Cesta do Nikaraguy na vlastnú päsť

Nikaragua bola bez najmenších pochýb moja obľúbená krajina počas mojej cesty s batohom na chrbte po Strednej Amerike. Sopky, koloniálne mestá, rajské ostrovy a jedinečné aktivity, a to všetko za smiešne nízke ceny.

Či už hľadáš prírodu, kultúru alebo dobrodružstvo, Nikaragua má čo ponúknuť každému a v tomto sprievodcovi nájdeš kopu informácií a rád, ako si čo najlepšie zorganizovať cestu do Nikaraguy.

Rýchle menu

↑ Menu

Sopka Telica pri Leóne

Sopka Telica, León. Instagram!

Prečo navštíviť Nikaraguu

  1. Je to raj pre milovníkov dobrodružstva. Či už ide o surfovanie v San Juan, canyoning v Somote, zjazd na doske zo svahov aktívnej sopky pri Leóne, Nikaragua ponúka kopu aktivít, ktoré zamestnajú tých najaktívnejších cestovateľov.
  2. Je to mimoriadne lacná krajina, pravdepodobne najlacnejšia v celej Strednej Amerike! Hostely za 5–6 € za noc, typické jedlá za menej ako 2 €, mimoriadne lacná doprava. Keďže ide o pomerne novú turistickú destináciu, niet pochýb, že ceny s rokmi porastú, zatiaľ je to pravý nízkorozpočtový raj!
  3. Granada a León sú dva klenoty medzi koloniálnymi mestami, ktorým sa v Strednej Amerike nič nevyrovná, s výnimkou Antiguy v Guatemale. Navyše práve v Leóne nájdeme najväčšiu katedrálu v celej Strednej Amerike.

Najlepší čas na návštevu Nikaraguy

V Nikarague sú na pobreží Tichého oceánu, kde sa nachádzajú hlavné turistické destinácie, dve dobre odlíšiteľné obdobia:

Obdobie sucha – ktoré trvá od decembra do apríla – môže byť mimoriadne horúce, ale vo všeobecnosti suché, zodpovedá hlavnej sezóne.

Obdobie dažďov – ktoré trvá od mája do novembra – sa vyznačuje takmer dennými zrážkami, ktoré sú však často sústredené na popoludnie.

Karibské pobrežie je teplé a vlhké celý rok, pričom mesiace september a október sú obzvlášť daždivé, pretože sa zhodujú s vrcholom tropických búrok.

Stredná horská oblasť má vlastné podnebie, so sporadickými zrážkami a nižšími teplotami v porovnaní so zvyškom krajiny.

Kráter sopky Cerro Negro

Kráter sopky Cerro Negro.

Doklady a očkovanie na vstup do Nikaraguy

Držitelia talianskeho pasu dostanú pri vstupe do krajiny turistické víza na 90 dní (pravidlá sa líšia podľa občianstva, preto si over, čo platí pre teba).

Poznámka: Nikaragua spolu s Guatemalou, Hondurasom a Salvádorom patrí do CA-4, dohody medzi týmito štyrmi krajinami, ktorá stanovuje maximálny pobyt 90 dní. Ak teda napríklad stráviš 40 dní v Nikarague, potom pôjdeš do Hondurasu na ďalších 20 dní a do Salvádoru na ďalších 20, než vstúpiš do Guatemaly, znamená to, že pri vstupe do Guatemaly dostaneš len 10 dní víz.

Víza na ďalších 90 dní pre celý región si môžeš obnoviť jednoducho tak, že prekročíš hranicu do Mexika alebo Belize na severe, alebo do Kostariky na juhu, po súši, alebo že prídeš z ktorejkoľvek inej krajiny letecky, aj len na jeden deň, čiže urobíš takzvaný „visa run“.

Alternatívne si môžeš víza predĺžiť o ďalších 90 dní na imigračnom úrade v jednej zo štyroch krajín; tento postup sa dá urobiť iba raz a cena sa líši podľa krajiny.

Platí sa vstupný poplatok 12 $ a 2 $ za výstup.

