnosťou „Najnižšia cena“. V sekcii „Doprava po Japonsku“ nájdeš kopu ďalších užitočných informácií.

Festival Sendai Aoba Matsuri.

Hirosaki

Hirosaki je historické mesto v regióne Tōhoku, slávne predovšetkým hradom a jeho nádherným parkom, ktorý sa považuje za jedno z najkrajších miest v Japonsku na obdivovanie kvitnúcich čerešní.

Čo robiť a vidieť v Hirosaki

V Hirosaki som bol, keď kvitnutie čerešní už skončilo, a musím povedať, že hoci to bol celkovo príjemný deň, ak máš málo dní, pravdepodobne by som išiel rovno do Aomori.

Napriek tomu za pol dňa pokojne stihneš navštíviť hrad s parkom (Google Maps), botanické záhrady (Google Maps) a záhrady Fujita (Google Maps). Hrad bol v roku 2015 doslova presunutý z pôvodného miesta kvôli reštaurátorským prácam na múroch, na ktorých stál, nie je nijak zvlášť malebný. Napriek tomu je to príjemné miesto, rovnako ako park a botanické záhrady, zatiaľ čo záhrady Fujita sú veľmi pekne udržiavané a naozaj sa oplatí ich navštíviť. Kombinovaný lístok na tri atrakcie stojí 520 jenov.

Hrad Hirosaki.

Ubytovanie v Hirosaki

Ja som spal v Tabist Hirosaki Touei Hotel, ktorý bol počas mojej návštevy najlacnejšou možnosťou. Nič výnimočné, ale nemám ani na čo sa sťažovať.

Doprava do Hirosaki

Ak prichádzaš zo Sendai, mohol by si ísť vlakom Shinkansen, ale ak, rovnako ako ja, uprednostníš zaplatiť polovicu, je tu niekoľko denných odchodov highway busu z Miyagi Kotsu Sendai Highway Bus Center (Google Maps) na Hirosaki Bus Terminal (Google Maps), ktorý si môžeš rezervovať na tejto stránke. Odchody sú dostupné aj v Google Maps. V sekcii „Doprava po Japonsku“ nájdeš kopu ďalších užitočných informácií.

Záhrady Fujita.

Aomori

Toto prístavné mesto bolo kedysi hlavným východiskovým bodom na cestu na Hokkaidó trajektom. Hoci zostáva dôležitým trajektovým prístavom, otvorenie podmorského železničného tunela Seikan v roku 1988 a príchod nízkonákladových letov znížili počet cestujúcich.

V súčasnosti je Aomori známe predovšetkým živým festivalom Nebuta Matsuri (oficiálna stránka), jedným z najpôsobivejších letných festivalov v Japonsku, slávnym obrovskými osvetlenými lampiónmi zobrazujúcimi historické postavy, bojovníkov a mytologické postavy, ktoré sa prevážajú ulicami za sprievodu hudby a tradičných tancov.

Nebuta Museum WA RASSE.

Čo robiť a vidieť v Aomori

Okrem festivalu mesto nemá turistovi veľa čo ponúknuť. Opäť platí, že ak máš málo dní, pravdepodobne by som išiel rovno na Hokkaidó, najmä ak si ochotný ísť vlakom Shinkansen. V opačnom prípade by si tu mohol stráviť pol dňa a potom ráno nastúpiť na trajekt do Hakodate.

Napriek tomu, ak máš v meste pár hodín, odporúčam navštíviť Nebuta Museum WA RASSE (Google Maps), múzeum venované festivalu Nebuta Matsuri, kde si môžeš pozrieť niektoré z obrovských osvetlených lampiónov používaných na minulých festivaloch. Ponúkajú bezplatného audioprievodcu, vezmi si slúchadlá. Vstup stojí 620 jenov. Ak chceš, môžeš si kúpiť kombinovaný lístok, ktorý zahŕňa návštevu námorného múzea (Google Maps) a prístup na vyhliadkovú plošinu turistického úradu (Google Maps). Tento lístok by mal stáť 1300 jenov. Ja som vošiel len do múzea Nebuta WA RASSE, pretože už bolo neskoro, ale ak máš o pár hodín viac, myslím si, že kombinovaný lístok sa naozaj oplatí zaplatiť. Na záver by si mohol navštíviť rybí trh Aomori Gyosai (Google Maps). To, čo robí tento rybí trh výnimočným, je systém, ktorý návštevníkom umožňuje zostaviť si vlastné donburi z morských plodov (nazývané nokkedon) z miestnych produktov predávaných priamo na trhu.

Ubytovanie v Aomori

Ja som spal v Iroha Ryokan, bola to úplne najlacnejšia možnosť počas mojej návštevy. Čisté ubytovanie a výborná poloha, veľmi milá a srdečná majiteľka. Odporúčam.

Doprava do Aomori

Zo stanice Hirosaki (Google Maps) môžeš jednoducho ísť vlakom po linke Ou do stanice Aomori (Google Maps), odchody sú veľmi časté. V sekcii „Doprava po Japonsku“ nájdeš kopu ďalších užitočných informácií.

Nebuta Museum WA RASSE.

HOKKAIDÓ

Hokkaidó je najsevernejší ostrov Japonska a jeden z najobľúbenejších medzi milovníkmi prírody a nedotknutej krajiny. Je menej urbanizovaný ako Honšú, ponúka rozľahlé otvorené priestranstvá, hory, jazerá a národné parky, ktoré menia svoju tvár v každom ročnom období: od letných levanduľových polí vo Furane až po pôsobivé zimné snehové nádielky v Sappore a Niseku. Ostrov je známy aj svojou kuchyňou, najmä čerstvými rybami, kôrovcami a mliečnymi výrobkami. Hokkaidó je ideálnou destináciou pre tých, ktorí hľadajú autentickejšie a pokojnejšie Japonsko, ďaleko od veľkých miest, ale napriek tomu dobre prepojené so zvyškom krajiny.

Hakodate

Hakodate so svojím prístavom bolo po celé roky hlavnou križovatkou pre každého, kto sa chcel dostať na Hokkaidó. Mesto však stratilo časť svojho významu otvorením podmorského železničného tunela a príchodom nízkonákladových letov, rovnako ako Aomori na druhej strane prielivu.

Hakodate Morning Market Square.

Čo robiť a vidieť v Hakodate

Odporúčam začať deň na Hakodate Morning Market Square (Google Maps), veľmi turistickom, ale aj tak sa oplatí prejsť sa tam a možno si niečo dať na jedenie, ceny nie sú prehnané. Odtiaľto by si mohol zamieriť ku Goryokaku Tower (Google Maps), výborný výhľad na pevnosť Goryōkaku s jej ikonickým hviezdicovým tvarom a na mesto, vstup stojí 1200 jenov. Ak máš obmedzený rozpočet, nemyslím si, že je to must-see, pokiaľ park pod ňou s jeho približne 1500 čerešňami nekvitne: v takom prípade si myslím, že sa naozaj oplatí vyjsť hore. Vrchol kvitnutia sa zvyčajne zaznamenáva začiatkom mája. Potom odporúčam prejsť sa po samotnom parku (pevnosť bola na začiatku 20. storočia premenená na verejný park), vnútri je aj Hakodate Magistrate’s Office (Google Maps), čo je rekonštrukcia starého sídla vlády šógunátu v Hakodate, nebol som vnútri, takže sa nevyjadrujem. Vstup stojí 500 jenov.

Výhľad z Goryokaku Tower.

Popoludní odporúčam prejsť sa po štvrti Motomachi (Google Maps). Hakodate bolo jedným z prvých japonských prístavov otvorených medzinárodnému obchodu, v roku 1859. V dôsledku toho sa do mesta presťahovali mnohí obchodníci a podnikatelia z Ruska, Číny a západných krajín a Motomachi sa stalo jednou zo zón, v ktorých sa sústredili noví zahraniční obyvatelia. Dodnes štvrť zachováva početné budovy a miesta uctievania, ktoré svedčia o tomto stretnutí japonskej a západnej kultúry. Medzi najznámejšie patria ruský pravoslávny kostol (Google Maps), bývalý britský konzulát (Google Maps), bývalé sídlo prefektúrnej vlády (Google Maps) a stará verejná sieň v Hakodate (Google Maps).

Deň zakonči západom slnka z vrcholu hory Hakodate (Google Maps). Ak chceš vystúpiť pešo, odporúčam chodník kyutozando, ktorý začína na parkovisku na tomto mieste (Google Maps). Je dobre značený, nájdeš ho zakreslený v Organic Maps a ak chceš, aj na AllTrails. Ak sa ti nechce chodiť pešo, môžeš jednoducho ísť lanovkou (Google Maps). Tak či tak, hoci je výhľad očarujúci, aj cez týždeň, koncom mája, bol pri západe slnka naozaj šialený počet ľudí: doslova flotily turistov. Ak hľadáš trochu pokoja, môžeš zísť smerom k delostreleckej batérii z druhej svetovej vojny (Google Maps). Výhľad nie je až taký krásny, ale aj tak tam je viac než pár zaujímavých pohľadov a aspoň v mojom prípade tam široko-ďaleko nikto iný nebol.