Nikaragua oficiálne vyžaduje očkovanie proti žltej zimnici, ak si bol nedávno (za posledných 11 dní) v rizikovej krajine (veľká časť Južnej Ameriky a strednej Afriky). Táto kontrola sa zdá byť na uvážení úradníkov, ale ak prichádzaš z niektorej z týchto krajín, očkovanie sa odporúča, aby si sa vyhol problémom. Hepatitída A a hepatitída B sa odporúčajú vždy.

Pre aktuálne informácie o vízach a podobných veciach odporúčam pozrieť si cestovné odporúčania ministerstva zahraničných vecí svojej krajiny (napríklad slovenského Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí).

Čo robiť a vidieť v Nikarague

Nikaragua je najväčšia krajina Strednej Ameriky, ale našťastie, ako vidíš na mape, väčšina turistických destinácií je výhodne sústredená na juhozápade, vďaka čomu sú všetky presuny pomerne krátke. Poďme sa teraz pozrieť na hlavné destinácie, začnime na juhu.

V tomto sprievodcovi nájdeš často odkazy na ceny. Miestna mena, ktorá sa volá „Cordoba“, skracuje sa „NIO“ alebo jednoducho „C“, je oficiálna, ale prakticky existuje ďalšia oficiálna mena, americký dolár.

Americký dolár sa totiž, trochu ako v Kostarike, akceptuje prakticky všade, dá sa vyberať z bankomatov a často sa používa ako oficiálna mena pri cenách turistických aktivít.

Odporúčam mať pri sebe obe meny, pretože pri doprave/jedle a miestnych podnikoch sa viac oplatí platiť v Cordobách, lebo hoci sa dolár akceptuje, často sa dáva nevýhodný kurz, zatiaľ čo na platenie hostelov/hotelov a túr je dolár často výhodnejší.

Kurz je približne 1€ = 41 NIO a 1$ = 37 NIO. Pre aktuálny kurz ti odporúčam pozrieť si túto stránku.

Kam ísť a čo vidieť v Nikarague, turistická mapa.

Poznámka: V priebehu sprievodcu nájdeš viackrát odkazy na https://www.alltrails.com/. Ak chceš používať offline navigáciu priamo v aplikácii Alltrails, musíš prejsť na verziu pro. Problém však môžeš obísť tak, že si stiahneš súradnice z desktopovej verzie stránky vo formáte „Google Earth KML“ a potom ich nahráš do Organic Maps, ktorá je absolútne jednou z mojich obľúbených aplikácií na cestovanie.

San Juan Del Sur

Pre tých, ktorí prichádzajú z Kostariky, je San Juan del Sur zvyčajne prvou destináciou v Nikarague. V podstate je to „party town“ s výborným surfovaním na neďalekých plážach.

Čo robiť a vidieť v San Juan del Sur

Ako som už spomenul, San Juan je výborné miesto na surfovanie a učenie sa surfovať, je tu množstvo škôl a mnohé hostely ponúkajú lekcie surfovania, navyše medzi San Juan a rôznymi plážami jazdia džípy. Keďže najlepšie pláže na surfovanie sú mimo San Juan, mohol by si sa rovno ubytovať tam, medzi Playa Marsella a Maderas – najkrajšou a najobľúbenejšou.

Ďalšou veľkou atrakciou je určite „Sunday Funday“, okruh po baroch a niektorých party hosteloch v mestečku, ktorý sa koná každú nedeľu. Osobne som sa na ňom nezúčastnil, ale spoznal som mladých ľudí, ktorí sa počas svojej cesty po Nikarague vrátili do San Juan viackrát, aby sa na akcii zúčastnili, počas cesty po Strednej Amerike určite uvidíš niekoho s tielkom z tejto akcie! Vstup stojí 30 $ a nezahŕňa drinky. Toto je oficiálna stránka akcie na Instagrame.

Ďalšou obľúbenou aktivitou v San Juan je výstup k miniatúrnej soche Krista Vykupiteľa, ktorá dominuje zálive z kopca severne od mesta. Je to asi 20–30 minút pešo od centra, vstup stojí 2 $, ale výhľady na záliv a prístav sú naozaj krásne, najmä pri západe slnka (Google Maps).