Hora Hakodate.

Onuma Quasi-National Park

Ōnuma Quasi-National Park (Google Maps) je prírodná oblasť na úpätí hory Komagatake, charakteristická jazerami, ostrovčekmi, lesmi a vyhliadkovými chodníkmi, obzvlášť malebná na jeseň, keď sa vegetácia zafarbí do červena a žlta. Ako napovedá názov, nejde o skutočný národný park, ale aj tak je to oblasť s veľkým prírodovedným významom. Ja som tam nebol, pretože môj itinerár na Hokkaidó bol už aj tak príliš nabitý, ale som si istý, že to môže byť pekný jednodňový výlet z Hakodate, keďže je to len pol hodiny vlakom. Zo železničnej stanice si môžeš prejsť krátke chodníky pešo alebo si požičať bicykel. Pre istotu sa môžeš vždy zastaviť v návštevníckom centre (Google Maps).      

Ubytovanie v Hakodate

Ja som spal v GUEST HOUSE HAKODATE BAY, myslím, že to bola najlacnejšia možnosť dostupná počas mojej návštevy. Ani zlé, ani dobré, dobrá poloha.

Doprava do Hakodate

Ako som už spomenul, ak prichádzaš z Aomori, najlacnejšou možnosťou, ako sa dostať do Hakodate, je trajekt. Na trase premávajú dve spoločnosti: Tsugaru Kaikyō Ferry (oficiálny web) a Seikan Ferry (oficiálny web). Cesta trvá asi 4 hodiny. Ja som cestoval s Tsugaru Kaikyō Ferry a zaplatil som 2860 jenov koncom mája, teda ešte v mimosezóne. Lístok sa dá rezervovať online, hoci ja som šiel rovno do prístavu a trajekt bol prakticky prázdny. Štandardný lístok navyše nepriraďuje sedadlo, ale miestnosti, kde si môžeš ľahnúť. Ak naopak chceš skutočné kreslo, môže mať zmysel rezervovať si ho vopred. Z prístavu v Hakodate potom odchádzajú autobusy do centra, s odchodmi zladenými s príchodmi trajektov.  Alternatívou je ísť šinkansenom, ktorý prechádza podmorským železničným tunelom. Táto možnosť však stojí viac než dvojnásobok trajektu, hoci ušetrí približne dve hodiny cesty. V sekcii „Doprava po Japonsku“ nájdeš kopu ďalších užitočných informácií. 

Jazero Toya

Jazero Toya je malebné sopečné jazero, známe čistou vodou, množstvom termálnych prameňov a výhľadmi na sopku Usu a horu Yōtei.

Čo robiť a vidieť pri jazere Toya

Odporúčam začať návštevu v Toyako Visitor Center (Google Maps), kde nájdeš peknú expozíciu, úplne bezplatnú, venovanú flóre, faune a geologickej histórii oblasti. Je to výborný východiskový bod, aby si lepšie pochopil národný park Shikotsu-Tōya a výnimočné prírodné prostredie, ktoré jazero obklopuje. K tomu patrí aj múzeum, do ktorého som však nevošiel, takže sa k nemu nevyjadrujem. Vstupné stojí 600 jenov. Z návštevníckeho centra vychádza niekoľko túr. Osobne som chcel vystúpiť na kráter hory Usu (Google Maps), ale počas mojej návštevy bol zatvorený pre verejnosť, pretože sopka bola v tom období mimoriadne aktívna. Oficiálne chodník ku kráteru začína pri lanovke (Google Maps). Môžeš ju teda využiť na výstup alebo zostup a ušetriť si veľkú časť prevýšenia: keď sa dostaneš ku kráteru, môžeš jednoducho ísť po vyhliadkovom chodníku popri okraji, ktorý nájdeš aj na AllTrails.

Jazero Toya.

Ak chceš, zdá sa, že existuje aj chodník na severnom svahu, zakreslený v Organic Maps, ktorý sa napája na trasu ku kráteru zhruba na tomto mieste (Google Maps). Sám som ním nešiel, takže ti nemôžem povedať, nakoľko je skutočne schodný. Keďže kráter bol zatvorený, nakoniec som vyšiel tak trochu náhodne až sem (Google Maps), odkiaľ je nádherný výhľad na jazero. Kratšou alternatívou je Kompira Crater Walking Trail (Google Maps), ktorý umožňuje vidieť zblízka škody spôsobené erupciou v roku 2000. Potom môžeš pokračovať aspoň po kráter Yu-kun (Google Maps).

Ďalšou možnosťou je plavba loďou po jazere: odchody sú časté z mola na tomto mieste (Google Maps). Ak chceš, môžeš tiež vystúpiť na ostrove Nakajima (Google Maps) a preskúmať ho pešo po chodníku vyznačenom na AllTrails. Nebol som tam, ale myslím, že to môže byť pekný spôsob, ako stráviť deň. Pre milovníkov cyklistiky je naopak možné obísť celé jazero na bicykli. Napokon, v lete sa tu každý večer o 20:45 organizuje na jazere ohňostroj. Odporúčam ti teda zájsť na brehy jazera Tōya a vychutnať si predstavenie!

Ohňostroj na jazere.

Ubytovanie pri jazere Toya

Ja som spal v Toyako Guest House Ponkotan, veľmi upravený, čistý a pohodlný hostel. Odporúčam.

Doprava k jazeru Toya

Choď vlakom zo stanice Hakodate (Google Maps) do stanice Tōya (Google Maps). Odtiaľ potom často premávajú autobusy do Toyako Onsen Bus Terminal (Google Maps). V sekcii „Doprava po Japonsku“ nájdeš kopu ďalších užitočných informácií. 

Noboribetsu

Noboribetsu je jedno z najznámejších kúpeľných miest na Hokkaidó, známe predovšetkým Jigokudani, malebným „Pekelným údolím“ s fumarolami, sírnymi prameňmi a sopečnými scenériami.

Čo robiť a vidieť v Noboribetsu

Ak bývaš priamo v Noboribetsu, choď autobusom do Noboribetsu Onsen (Google Maps). Odtiaľ ti odporúčam tento pešší itinerár: najprv zájdi do Pekelného údolia (Google Maps), vychutnaj si neskutočnú krajinu a potom pokračuj k jazeru Oyunuma (Google Maps). Ja som vlastne najprv spravil odbočku po ceste k jazeru Kuttara (Google Maps), ale nie som presvedčený, že to stojí za to, hlavne ak sa ti nechce veľa chodiť. Naopak, veľmi odporúčam namočiť si nohy v prírodnom kúpeli pre nohy na rieke Oyunuma (Google Maps): neskoro popoludní tam prakticky nikto nebol a naozaj som si to užil. Pred tým alebo po tom, ak ťa to zaujíma, môžeš ísť lanovkou (Google Maps) a vyjsť do Noboribetsu Bear Park (Google Maps), kde žije množstvo hnedých medveďov z Hokkaidó. Podľa všetkého tam sú aj pekné vyhliadkové miesta s výhľadom na jazero Kuttara. Ja som tam nebol, takže sa k tomu nemôžem vyjadriť osobne.

Pekelné údolie.

To isté platí pre Noboribetsu Date Jidai Village (Google Maps), tematický park, ktorý znovu vytvára dedinu z obdobia Edo s tradičnými budovami, predstaveniami samurajov a ninjov a rôznymi tematickými aktivitami. Osobne mám z takýchto atrakcií istý pocit umelosti, ktorý nemám veľmi rád, ale spomínam ho, pretože môže byť pre niekoho zaujímavý. Napokon by si mohol deň zakončiť v Dai-ichi Takimotokan (Google Maps), kde nájdeš najväčší termálny komplex na Hokkaidó. Z toho, čo mi povedali, si môžeš kúpiť celodenný vstup a ísť do onsenov aj bez ubytovania v hoteli. Alternatívou je množstvo ďalších onsenov v meste.

Jazero Oyunuma.

Národné múzeum Ainuov (Upopoy)

Národné múzeum Ainuov (Google Maps) je hlavné národné múzeum v Japonsku venované histórii, jazyku a kultúre Ainuov, pôvodného obyvateľstva Hokkaidó. Pripadalo mi naozaj milé a zaujímavé: komplex je rozdelený do viacerých častí a zahŕňa aj repliku tradičnej dediny. K tomu patrí kultúrne centrum, kde sa každý deň organizuje množstvo predstavení, od tradičnej hudby po tanec, ako aj dokumentárne filmy, workshopy a ďalšie aktivity. Skrátka, je tam naozaj od všetkého trochu. Vstupné stojí 1200 jenov. Ja som ho navštívil jednodenným výletom z Noboribetsu, ale ak chceš, môžeš si batožinu nechať aj v úschovných skrinkách na stanici Shiraoi (Google Maps), prezrieť si múzeum a potom pokračovať rovno do Sappora.

Národné múzeum Ainuov (Upopoy).

Ubytovanie v Noboribetsu

Ja som spal v Noboribetsu Guest House AKA & AO a odporúčam ho. Výborný hostel na skok od železničnej stanice.

Doprava do Noboribetsu

Ak prichádzaš z Hakodate alebo z Tōya, choď akýmkoľvek vlakom smerujúcim do stanice Noboribetsu (Google Maps). V sekcii „Doprava po Japonsku“ nájdeš kopu ďalších užitočných informácií. 

Sapporo

Sapporo je hlavné mesto Hokkaidó a piate najväčšie mesto Japonska. Je to aj jedno z najmladších miest v krajine: v roku 1869, keď sa oficiálne začal rozvoj mesta, malo sotva sedem obyvateľov! Sapporo sa preslávilo na celom svete v roku 1972, keď hostilo zimné olympijské hry. Dnes je mesto známe predovšetkým svojím rámenom, pivom a každoročným Snežným festivalom, ktorý sa koná každý február.

Čo robiť a vidieť v Sappore

V porovnaní s ostatnými veľkými mestami Japonska toho podľa mňa Sapporo, hoci je príjemné, turistovi veľa neponúka, najmä preto, že je to z historického hľadiska pomerne nové mesto. Napriek tomu sa tu dá pokojne stráviť pár dní, aj preto, že je to prakticky povinná zastávka pri väčšine presunov na Hokkaidó a z neho. Väčšina atrakcií je mimo mesta, ale odporúčam urobiť si aspoň krátku prechádzku centrom v okolí parku Odori (Google Maps) a ikonickej hodinovej veže (Google Maps). 

Moerenuma Park.

Moerenuma Park

Moerenuma Park (Google Maps) je veľký umelecký park na okraji Sappora, ktorý navrhol umelec a architekt Isamu Noguchi, kde sa rozľahlé zelené plochy, inštalácie a geometrické štruktúry spájajú do jednej krajiny. Pripadal mi naozaj príjemný, ideálny na prechádzku a strávenie niekoľkých hodín. Fontána má počas dňa niekoľko predstavení. Nič výnimočné, ale môže sa hodiť pozrieť si časy pred návštevou. Tu nájdeš fotku s programom.

Pri vchode do parku si môžeš aj požičať bicykle (Google Maps). Ja som ho však prešiel celý pešo bez problémov. Rastie tu aj veľmi veľa čerešní, takže si predstavujem, že počas kvitnutia je park ešte malebnejší.

Moerenuma Park.

Hill of the Buddha

Hill of the Buddha (Google Maps) je malebný budhistický komplex na okraji Sappora, ktorý navrhol architekt Tadao Andō. Hlavným lákadlom je monumentálna socha Budhu, ktorá vyrastá z pahorku pokrytého levanduľou a vytvára, keď kvety plne kvitnú, naozaj scénickú krajinu.

Bol som tam, keď levanduľa ešte nekvitla, takže atmosféra bola pravdepodobne menej pôsobivá, ale návšteva sa mi aj tak páčila. Napriek tomu nečakaj nijako zvlášť bohatú atrakciu: okrem sochy Budhu a niekoľkých monolitov, ktoré pripomínajú tie z Veľkonočného ostrova, tu nie je veľa iného na videnie a ak chceš, návštevu môžeš pokojne zakončiť asi za desať minút. Skrátka, záleží na tom, nakoľko ťa tento druh miesta zaujíma. Za vstup som zaplatil 300 jenov. Oproti vchodu je autobusová zastávka (Google Maps), ale spoje nechodia nijako zvlášť často, takže si skontroluj časy a prispôsob sa.

Hill of the Buddha.

Mount Moiwa

Mount Moiwa (Google Maps) je jedna z najznámejších hôr Sappora, dostupná aj lanovkou a preslávená predovšetkým úchvatným výhľadom na mesto, obzvlášť malebným pri západe slnka a v noci. Ako vždy som vystúpil pešo: najkratší chodník začína na tomto mieste (Google Maps) a je naozaj dobre značený. Je to asi 3 km s prevýšením 500 metrov, takže nič obzvlášť náročné. Alternatívou je ísť lanovkou (Google Maps).

Mount Moiwa.

Historická dedina Hokkaidó a múzeum

Múzeum Hokkaidó (Google Maps) rozpráva históriu a prírodu Hokkaidó a nachádza sa asi desať minút pešo od neďalekého skanzenu. Expozícia je usporiadaná okolo piatich hlavných tém, medzi ktorými je kultúra Ainuov, história ostrova a jeho voľne žijúca fauna. Keďže som už navštívil Národné múzeum Ainuov (Upopoy), radšej som čas venoval niečomu inému, hoci stojí za zmienku, že toto múzeum ponúka oveľa širší prehľad a sústreďuje sa na celú históriu Hokkaidó, nielen na Ainuov. Ak sa rozhodneš prísť až sem, mnohí odporúčajú navštíviť aj neďalekú Historickú dedinu Hokkaidó (Google Maps). Skanzen zahŕňa približne 60 budov z rôznych oblastí ostrova, pochádzajúcich hlavne z období Meidži a Taišó (1868–1926), keď sa rozvoj Hokkaidó realizoval vo veľkom meradle. Dedina je rozdelená na štyri oblasti: mesto, rybársku dedinu, poľnohospodársku dedinu a horskú dedinu. Ak sa rozhodneš navštíviť obe atrakcie, oplatí sa kúpiť kombinovaný lístok.

Shiroi Koibito Park

Shiroi Koibito Park (Google Maps) je tematický park venovaný slávnej čokoláde Shiroi Koibito, kde si môžeš prezrieť továreň, spoznať históriu značky a prejsť sa medzi budovami a záhradami v európskom štýle. Prišiel som príliš neskoro na prehliadku továrne: posledný vstup je o 16:30, takže som sa obmedzil na prechádzku po vonkajších záhradách. Milé, ale nič výnimočné. Predstavujem si však, že ak ťa zaujíma prehliadka továrne a výrobný proces, zážitok je rozhodne kompletnejší. Všetky informácie vrátane časov a cien nájdeš na oficiálnom webe, kde si môžeš lístky kúpiť aj vopred.

Shiroi Koibito Park.

Snežný festival

Snežný festival v Sappore sa koná každý rok vo februári, približne týždeň. Je to jedno z najpopulárnejších zimných podujatí v Japonsku. Festival vznikol v roku 1950, keď študenti stredných škôl postavili v parku Odori sochy zo snehu. Odvtedy vyrástol na obrovské medzinárodné podujatie, známe úchvatnými sochami zo snehu a ľadu, ktoré každý rok prilákajú milióny návštevníkov. Ak náhodou navštíviš Hokkaidó v tomto období, myslím, že sa tam rozhodne oplatí zájsť!

Otaru

Otaru (Google Maps) je malebné prístavné mesto asi hodinu vlakom od Sappora, známe svojím historickým kanálom (Google Maps), parnými hodinami (Google Maps) a budovami v západnom štýle. Z časových dôvodov som tam nebol, ale zdá sa, že je to pomerne obľúbená destinácia na jednodňový výlet so základňou v Sappore. Pre milovníkov whisky sa dá, ak chceš, navštíviť aj liehovar Nikka Whiskey Yoichi (Google Maps). Mohol by si tiež vyjsť na vrchol hory Tenguyama (Google Maps), odkiaľ sú skvelé výhľady na mesto s oceánom v pozadí. Samozrejme, ako sa v Japonsku často stáva, dá sa ísť aj lanovkou (Google Maps). Napokon, ak náhodou navštíviš región vo februári, pozri si termíny Otaru Snow Light Festival. Počas festivalu sa centrum Otaru rozžiari tisíckami sviečok a lampiónov.

Hill of the Buddha.

Ubytovanie v Sappore

Bol som v troch rôznych hosteloch počas dvoch pobytov v Sappore: HELIO HOSTEL SAPPORO je pravdepodobne môj obľúbený, moderné a čisté prostredie, výborná veľmi centrálna poloha, EZO Run Sapporo hoci menej prepracovaný, ponúka uvoľnenejšiu atmosféru, takmer ako keby si bol hosťom u niekoho doma, The Stay Sapporo hoci je to dobrý hostel, bol to ten, ktorý sa mi páčil najmenej. 