Na záver, ak si v San Juan v období od júla do januára, s vrcholom v mesiacoch október a november, mohol by si navštíviť neďalekú rezerváciu na pláži La Flor asi 18 km južne od San Juan, kde sa každý rok prichádzajú rozmnožovať karety zelenkasté a dajú sa pozorovať. Vstup do rezervácie stojí 200 C a dá sa sem dostať zo San Juan autobusom do El Ostional.

Budem úprimný, San Juan ma až tak nenadchol, bol naozaj drahý v porovnaní so zvyškom krajiny a príliš turistický, ale bol to pekný spôsob, ako prerušiť moju cestu na sever z Kostariky. Ak ťa však nezaujíma surfovanie/párty a nie si len na prejazde, odporúčam ti ísť ďalej.

Západ slnka nad zálivom San Juan del Sur

Západ slnka nad zálivom San Juan del Sur.

Ubytovanie v San Juan del Sur

Ja som býval v hosteli Casa Oro a odporúčam ho, čistý, lacný a dobre zorganizovaný, s výbornými raňajkami v cene. Ďalšou výbornou možnosťou je Hostel SaltWater. Ak však hľadáš party hostel, tri najznámejšie sú: Pacha Mama, Naked Tiger a Casa de Olas. Pacha Mama ponúka svojim hosťom lístky na Sunday Funday za 15 $.

Doprava do San Juan del Sur

Ak prichádzaš zo severu, nasadni na autobus do Rivas, ktoré má časté spojenia do Managuy, Masaye a Granady. Po príchode do Rivas idú časté odchody do San Juan del Sur, 15 C.

Ak naopak prichádzaš z Kostariky, po prechode hranice v Peñas Blancas nasadni na autobus do Rivas a povedz vodičovi, aby ťa vysadil v La Virgen (10 C), prejdi cez cestu a počkaj na autobus do San Juan, ktorý prichádza z Rivas (10 C). Toto je zďaleka najlacnejšia možnosť.

Ometepe

Ometepe je pozoruhodný ostrov vytvorený spojením dvoch sopečných ostrovov, ktoré sa nachádzajú uprostred jazera Lago de Nicaragua. Ostrov je naozaj málo rozvinutý a atmosféra uvoľnená.

Čo robiť a vidieť na Ometepe

Oba ostrovy ponúkajú kopu aktivít: od trekingu na dve sopky, cez túry na kajakoch, kávové túry a mnoho ďalšieho. Môžeš sa tiež jednoducho uvoľniť v hojdacej sieti a užívať si výhľady na jazero a sopky.

Sopka Concepción a pristávacia dráha na Ometepe

Sopka Concepción a pristávacia dráha na Ometepe.

Objavuj ostrov na dvoch kolesách

Prenájom skútra alebo motorky je nepochybne najpraktickejší spôsob, ako ostrov preskúmať, pretože verejná doprava, hoci existuje, nie je nijako zvlášť efektívna. Skútre sa dajú prenajať za 15 $ na deň a motorky za 20 $. Za jeden deň sa dá prejsť celý ostrov dokola, ak však nemáš skúsenosti, daj pozor: úsek za sopkou Maderas nie je asfaltový.

Po ceste odporúčam zastaviť sa v „El Pital Chocolate Paradise“, malej reštaurácii/bare, ktorá vyrába čokoládu priamo na mieste, pre záujemcov sa ponúka bezplatná mini-prehliadka toho, ako sa čokoláda vyrába. Cenník nie je práve lacný, ale miesto je naozaj pekné a produkty naozaj výborné.

Navštív Ojo de Agua

Ojo de Agua (Google Maps) nie je nič iné než prírodný vodný prameň ponorený do džungle, ktorý bol premenený na bazén. Miesto je pôsobivé a dobre vybavené, hoci môže byť preplnené. Leží pri ceste spájajúcej oba ostrovy a ak chceš, dá sa sem dostať autobusom. Vstup stojí 10 $, ale zahŕňa konzumáciu v hodnote 5 $ v reštaurácii.

Vystúp na sopky

Dá sa vystúpiť na obe sopky, žiaľ, Nikaraguu som navštívil počas obdobia dažďov. Počas môjho pobytu na Ometepe boli vrcholy sopiek neustále zahalené v oblakoch, okrem prvých ranných hodín, takže som usúdil, že nemá veľký zmysel ísť na vrchol.