Doprava do Sappora

Sapporo slúži ako uzol verejnej dopravy pre celý ostrov Hokkaidó, odtiaľto v podstate vedú priame vlakové a autobusové spojenia do všetkých hlavných destinácií krajiny. Letisko New Chitose (Google Maps) má navyše niekoľko spojení denne do všetkých hlavných miest krajiny a aj kopu medzinárodných destinácií. Ak sa naň chceš dostať z centra a ušetriť, odporúčam ísť autobusom New Chitose Airport Limousine Bus (dá sa platiť IC kartou v autobuse) namiesto vlaku. Časy nájdeš aj v Google Maps.  V sekcii „Doprava po Japonsku“ nájdeš kopu ďalších užitočných informácií.

Mount Moiwa.

Furano

Furano je malé mesto na Hokkaidó obklopené kopcami a vidiekom, známe predovšetkým rozsiahlymi levanduľovými poľami a nádhernými vidieckymi scenériami, ktoré v lete dosahujú vrchol počas kvitnutia levandule a ďalších kvetov.

Čo robiť a vidieť vo Furane

V centre mesta sa nedá robiť práve veľa. Aby boli presuny efektívne, urobil som nasledovné: vzal som si batoh so sebou a jednotlivé atrakcie som v podstate navštevoval cestou smerom do Asahikawy. Ak chceš, môžeš urobiť to isté a využiť úschovné skrinky na stanici, alebo sa na konci dňa jednoducho vrátiť do Furana. Zo stanice Furano choď priamym vlakom do stanice Naka-Furano (Google Maps). Sú tu aj úschovné skrinky, ale na to, aby si sa dostal k Farm Tomita (Google Maps), budeš musieť prejsť pešo asi 2 km. V hlavnej sezóne vlak zastavuje aj v stanici Lavender-Farm (Google Maps), priamo pred záhradníctvom. Pozor však: tu úschovné skrinky nie sú.

Farm Tomita.

Farm Tomita je jednou z najznámejších atrakcií vo Furane, známa predovšetkým úchvatnými levanduľovými poľami, ktoré sa v lete menia na skutočné more farieb a vôní. Aj koncom mája však kvitlo niekoľko ďalších kvetov a miesto sa mi zdalo milé na návštevu. Aspoň počas mojej návštevy bol vstup zadarmo. Sleduj cestovné poriadky vlakov a snaž sa to zorganizovať tak, aby si sa vrátil na stanicu a stihol priamy vlak do stanice Bibaushi (Google Maps). Pre informáciu, tu podľa mňa úschovné skrinky neboli.

Zo stanice som potom išiel pešo do Shikisai-no-oka (Google Maps), rozsiahleho kvetinového parku, známeho pestrofarebnými poľami kvetov na mierne zvlnených kopcoch, ktoré v lete vytvárajú jednu z najikonickejších scenérií na Hokkaidó. Vstup je platený len od júla do septembra. O niečo bližšou alternatívou k stanici je Kanno Farm (Google Maps). Nebol som tam, ale myslím, že to môže byť dosť podobný zážitok. Odtiaľ som potom nastúpil na prvý vlak do stanice Asahikawa (Google Maps).

Ak chceš, po ceste je aj jazero Shirogane (Google Maps), dostupné verejnou dopravou, ale logisticky je to dosť komplikované. Ja som to vynechal, ale najmä ak máš auto, mohlo by sa oplatiť zvážiť aj túto možnosť. Keď už sme pri túrach, mohol by si zvážiť aj okruh Mount Tokachi–Mount Biei (AllTrails). Vyzerá to na naozaj pekný výlet, ale ako som práve povedal, iba verejnou dopravou sa to nedá ľahko zvládnuť.

Shikisai-no-oka.

Ubytovanie vo Furane

Ja som spal v Hostel Tomar, pravdepodobne jednom z najlepších hostelov na celej mojej ceste po Japonsku. Veľmi pekne upravené a čisté interiéry. Veľmi odporúčam.

Doprava do Furana

Ak prichádzaš zo Sappora, odporúčam autobus Highway Furano Go. Má v meste pár zastávok a ak si v centre, najpohodlnejšia je pravdepodobne Hokkaido Chuo Bus Sapporo Terminal (Google Maps). Ak chceš, môžeš platiť priamo v autobuse kartou IC. Autobus sa zobrazuje aj v Google Maps pri použití funkcie verejnej dopravy. V sekcii „Doprava po Japonsku“ nájdeš kopu ďalších užitočných informácií. 

Furano.

Asahikawa a národný park Daisetsuzan

Asahikawa je druhé najväčšie mesto na Hokkaidó a výborná základňa na objavovanie stredu ostrova, najmä neďalekého národného parku Daisetsuzan.

Čo robiť a vidieť v Asahikawe

Ja som sa obmedzil len na návštevu národného parku, ale ak hľadáš niečo, čo by si robil v meste, často sa odporúča zoo (Google Maps).

Národný park Daisetsuzan

Národný park Daisetsuzan je najväčší národný park v Japonsku: obrovská divoká oblasť sopečných hôr, lesov a alpských scenérií. Bolo to jedno z mojich najobľúbenejších miest z celej cesty. Odporúčam ísť prvým ranným autobusom, ktorý počas mojej návštevy odchádzal okolo 7:00, v závislosti od zastávky, na ktorej nastúpiš. Cestovné poriadky sú aj v Google Maps a konečnou zastávkou je Asahidake Visitor Center (Google Maps). Aspoň počas mojej návštevy sa dalo platiť iba v hotovosti.

Hora Asahidake.

Keď prídeš k návštevníckemu centru, máš viacero možností. Najjednoduchšia je ísť lanovkou (Google Maps). Zo stanice, kde vystúpiš, sa dostaneš na vrchol hory Asahidake (Google Maps) s prevýšením asi 700 metrov. Chodník je naozaj dobre značený, ale trasu nájdeš aj na AllTrails. Ak ti aj toto pripadá príliš náročné, môžeš sa jednoducho prejsť v okolí stanice lanovky, kde nájdeš niekoľko jazierok a viacero vyhliadkových miest.

Ak sa naopak rozhodneš vystúpiť na vrchol hory Asahidake, odporúčam nevracať sa tou istou cestou, ale dokončiť okruh opísaný na AllTrails. Bolo to naozaj príjemné: fantastické výhľady, veľmi málo ľudí a dokonca prírodné horúce pramene, kde si môžeš namočiť nohy. Pozor však na stav chodníka. Počas mojej návštevy, začiatkom júna, bolo najmä na severnom svahu hory Asahidake ešte dosť snehu. Nenarazil som na obzvlášť nebezpečné alebo exponované úseky, ale určite je to niečo, čo treba mať na pamäti a overiť si pred odchodom.

Národný park Daisetsuzan.

Nakoniec, ak ako ja odmietaš ísť lanovkou, môžeš vystúpiť pešo od návštevníckeho centra. Chodník je jasne vyznačený na Organic Maps a je dobre značený, ale pridáva ďalších asi 500 metrov prevýšenia. Ak ideš hore aj dole pešo a popri tom dokončíš aj vyššie opísaný okruh, deň je však dosť náročný. Ja som sa vrátil tesne včas na posledný autobus dňa, ktorý počas mojej návštevy odchádzal o 15:40.

Ubytovanie v Asahikawe

Ja som spal v Asahikawa Ride, hoci zariadenie nie je práve moderné, hostel je veľmi pohodlný a dobre umiestnený voči vlakovej stanici. Majiteľ je naozaj priateľský a milý. Odporúčam. 

Doprava do Asahikawy

Ak prichádzaš z Furana, môžeš jednoducho ísť priamym vlakom do stanice Asahikawa (Google Maps), ako je opísané vyššie, ak však prichádzaš priamo zo Sappora, highway bus je síce o niečo pomalší, ale stojí ťa zhruba polovicu. Ak si v centre, najpohodlnejšia zastávka je pravdepodobne Hokkaido Chuo Bus Sapporo Terminal (Google Maps).

Ešte by som chcel upozorniť, že z letiska Asahikawa (Google Maps) lietajú priame lety do Tokia, Nagoje a Ósaky za veľmi konkurenčné ceny. V závislosti od tvojho itinerára sa oplatí zvážiť ho ako miesto príchodu na ostrov alebo odchodu z neho. V sekcii „Doprava po Japonsku“ nájdeš kopu ďalších užitočných informácií. 

Hora Asahidake.

Utoro Onsen a národný park Shiretoko

Utoro Onsen je malá kúpeľná dedinka, ktorá slúži ako brána do národného parku Shiretoko a rovnomenného polostrova, kde lesy, hory a nedotknuté pobrežia ukrývajú jednu z oblastí s najvyššou koncentráciou hnedých medveďov na svete.

Čo robiť a vidieť v Utoro Onsen a v národnom parku Shiretoko

V samotnom Utoro Onsen sa nedá robiť veľa, jediné, čo odporúčam, je ísť sa pozrieť na západ slnka z Oronko Rock (Google Maps). Na vrchol sa dostaneš na konci krátkeho chodníka. Inak si uži kúpanie v onsenoch.

Národný park Shiretoko

Možno to bolo tým, že som mal veľké očakávania, a tak bolo ľahké sklamať sa, možno tým, že som nevidel ani jedného medveďa, možno tým, že vo vyšších polohách bolo ešte veľa snehu, alebo jednoducho tým, že návšteva parku verejnou dopravou je dosť obmedzujúca. Faktom je, že moja návšteva nebola nijako zvlášť pamätná. Ak k tomu pridáme, že sa nachádza doslova na konci sveta a vyžaduje si niekoľko hodín cesty, úprimne to nie je destinácia, ktorú by som si trúfol vrelo odporúčať. Návšteva bola aj tak príjemná, ale vzhľadom na čas a námahu potrebné na to, aby sa tam človek dostal, myslím, že v Japonsku sú iné miesta, ktoré si zaslúžia väčšiu prioritu.

Dobre, začnime tým, že na tejto stránke nájdeš tabuľku s odchodmi autobusov do parku. Tak či tak, po príchode do Utoro Onsen je pomerne ľahké zohnať všetky potrebné informácie. Odporúčam začať návštevu autobusom do Shiretoko Goko (Google Maps). Tu nájdeš trasu dlhú asi 2 km po vyvýšenej lávke, ktorú môžeš prejsť úplne samostatne. S trochou šťastia by si mohol zazrieť aj nejakého medveďa. Lávka je po celej dĺžke trasy vybavená elektrickým plotom, aby sa na ňu hnedé medvede nedostali.

Vyvýšená lávka

Ak chceš, existujú aj dlhšie trasy, ktoré ponúkajú väčšiu šancu zazrieť divokú zver, ale v období najväčšej aktivity medveďov, od 10. mája do 31. júla, je povinná účasť na organizovanej túre. Dlhá trasa, trvajúca asi 3 hodiny, stojí 6000 jenov, kým krátka, asi hodinu a pol, stojí 3600 jenov. Ja som to nechal tak. Tak či tak, toto je oficiálny web, kde nájdeš všetky aktuálne informácie.

Po skončení návštevy choď prvým autobusom späť do Shiretoko National Park Nature Center (Google Maps). Je tu malá, ale zaujímavá expozícia venovaná národnému parku, užitočná na to, aby si sa dozvedel niečo viac pred pokračovaním. Z centra vedie aj krátky chodník k vodopádu Furepe (Google Maps): po ceste som videl viac než pár jeleňov. Ak sa ti podarí dobre skombinovať časy autobusov, mohol by si sa dostať aj k jazeru Rausu (Google Maps). Autobusová zastávka je táto (Google Maps) a odtiaľ je to asi 3 km pešo k jazeru. Chodník je zakreslený v Organic Maps, ale podľa všetkého tam môže byť dosť blata, takže sa tomu prispôsob. Ak máš k dispozícii ešte jeden deň, z Utoro Onsen vychádza aj niekoľko výletných plavieb loďou, ktoré by mohli byť zaujímavé.

Vodopád Furepe.

Ja som sa naopak pokúsil vystúpiť na horu Rausu (Google Maps), ale žiaľ, musel som sa vrátiť asi dva kilometre pod vrcholom, pretože tam bolo ešte naozaj priveľa snehu. Z toho, čo mi povedali, podobné podmienky môžu pretrvávať až do polovice júla, takže si situáciu dobre skontroluj pred odchodom. Chodník je ten, ktorý je opísaný na AllTrails. Najbližšia autobusová zastávka je táto (Google Maps), ale odtiaľ treba aj tak ísť niekoľko kilometrov pešo po ceste. Ja som išiel pešo, ale prešlo tadiaľ pomerne veľa áut, takže si predstavujem, že s trochou trpezlivosti by sa dalo pokúsiť aj o stopovanie. Neďaleko začiatku chodníka sú navyše naozaj pekné prírodné termálne pramene (Google Maps), kde odporúčam určite zastaviť na spiatočnej ceste.

Ubytovanie v Utoro Onsen

Ja som spal v Shiretoko Village, veľmi tradičné zariadenie v čisto japonskom štýle s onsenom vo vnútri. Ja som si vzal súkromnú izbu, aby som sa na konci cesty rozmaznal, ale ak chceš, majú aj spoločné izby. Neďaleko od autobusovej stanice. Odporúčam.

Doprava do Utoro Onsen

Aspoň počas mojej návštevy sa dalo dostať do Utoro Onsen v ten istý deň z Asahikawy, ale na to musíš nevyhnutne ísť prvým ranným vlakom Limited Express smerujúcim do stanice Abashiri (Google Maps). Odtiaľ musíš ísť miestnym vlakom do stanice Shiretokoshari (Google Maps). Na druhej strane cesty sa nachádza autobusová stanica (Google Maps), odkiaľ odchádzajú autobusy do Utoro Onsen. Časy sú dostupné na tejto stránke.

Ak prichádzaš priamo zo Sappora alebo sa tam potrebuješ vrátiť po návšteve národného parku, existuje aj denný priamy autobus, ktorý jazdí cez noc zo Sappora do Utoro Onsen a cez deň opačným smerom. Môžeš si ho rezervovať online na tejto stránke. Ako cieľ vyber „Shiretoko“, hoci autobus v skutočnosti prichádza na autobusovú stanicu v Utoro Onsen. V sekcii „Doprava po Japonsku“ nájdeš kopu ďalších užitočných informácií. 

Národný park Shiretoko.

OKINAWA

Nicola, úplne si zabudol na Okinawu! V skutočnosti som sa vedome rozhodol nenavštíviť toto súostrovie počas tejto cesty. Musel by som tam ísť na konci zimy, keď podnebie ešte nie je obzvlášť priaznivé na užívanie si mora, a niektorí priatelia, ktorí tam boli, ma navyše odradili, najmä kvôli pomerne vysokým nákladom na cestu tam a návštevu najkrajších ostrovov.

Okinawa však zostáva destináciou, ktorá ma láka, najmä pre svoje more a kultúru ostrovov Rjúkjú, veľmi odlišnú od kultúry pevninského Japonska. Jednoducho, vzhľadom na obdobie mojej cesty a dostupný rozpočet som uprednostnil iné časti krajiny. Veď ak je cieľom hlavne nájsť tropické pláže a rajské ostrovy, v Ázii existuje množstvo rovnako krásnych a rozhodne lacnejších alternatív.

Toto sú, samozrejme, úvahy založené na mojej nepriamej skúsenosti a na radách, ktoré som dostal: keďže som Okinawu nenavštívil, necítim sa na to, aby som o súostroví vyslovil osobný súd. Ak by si sa ju rozhodol zaradiť do svojho itinerára, tu nájdeš zaujímavého sprievodcu, ktorý ti môže pomôcť zorganizovať cestu.

Hrad Himeji.

Možné itineráre po Japonsku

Nižšie uvádzam niekoľko možných itinerárov na 2, 3 a 4 týždne. Samozrejme, dokonalý itinerár na dané časové obdobie neexistuje, takže to, čo nasleduje, ber ako obyčajnú inšpiráciu a prispôsob to svojim záujmom a rozpočtu, pričom zohľadni to, čo si doteraz čítal. Ak je tvojím cieľom prejsť celú krajinu zo severu na juh, ako som to urobil ja, bez toho, aby si neustále preskakoval z jednej destinácie do druhej každé dva dni, odporúčam aspoň dva mesiace, ideálne aj viac.

Dvojtýždňový itinerár po Japonsku

Pre priemerného cestovateľa s dvoma týždňami v Japonsku si myslím, že sa oplatí sústrediť sa výlučne na stredné Japonsko, čo je zjavne aj najturistickejšia časť, ale zaručuje, že uvidíš všetky highlights ako Tokio, Kjóto, horu Fudži, Naru atď. 

Tokio (4 noci)

Deň 1:

Navštív severné Tokio.

Deň 2:

Navštív centrálne Tokio.

Deň 3:

Navštív západné Tokio.

Deň 4:

Navštív južné Tokio.

Oblasť piatich jazier (1 noc)

Deň 5:

Ráno autobus z Tokia. Hora Ashiwada a vyhliadkové miesto Sankodai je to, čo by som osobne urobil ja, ale možností je dosť.