V každom prípade vedz, že výstup na vrchol sopky Concepción nie je vôbec ľahký (je to asi 1500 metrov prevýšenia) a zo zákona je povinný sprievodca, v priemere ľudia absolvujú túru asi za 8–10 hodín. Ak sa robí v skupine, túra nie je príliš drahá, mne a trom ďalším ľuďom ju ponúkli za 5 $ na osobu. GPS stopu nájdeš na AllTrails. Podľa nedávnych komentárov sa dá túru absolvovať bez sprievodcu a dokonca sa vyhnúť platbe za vstup, ak začneš túru dostatočne skoro. Prečítaj si komentáre.

Na kráter sopky Maderas sa dá naopak vystúpiť bez sprievodcu a je menej vyčerpávajúci ako jeho starší brat. Je tu pár chodníkov, ale najobľúbenejší je ten, ktorý začína v Balgue (je vyznačený na Organic Maps), celá túra by mala trvať asi 6 hodín. Chodník nájdeš na All Trails. Podľa komentárov miestni žiadajú 3 $ za prechod cez ich súkromný pozemok.

Sopka Maderas na Ometepe

Sopka Maderas.

Vodopád San Ramon

Na južnom svahu sopky Maderas sa nachádza vodopád San Ramon (Google Maps), vysoký 64 metrov a určite jeden z najpôsobivejších v krajine. Chodník k vodopádu je dlhý asi 3 km (tiež vyznačený na Organic Maps), vstup stojí 2 $. Dá sa sem dostať autobusom z Moyogalpy, ale na skútri/motorke je to určite rýchlejšie, aj stopovanie by pravdepodobne bolo rýchlejšie ako autobus.

Ubytovanie na Ometepe

Hostely sú hlavne v Moyogalpe a Balgue. Ja som spal v trochu podpriemernom hosteli v Moyogalpe za 5 $, ale kamarátka spala v Hostel Life is Good a mal som tak možnosť vidieť ho, naozaj pekný.

Doprava na Ometepe

Nech si v krajine kdekoľvek, musíš sa najprv dostať do mesta Rivas. Z Rivas sa potom musíš dostať do malej dedinky San Jorge, odkiaľ odchádza trajekt, je tu autobus, ktorý odchádza zo severnej strany terminálu (7 C), alebo taxík (20 C). Cesta loďou/trajektom stojí 35–50 C podľa spoločnosti/typu plavidla. Odchody sú približne každú pol hodinu, takže sa príliš netráp. Tu nájdeš cestovné poriadky.

Granada

Granada je najstaršie koloniálne mesto v krajine a pravdepodobne aj najturistickejšie a najnavštevovanejšie. V porovnaní so svojou večnou rivalkou León pôsobí mesto dojmom, že sa v posledných rokoch poriadne vyčistilo, s mnohými zrekonštruovanými budovami a početnými barmi a reštauráciami v centrálnej oblasti.

Čo robiť a vidieť v Granade a okolí

Samozrejme musíš stráviť aspoň pol dňa potulovaním sa po jej dláždených uliciach a farebných budovách, mimoriadne fotogenických, odporúčam vystúpiť na hodinovú vežu kostola La Merced (Google Maps), z ktorej je výborný výhľad na mesto a neďaleko stojacu katedrálu, otvorenú pre verejnosť každý deň od 10:00 do 18:00, 1 $. Ale v Granade a okolí je ešte veľa ďalších aktivít.

Farebné ulice Granady v Nikarague

Granada s katedrálou v pozadí.

Výlet na Las Isletas

Toto je jedna z najobľúbenejších túr v meste, je dosť štandardná a pozostáva z návštevy stoviek malých ostrovčekov v neďalekej zátoke na jazere Nikaragua. Začína sa návštevou starej španielskej pevnosti (Google Maps) postavenej na ochranu mesta pred pirátmi, potom sa pláva medzi jednotlivými ostrovmi, kde ti ukážu početné vily bohatých ľudí z krajiny, navštívi sa ostrov opíc a nakoniec sa končí v jednej z mnohých reštaurácií na ostrovoch.