Kjóto (3 noci)

Deň 6:

Východ slnka pri pagode Chureito plus Fujiyoshida Street. Vlak do Kjóta neskoro doobeda. Filozofov chodník a štvrť Higashiyama popoludní.

Deň 7:

Bambusový les Arashiyama skoro ráno. Rôzne chrámy.

Deň 8:

Svätyňa Fushimi Inari-Taisha skoro ráno. Rôzne chrámy.

Nara (2 noci)

Deň 9:

Vlak Kjóto – Nara. Preskúmaj centrum Nary.

Deň 10:

Preskúmaj okolie Nary: chodník Yamanobe-no-michi, Yoshino a niekoľko menej známych chrámov sú všetko výborné možnosti.

Himeji (1 noc)

Deň 11:

Vlak z Nary do Himeji. Prezri si hrad a potom chrám Shoshazan Engyoji.

Hirošima (2 noci)

Deň 12:

Vlak z Himeji. Pamätný park mieru v Hirošime, hrad Hirošima a záhrady Shukkeien.

Deň 13:

Ostrov Itsukushima. Ak vyrazíš skoro ráno, môžeš určite zaradiť aj krátku návštevu Iwakuni. 

Deň 14:

Návrat do Tokia.

Trojtýždňový itinerár po Japonsku

S o týždeň viac k dispozícii máš podľa mňa v podstate dve možnosti. Prvou je použiť dvojtýždňový itinerár opísaný vyššie ako základ a pridať po ceste niekoľko menej vychodených destinácií. Napríklad po oblasti piatich jazier by si mohol prejsť údolím Kiso, pokračovať do Nagoye a odtiaľ sa dostať do Kjóta, kde by si potom mohol nasledovať dvojtýždňový itinerár opísaný predtým. Alternatívne by si sa mohol vydať do Takayamy a Kanazawy. Ešte pred odchodom z Tokia by si mohol stráviť v hlavnom meste jednu noc navyše a venovať jeden deň Nikkó, Kamakure alebo Hakone. Ďalšou možnosťou je zaradiť Kumano Kodo alebo stráviť noc v Onomichi, čím by si rozdelil cestu medzi Himeji a Hirošimou.

V podstate by som použil dvojtýždňový itinerár ako základ a pridal by som pár zastávok podľa tvojich záujmov, bez toho, aby som sa nevyhnutne snažil zaplniť každý jediný deň. Druhou možnosťou je venovať celý týždeň inému ostrovu. Hokkaidó alebo Šikoku sú napríklad obe dosť veľké na to, aby si zaslúžili celý týždeň, a môžu ponúknuť veľmi odlišný zážitok oproti Japonsku, s ktorým sa stretneš na klasickom itinerári Tokio–Kjóto–Hirošima.

Nara.

Štvortýždňový itinerár po Japonsku

S mesiacom alebo viac k dispozícii môžeš začať uvažovať o pokrytí veľkej časti krajiny, za predpokladu, že si ochotný často sa presúvať a využiť niekoľko šinkansenov alebo prípadne vnútroštátny let. Ako základný itinerár môžeš jednoducho nasledovať sprievodcu v poradí, v akom je napísaný. Poradie destinácií je totiž navrhnuté tak, aby sa krajina prechádzala od juhu na sever a presuny boli čo najoptimálnejšie. Samozrejme, s iba jedným mesiacom nemôžeš počítať s tým, že navštíviš každú jednu destináciu spomenutú v sprievodcovi, ale určite sa tomu môžeš priblížiť. Pre jednoduchosť by si sa mohol obmedziť na preskúmanie ostrova Honšú a pridať Šikoku a Hokkaidó iba vtedy, ak máš k dispozícii aspoň päť alebo šesť týždňov.

Záhrady Hamarikyu, Tokio.

Doprava po Japonsku

Japonsko sa môže pochváliť jedným z najlepších systémov verejnej dopravy, aké som kedy používal. Najmä železničná sieť je vynikajúca: hustá, efektívna a schopná spojiť prakticky všetky hlavné mestá a turistické destinácie. Okrem toho je veľká časť systému verejnej dopravy dokonale integrovaná s Google Maps, takže plánovanie presunov je veľmi jednoduché. Toľko na úvod: hoci na niektorých linkách sa dá platiť priamo bežnou bezkontaktnou kartou alebo cez Apple Pay a Google Pay, väčšine cestovateľov aj tak odporúčam používať kartu IC. Ide o predplatenú kartu, ktorá umožňuje rýchlo platiť za jazdy vo väčšine kompatibilných vlakov, metra, električiek a autobusov, a dá sa použiť aj na drobné nákupy v mnohých obchodoch, reštauráciách a prakticky vo všetkých veľkých obchodoch typu convenience store.

IC kariet existuje viacero, okrem iného Suica, PASMO a ICOCA. Vydali ich rôzne dopravné spoločnosti, ale z pohľadu cestovateľa sú vo veľkej miere zameniteľné a dajú sa používať v sieťach, ktoré sú súčasťou celoštátneho systému interoperability. Ak máš iPhone, osobne odporúčam digitálnu Suicu, ktorú môžeš pridať priamo do aplikácie Wallet a dobíjať cez Apple Pay bez toho, aby si musel kupovať fyzickú kartu. Postup trvá menej než minútu: otvor Wallet, stlač „+“, vyber „Cestovná karta“ a zvoľ Suica. Odporúčam ti tiež zapnúť Express Mode, ktorý umožňuje používať kartu bez odomykania telefónu alebo otvárania Wallet: stačí priložiť iPhone k čítačke.

Na Androide je situácia komplikovanejšia: mobilná verzia japonských kariet IC závisí od hardvérovej podpory zariadenia a v praxi to pri telefónoch kúpených v zahraničí zvyčajne nie je spoľahlivá možnosť. Ak používaš Android, najjednoduchšie riešenie je preto kúpiť si fyzickú IC kartu. Pre zahraničných návštevníkov existujú aj špeciálne verzie, ako Welcome Suica a TOURIST PASMO, určené na krátke pobyty. Obe platia 28 dní a nevyžadujú vratnú zálohu; zostávajúci kredit sa však po skončení platnosti nevracia. Welcome Suica je k dispozícii bez zálohy, zatiaľ čo TOURIST PASMO bola zavedená v roku 2026 a takisto nemá zálohu.

Svätyňa Fushimi Inari-Taisha.

Welcome Suicu možno kúpiť na viacerých miestach, najmä na letiskách a vo veľkých staniciach v Tokiu. TOURIST PASMO je naopak dostupná na letiskách Narita a Haneda. Na dobitie fyzickej IC karty obvykle treba hotovosť: vo veľkých staniciach nájdeš špeciálne dobíjacie automaty a dobiť ju možno aj v mnohých obchodoch typu convenience store. Pri fyzických kartách hľadaj automaty kompatibilné so symbolom tvojej IC karty. Napriek tomu, najmä vo vidieckych oblastiach Japonska, existujú niektoré autobusové a vlakové linky, na ktorých sa nedá platiť žiadnym elektronickým spôsobom. V týchto prípadoch nájdeš pri vstupe do vozidla automat, z ktorého si musíš vziať malý lístok s číslom. Toto číslo označuje zastávku alebo stanicu, na ktorej si nastúpil, a slúži na výpočet cestovného, ktoré zaplatíš pri výstupe. Zvyčajne je tam aj obrazovka, ktorá v reálnom čase zobrazuje cenu zodpovedajúcu každému číslu.

Keď príde čas vystúpiť, zvyčajne stačí vhodiť lístok do príslušného automatu a zaplatiť cestovné v hotovosti. Uisti sa preto, že máš so sebou bankovky po 1000 jenov a nejaké mince: hoci automat môže vydať drobné, zvyčajne sa nedajú rozmeniť väčšie bankovky, ako sú tie po 5000 jenov. Párkrát sa mi dokonca stalo, že som vošiel do stanice s IC kartou a potom vystúpil v malej zapadnutej stanici bez akéhokoľvek terminálu na zaznamenanie výstupu. V takýchto prípadoch sa nič vážne nestane: ak je tam personál, stačí vysvetliť, čo sa stalo, a nechajú ťa zaplatiť jazdu v hotovosti. Raz tam však doslova nikto nebol a hoci nie úmyselne, nakoniec som nezaplatil vôbec nič. Pozor však, pretože to IC kartu zablokuje: systém totiž zaznamená vstup, ale nie výstup, a jazda zostane otvorená. Aby sa dala znova používať, treba sa obrátiť na personál niektorej stanice, ktorý musí transakciu manuálne upraviť. Mne sa to stalo párkrát a je to určite vec, ktorú treba mať na pamäti, pretože bez tohto postupu je tvoja IC karta v podstate nepoužiteľná.

Hrad Hirošima.

Vlaky v Japonsku

Zhruba povedané, v Japonsku existujú tri typy vlakov. Predovšetkým „bežné“ vlaky, ekvivalent našich regionálnych, ktoré zastavujú prakticky v každej stanici na trati. Vo väčšine prípadov pre tieto vlaky stačí použiť vlastnú IC kartu: priložíš ju k čítačke pri vstupe do stanice a znova pri výstupe, presne ako pri metre. Potom sú tu Limited Express, ktoré môžeš považovať za rýchle regionálne vlaky: majú menej zastávok a vyžadujú príplatok k základnému cestovnému. Práve tu sa systém môže stať o niečo menej intuitívnym. V podstate na jazdu vlakom Limited Express potrebuješ dve zložky cestovného: základné cestovné a príplatok za Limited Express, ktorý zahŕňa miesto na sedenie. Ak máš IC kartu, základné cestovné sa jednoducho odpíše z karty; lístok na Limited Express si však musíš kúpiť osobitne. Ak naopak IC kartu nepoužívaš, musíš kúpiť obe.

Limited Express som použil len párkrát a lístok som vždy kupoval priamo v pokladnici, takže o automatoch nehovorím z vlastnej skúsenosti. Podľa všetkého nájdeš na linkách využívajúcich tento systém špeciálne automaty na Limited Express, zvyčajne v blízkosti stanice alebo priamo na nástupišti, z ktorého vlak odchádza. Pri kúpe lístka na miesto sa uisti, že si vyberieš Reserved Seat a potom miesto, ktoré preferuješ. Automat vytlačí lístok s číslom vozňa a číslom miesta. Existuje aj možnosť Non-Reserved Seat, ktorú možno využiť, keď sú všetky rezervované miesta vypredané, ale chceš napriek tomu nastúpiť do vlaku. V takom prípade môžeš obsadiť len miesta označené ako voľné. Ak ti počas cesty miesto, ktoré si si vybral, rezervuje iný cestujúci, budeš ho musieť opustiť a presunúť sa.

Chodník Yamanobe-no-michi.

Nakoniec sú tu slávne šinkanseny, takzvané „vlaky-strely“, v podstate japonský ekvivalent talianskej vysokorýchlostnej železnice. Bude sa ti to zdať absurdné, ale počas celej mojej cesty po Japonsku som žiadny nevyužil. Dôvod je dosť jednoduchý: na hlavných trasách, kde by vysokorýchlostná železnica dávala zmysel, existujú aj takzvané highway busy, o ktorých budem hovoriť neskôr a ktoré v mnohých prípadoch stoja doslova polovicu, ak nie dokonca tretinu. Samozrejme sú aj oveľa pomalšie, ale pre toho, kto ako ja nie je nijako zvlášť obmedzený časom a uprednostňuje šetrenie, bola voľba prakticky vždy jasná.

Samozrejme nečakám, že to tak bude pre každého: predstavujem si, že pre niekoho je aspoň jedna jazda šinkansenom neoddeliteľnou súčasťou zážitku z cesty po Japonsku. V takom prípade tu je pár užitočných informácií. Predovšetkým môžeš rezervovať lístky priamo online cez oficiálnu stránku. Okrem toho sa nemusíš príliš trápiť s batožinou: do šinkansenov môžeš pokojne vziať aj pomerne veľké kufre. Ak súčet výšky, šírky a hĺbky batožiny nepresahuje 160 cm, nie je potrebná žiadna osobitná rezervácia. Pre batožinu s celkovými rozmermi od 160 do 250 cm je však potrebné rezervovať miesto s vyhradeným priestorom na veľkú batožinu.

Dazaifu.

Ak cestuješ s veľkým množstvom batožiny a nechceš ju vliecť z mesta do mesta, môžeš okrem toho využiť jednu z mnohých služieb prepravy batožiny dostupných v Japonsku, napríklad túto. Odosielajú kufre priamo z jedného ubytovania do druhého, čo ti umožňuje cestovať oveľa pohodlnejšie, a môžu byť obzvlášť užitočné pri presunoch vlakom. Chcem tiež upozorniť, že na niektorých trasách šinkanseny v podstate prebiehajú paralelne s tradičnými železničnými linkami. Tie sú, samozrejme, oveľa pomalšie, ale aj rozhodne lacnejšie. Problém je, že Google Maps má tendenciu zobrazovať ako prvé najrýchlejšie možnosti, ktoré takmer vždy zahŕňajú šinkansen. Ak sa tomu chceš vyhnúť, pri hľadaní spojenia zoraď výsledky podľa najnižšej ceny: takto ľahko nájdeš prípadné lacnejšie alternatívy.

Na záver, možno si už počul o JR Pass, permanentke, ktorá umožňuje neobmedzene cestovať počas určitého obdobia na väčšine tratí prevádzkovaných Japan Railways. Neplatí však na súkromných železničných tratiach a existujú výnimky aj v rámci siete JR, takže je dôležité vždy si overiť, čo presne je zahrnuté. Môžeš sa teda pýtať, či sa ju oplatí kúpiť. V minulosti bola odpoveď pre mnohých cestovateľov dosť jasná, ale v posledných rokoch cena výrazne vzrástla a dnes už nie je nevyhnutne výhodná. Ak nemáš v pláne naozajstné tour de force s množstvom dlhých presunov vlakom, jednotlivé jazdy sú často lacnejšie. Našťastie zistiť, ktorá z dvoch možností sa oplatí, je celkom jednoduché, najmä ak už máš jasne definovaný itinerár: použi oficiálnu kalkulačku JR Pass, zadaj všetky trasy, ktoré plánuješ absolvovať, a porovnaj celkové náklady na jednotlivé jazdy s cenou permanentky. Takto budeš s dobrou istotou vedieť, ktoré riešenie sa oplatí v tvojom prípade.

Hrad Matsumoto.

Autobusy v Japonsku

Vo všeobecnosti existujú dva typy autobusov. Prvými sú mestské autobusy, ktoré sú podľa mojej skúsenosti dokonale integrované s Google Maps a vo veľkých mestách sa v nich normálne dá platiť IC kartou. Napriek tomu sa najmä vo vidieckych oblastiach Japonska môže objaviť aj takzvaný „lístkový systém“, o ktorom som hovoril vyššie.

V mestských autobusoch, rovnako ako v električkách, je systém mimoriadne metodický: zvyčajne sa nastupuje zadnými dverami a vystupuje predným. Takzvané highway busy sú však úplne iná vec. Zvyčajne odchádzajú z pravých staníc, prekonávajú dlhé vzdialenosti a majú relatívne málo zastávok. Na dlhších cestách je často zahrnutá aj prestávka na odpočívadle, zatiaľ čo na palube nájdeš väčšinou Wi-Fi a pohodlné sedadlá. Cesta je skrátka pohodlná, v dokonalom japonskom štýle.

Ako som už spomenul, highway busy sú takmer vždy najlacnejším spôsobom, ako prekonať stredné a dlhé vzdialenosti v Japonsku. V závislosti od trasy môže byť cena aj polovičná, alebo dokonca nižšia ako pri vlaku, najmä v porovnaní so šinkansenmi. Pre toho, kto cestuje s obmedzeným rozpočtom, je tu aj ďalšia dôležitá výhoda: niektoré highway busy jazdia cez noc, takže ti ušetria aj noc na ubytovaní.

Itsukushima.

Žiaľ, tieto autobusy nie sú vždy integrované do Google Maps. Existuje preto viacero platforiem na vyhľadávanie a rezerváciu lístkov, medzi nimi niektorí z hlavných národných prevádzkovateľov, ako Willer Express, Japan Bus Online a Highwaybus, popri mnohých regionálnych prevádzkovateľoch. Snažil som sa do sprievodcu zahrnúť všetky najužitočnejšie odkazy, ale hlavná myšlienka, ktorú chcem odovzdať, je jednoduchá: nedôveruj slepo Google Maps, keď organizuješ presuny autobusmi v Japonsku. Najmä mimo veľkých miest je veľmi pravdepodobné, že existujú spojenia alebo alternatívy, ktoré Google Maps jednoducho nezobrazuje.