Myslím, že oficiálna cena za túru je 10–15 $. Spolu s ďalšími ľuďmi sa mi podarilo kúpiť túru od chlapíka, ktorého sme stretli na ceste do prístavu. Po chvíli zjednávania sme sa dohodli na 5 $ na osobu za túru s dopravou do prístavu a späť, ktorý je 4 km od centra. Odporúčal by som urobiť to isté a ísť rovno do prístavu bez rezervácie cez agentúru.

Španielska pevnosť na Isletas v Granade

Pevnosť San Pablo.

Sopka Masaya

Sopka Masaya je jednou z mála sopiek na svete, kde sa dá vidieť aktívne lávové jazero: po dosiahnutí vrcholu sopky môžeš vidieť lávu bublať vo vnútri kráteru.

Park sa dá navštíviť cez deň, ale lávu je jasne vidieť až večer, a preto je to najlepší čas na návštevu. Problém je, že večer verejná doprava prakticky neexistuje a aj keby si sa dostal ku vchodu do parku, musel by si sa pokúsiť stopovať na kráter, pretože výstup pešo nie je dovolený. Oplatí sa preto zúčastniť sa túry, ktorú nájdeš za asi 18 $ – vzhľadom na to, že samotný vstup do parku stojí 10 $ a doprava je od dverí do dverí z Granady, nie je to vôbec zlé.

Po príchode ku vchodu do parku treba počkať na svoj rad, pretože ku kráteru môže naraz vyjsť len určitý počet vozidiel. Po príchode na vrchol máš k dispozícii len asi dvadsať minút, kým musíš zísť. Podľa mňa to absolútne stojí za to.

Lávové jazero vo vnútri krátera sopky Masaya

Kráter sopky Masaya.

Laguna de Apoyo

Táto lagúna, neďaleko Granady, je naozaj výnimočné miesto. Vznikla vo vnútri krátera už neaktívnej sopky, lagúna je už roky chránenou oblasťou s naozaj málo stavbami na jej brehoch. Pôsobí dojmom, že si mimo sveta, ponorený do prírody. Ak sa rozhodneš stráviť tu pár dní, môžeš dôjsť pešo do Catariny, malej dedinky na svahoch krátera, kde sa ti naskytne nádherný výhľad. Tu je pekná vyhliadka.

Nájde sa niekoľko verejných prístupov, ale najkrajšie a najčistejšie oblasti sú kontrolované hotelmi a rezortmi. Najbežnejší spôsob návštevy je cez hostel Paradiso, ktorý ponúka prístup na súkromnú pláž a používanie kajakov a zariadení za 7 $. Hostel ponúka aj shuttle za 6 $ z Granady. Dá sa rezervovať v ktoromkoľvek hosteli v meste s odchodom o 10:00 a návratom o 16:00.

Hostel je naozaj pekný a spoločná izba stojí asi 15 $ za noc, keďže denný prístup stojí 7 $, odporúčam stráviť tu aspoň jednu noc, ale rezervuj včas! Na brehoch lagúny sú aj ďalšie naozaj krásne zariadenia, ako Laguna Beach Club. Dôrazne odporúčam navštíviť ju a stráviť tam aspoň jednu noc.

Laguna de Apoyo

Laguna de Apoyo.

Sopka Mombacho

Sopka sa nachádza len 20 minút od Granady a na vrchole sa nachádza rezervácia pokrytá hmlovým lesom. Je tam len jeden krátky chodník, ktorý sa dá absolvovať samostatne, na zvyšok treba mať sprievodcu. Ak to oblaky dovolia, sú odtiaľ výborné výhľady na Granadu a Isletas pod ňou.

Osobne som tam nebol, ale našiel som tento zaujímavý článok (v angličtine), ktorý vysvetľuje, ako sa dá z Granady dostať ku vchodu do parku a navštíviť ho na vlastnú päsť, za približne 6 $, bez účasti na túre, ktorá by ťa stála minimálne 40 $. Podľa toho, čo tam píšu, však buď pripravený na dlhé stúpanie pešo – ak nechceš využiť drahý nákladiak.

Ubytovanie v Granade

De Boca en Boca je bez pochýb jeden z najlepších hostelov, v akých som kedy bol, lacný, čistý, raňajky v cene, výnimočný personál a nádherná vnútorná záhrada. Rezervuj včas!