Prenájom auta v Japonsku

Ja som sa presúval výlučne verejnou dopravou, ale nikto ti nebráni urobiť si v Japonsku road trip. Prenájom auta je totiž možnosť, ktorú niektorí cestovatelia zvažujú vďaka relatívne krátkym vzdialenostiam, spravidla vynikajúcemu stavu ciest a často plynulej premávke. Osobne si však myslím, že auto dáva zmysel najmä na regionálnej úrovni, skôr než na prejdenie celej krajiny. Môže byť obzvlášť pohodlné na dosiahnutie atrakcií, chrámov a túr, ktoré sú horšie dostupné verejnou dopravou. Ak je tvoj itinerár sústredený na veľké mestá a najlepšie prepojené destinácie, aj naďalej by som uprednostnil verejnú dopravu. Ak však chceš preskúmať odľahlejšie kúty krajiny, prenájom auta môže urobiť naozajstný rozdiel. Ak by ťa to zaujímalo, môžeš sa pozrieť na stránky ako Discover Cars, kde si môžeš porovnať rôzne možnosti. Poznámka: Japonsko vyžaduje medzinárodný vodičský preukaz. Ak si už v zahraničí alebo si jednoducho chceš medzinárodný vodičský preukaz vybaviť online, môžeš tak urobiť na tejto stránke.

Tokio.

Cesta do Japonska: náklady

Počas mojich presne 89 dní cesty som minul 5090,03 € všetko v cene, okrem cestovného poistenia a spiatočných letov do Japonska. Započítal som však aj vnútroštátny let z Hokkaidó do Tokia. Zjednodušene, s necelými 60 € na deň som pokryl všetky presuny v krajine, stravu, ubytovanie a rôzne aktivity. Môj štýl cestovania bol dosť lacný: spal som takmer výlučne v hosteloch, nikdy som nepoužil šinkansen, nepijem ani nefajčím a myslím, že len zriedka som za jedno jedlo minul viac ako 10 €. Zároveň som si však nič neodopieral: navštívil som všetko, čo som chcel vidieť, nerobil som dobrovoľníctvo, stopovanie ani iné triky na čo najväčšie zníženie výdavkov a dosť som sa presúval, doslova som prešiel krajinu zo severu na juh. Skrátka, hoci 60 € na deň sa môže zdať málo, rovnako platí, že Japonsko sa dá navštíviť aj za ešte menej. Môj rozpočet teda nemusí nevyhnutne predstavovať absolútne minimum, ale skôr to, koľko som minul pri veľmi lacnom cestovaní, bez toho, aby som sa vzdal zážitkov a miest, ktoré ma naozaj zaujímali.

Náklady na ubytovanie v Japonsku

Hlavné turistické destinácie ponúkajú široký výber hostelov, ktoré sú veľmi obľúbené aj medzi japonskými cestovateľmi, ktorí často tvoria väčšinu hostí, najmä mimo miest, ktoré zahraniční návštevníci navštevujú najčastejšie. Na rozdiel od iných destinácií, ako je juhovýchodná Ázia, bývajú ceny cez víkendy vyššie práve preto, že domáci cestovný ruch tvorí dôležitú zložku dopytu. Silná konkurencia medzi zariadeniami však zaručuje výborný pomer ceny a kvality s vo všeobecnosti vysokými štandardmi. Napriek tomu lôžko v spoločnej izbe v dobrom hosteli stojí zvyčajne 20–30 € za noc, v závislosti od destinácie, a v hlavnej sezóne, ako je obdobie kvitnutia čerešní, sa ceny môžu pokojne zdvojnásobiť. Čerešne môžu byť pekné na pohľad, ale ak je prioritou rozpočet, dobre by som zvážil, či plánovať cestu do Japonska práve v tom období: letenky, ubytovanie a doprava môžu v hlavnej sezóne citeľne zvýšiť celkové náklady na cestu. Pozor aj na Golden Week, súbor štyroch štátnych sviatkov sústredených na koniec apríla a začiatok mája. Je to jedno z období s najväčším prílevom turistov v roku kvôli presunom Japoncov, trochu ako obdobie Ferragosto v Taliansku. V dôsledku toho je aj v tomto prípade dobré rezervovať s veľkým predstihom a rátať s vyššími cenami.

Náklady na dopravu v Japonsku

Ako som už spomenul, verejná doprava v Japonsku patrí k najlepším, s akými som sa kedy stretol, ale žiaľ nie je práve lacná, najmä pokiaľ ide o medzimestské presuny na stredné a dlhé vzdialenosti. Pre toho, kto sa často presúva z miesta na miesto a chce prejsť rôzne časti krajiny, je preto veľmi pravdepodobné, že doprava bude najťažšou položkou rozpočtu, aj keď cestuje lacno.

Chrám Hase-dera.

Náklady na jedlo v Japonsku

Japonská kuchyňa nie je len vynikajúca, ale aj relatívne lacná. Samozrejme, cena závisí od typu reštaurácie, ktorú si vyberieš, ale ak nemáš príliš veľké nároky, nie je ťažké minúť na jedlo menej ako 10 €. Pre tých, ktorí si obzvlášť strážia rozpočet, ponúkajú rôzne convenience store, ako 7-Eleven, FamilyMart a Lawson, dobrý výber balených jedál, ktoré, celkovo vzaté, vôbec nie sú zlé. Aj v supermarketoch nájdeš dobré čerstvé sushi za rozhodne rozumné ceny. Odporúčam aj japonské reťazce „fast foodu“, ktoré ponúkajú vynikajúci pomer ceny a kvality. Medzi mojimi obľúbenými sú Sukiya, Matsuya, Nakau a Yoshinoya, ale je ich oveľa viac. V týchto podnikoch si môžeš pokojne sadnúť a dať si výdatné a kvalitné jedlo za oveľa menej ako 10 €.

Ostatné náklady (výbery z bankomatov a SIM karty)

Začnime nákladmi na výbery, ktoré sa pri použití najlepších kariet na cestovanie dajú znížiť na nulu. Bankomaty prítomné prakticky v každom 7-Eleven umožňujú vyberať bez poplatkov s kartou Mastercard. Aj s kartou Visa sú náklady pomerne nízke: 110 jenov za výbery pod 10 000 jenov a 220 jenov pri vyšších sumách. Ja som vyberal takmer vždy tu. Napriek tomu by aj bankomaty Japan Post Bank (JP Bank) a AEON Bank mali umožňovať bezplatný výber s mnohými medzinárodnými kartami.

Chrám Yakushiji.

Pokiaľ ide o SIM karty, hlavné mobilné siete v Japonsku sú au, NTT docomo, Rakuten Mobile a SoftBank. Ak navštevuješ len veľké mestá, je to viac-menej jedno, ale keď sa začneš presúvať do odľahlých oblastí, NTT docomo má tendenciu mať najrozsiahlejšie pokrytie, a preto ju uprednostňujem na cestu, ktorá zahŕňa aj vidiecke a horské oblasti. Problém je, že aspoň počas mojej návštevy boli bežné telefónne tarify japonských operátorov v podstate vyhradené pre rezidentov alebo pre tých, ktorí mali dlhodobé víza. Skúsil som aj online aktivovať eSIM s Ahamo, virtuálnym operátorom využívajúcim sieť NTT docomo, ale bezúspešne. Aj keď som zašiel priamo do niektorých obchodov, systematicky ma smerovali na rôzne predplatené SIM karty určené pre turistov.

Nakoniec som sa rozhodol pre eSIM od Ubigi, ktorá používa práve sieť NTT docomo v Japonsku. Aspoň počas mojej cesty sa mi jej tarify zdali výhodnejšie ako klasické predplatené SIM karty pre turistov a navyše boli rozhodne pohodlnejšie: eSIM si môžeš jednoducho kúpiť a nainštalovať online pred odchodom, bez toho, aby si strácal čas po príchode. Napriek tomu sa trh neustále vyvíja a v čase, keď budeš čítať tohto sprievodcu, sa prístup k bežným telefónnym tarifám môže zjednodušiť aj pre turistov.

Záhrady Yoshikien.

Cesta do Japonska: bezpečnosť

Japonsko je spolu so Singapurom, Taiwanom a Hongkongom jednou z krajín, v ktorých som sa počas všetkých svojich ciest cítil najbezpečnejšie. Samozrejme, aj tu zločinnosť existuje, ale ide o relatívne zriedkavé javy a Japonsko je celkovo bezpochyby veľmi bezpečnou destináciou, aj pre tých, ktorí cestujú s deťmi. Tak ako kdekoľvek inde na svete je každopádne dobré vždy používať zdravý rozum, ale z osobnej skúsenosti je bezpečnosť naozaj jednou z posledných vecí, o ktorých by som sa počas cesty po Japonsku obával.

Plánuješ cestu do Japonska? Pozri si tieto články:

Aký cestovný batoh si vybrať

Čo vziať so sebou na cestu

Máš otázky? Alebo čerstvé informácie? Pokojne zanechaj komentár alebo mi napíš na Instagrame!

Na podporu / virtuálnu pizzu a pivo 🙂

Páčil sa ti článok? Ulož si ho na Pinterest!




Pridaj komentár