Doprava do Granady

Z Managuy idú pravidelné odchody z terminálu UCA, 29 C, asi hodinu a pol. Z Leónu si vezmi mikrobus do Managuy UCA a potom ten do Granady.

Zo San Juan alebo Ometepe sa najprv dostaň do Rivas, z terminálu v Rivas je 7 odchodov denne, 34 C, dve a pol hodiny.

Managua

Mesto, hlavné mesto krajiny, bolo zdevastované dvoma zemetraseniami v rokoch 1931 a 1972. Katedrála Santiago (Google Maps), ktorá stojí v historickom centre, je jednou z mála historických budov, ktorým sa podarilo odolať druhému zemetraseniu.

Úprimne, mesto nie je vôbec výnimočné a pôsobí dosť pochybne. Pol dňa stačí a zostaň v oblasti hneď pri katedrále, je pekná a určite medzi najbezpečnejšími v meste. Ak sa dá, snaž sa stráviť viac času niekde inde v Nikarague.

Katedrála v Manague

Katedrála Santiago.

Ubytovanie v Manague

Ja som strávil jednu noc v Managua Inn (ex Managua Backpackers Inn), výbornom hosteli neďaleko terminálu minibusov UCA.

Doprava do Managuy

Zo všetkých najväčších miest krajiny idú autobusy. Daj si však pozor, pretože v Manague nie je jediný terminál. Terminál UCA (Google Maps) slúži hlavne Granade a Leónu, zatiaľ čo Mercado El Mayoreo (Google Maps) slúži karibskému pobrežiu a severu krajiny.

Bluefields

Pre tých, ktorí sa chcú dostať na Kukuričné ostrovy bez lietadla a ušetriť pekný kus peňazí (podrobne o tom budem hovoriť o chvíľu), je Bluefields povinná zastávka a možno tu budeš musieť stráviť noc.

Mesto je naozaj výnimočné: región kolonizovali Angličania a nie Španieli, obyvateľstvo je zmesou pôvodných obyvateľov, potomkov anglických a španielskych kolonizátorov a oslobodených alebo utečených otrokov. Najbežnejším jazykom je kreolský jazyk založený na angličtine a mnohí ľudia hovoria španielčinou len ako druhým alebo tretím jazykom, niektorí ňou nehovoria vôbec.

Úprimne, v Bluefields nie je veľa čo robiť a mesto určite nie je pekné, ale je to určite niečo zaujímavé na pozretie počas cesty na Kukuričné ostrovy. Americký sociológ, s ktorým som sa zoznámil v hosteli, tam žil 6 mesiacov kvôli výskumu a označil ho za výnimočné mesto… všetko je subjektívne.

Ja som tam musel stráviť štyri dni čakaním, kým sa zlepší počasie, aby som mohol nastúpiť na trajekt na ostrovy, a úprimne som bol rád, že som ho nechal za sebou, hoci to boli pekné dni v spoločnosti ľudí, ktorí sa stali výbornými priateľmi.

V bazéne v hosteli v Bluefields

Synchronizovaný skok, aby sa bazén vyprázdnil.

Ubytovanie v Bluefields

Hostal Doña Vero nečakaj nič extra, ale hostel je mimoriadne lacný a je tam dokonca „bazén“, dámy, ktoré ho vedú, sú naozaj milé.

Doprava do Bluefields

Do Bluefields sa dá letieť z Managuy, ale úprimne to nestojí za to a oplatí sa letieť rovno na Kukuričné ostrovy, pokiaľ naozaj nechceš navštíviť Bluefields.

Jediný ďalší spôsob, ako sa dostať do Bluefields, bola kombinácia autobusu a panga (malé motorové člny) cez El Rama – trasu, ktorú som absolvoval v júli 2017 – teraz však existuje nová, oveľa výhodnejšia cesta, ktorá spája Managuu priamo s Bluefields.

Autobus odchádza z Mercado Ivan Montenegro (Google Maps), trvá to asi 8–9 hodín, 280 C. Odchody o 6:00, 9:00, 14:00, 21:00. Najmä autobus v utorok večer o 21:00, ktorý prichádza do Bluefields tesne pred trajektom v stredu ráno, sa oplatí rezervovať vopred na termináli alebo aj telefonicky na čísle 2253-2879.

Kukuričné ostrovy (Corn Islands)

Kukuričné ostrovy sú skutočný raj a predstavujú to, čo si ľudia bežne predstavujú pod typickými karibskými ostrovmi s fantastickými plážami, palmami a krištáľovo čistou vodou.

Sú tu dva ostrovy, veľký a malý (Big Corn a Little Corn). Big Corn je turistickejší, je tu letisko, početné rezorty a je vo všeobecnosti rozvinutejší. Zatiaľ čo Little Corn je medzi cestovateľmi obľúbenejší, motorové vozidlá sú tu zakázané a jediným spôsobom pohybu je chôdza alebo bicykel, atmosféra je mimoriadne uvoľnená a pláže mierne povedané fantastické. Strávil som na ostrove týždeň a dôrazne ti odporúčam tam ísť!

Otto Beach na ostrove Little Corn

Pláž na Little Corn.

Čo robiť a vidieť na Little Corn

Úprimne, nie je tu veľa čo robiť okrem toho, že dni trávieš leňošením na pláži. Jedinou udalosťou, „ktorú si nesmieš nechať ujsť“, je nedeľný baseballový zápas, ktorý miestni naozaj prežívajú.

Inak ťa čaká veľa oddychu a vysnívaných scenérií, najkrajšia pláž je bez pochýb Otto Beach (Google Maps), kde som strávil väčšinu svojich dní. Šnorchloval som za 15 $ a najedol som sa čerstvej langusty za 5 $ na tanier.

Ak ťa to zaujíma, na ostrove si môžeš urobiť potápačský certifikát, cena by mala byť 300 $, čo nie je zlé, jednotlivé ponory stoja 35 $.

Poznámka: Ostrovy, keďže sú dosť odľahlé, sú drahšie ako zvyšok Nikaraguy, ale dá sa ich navštíviť bez toho, aby si minul majland. Jediné, čo ti odporúčam, je vziať si dosť hotovosti, pretože na Little Corn nie sú bankomaty a na Big Corn je len jeden.

 Pláž "Otto Beach" na Corn Islands

Otto Beach.

Ubytovanie na Little Corn

S partiou ľudí, ktorých som spoznal v Bluefields pri čakaní na trajekt, sme si zobrali celú spoločnú izbu v Three Brothers, 7 $ na osobu za noc; ale ak by ťa zaujímali, sú tam aj mnohé súkromné izby. Zariadenie je naozaj pekné a dobre udržiavané, s priestrannou a dobre vybavenou kuchyňou, pár, ktorý ho vedie, je naozaj sympatický.

Doprava na Kukuričné ostrovy

Ako som už povedal, z Managuy sa dá letieť na Big Corn za 180 $ spiatočne s La Costena. Najlacnejší spôsob, ako sa dostať na Kukuričné ostrovy bez lietania, je bez pochýb autobus Managua – Bluefields, odkiaľ sa potom nastúpi na trajekt, ktorý odchádza každú stredu o 9:00, ak to počasie dovolí. Ja som musel čakať až do nedele kvôli rozbúrenému moru, ak máš málo času, trajekt je riskantná voľba, najmä počas letného obdobia, skontroluj si počasie.

V každom prípade malý trajekt „Rio Escondido“ odchádza každú stredu o 9:00 a na Big Corn mu to trvá asi 5–6 hodín, cena 255 C. Teda približne 32 $ spolu za autobus a trajekt spiatočne, oproti 180 $ za lietadlo. PS. Na trajekte nečakaj luxusnú cestu, najmä ak nie je more pokojné, odporúčam vziať si nejaké tabletky proti nevoľnosti.

Po príchode na Big Corn, ak sa rozhodneš pokračovať na Little Corn, idú dve lode denne s odchodom o 10:00 a o 16:30 priamo z mola, kde trajekt pristáva, cena 155 C, asi 30 minút.

Poznámka: Trajekt sa vracia do Bluefields vo štvrtok o 9:00, takže by si bol „nútený“ stráviť na ostrovoch týždeň, ale niektoré nákladné lode berú aj pasažierov – čo som nakoniec urobil ja, odporúčam pýtať sa na mieste, pretože tieto lode nemajú presné odchody.

León

León je jedno z najstarších miest Nikaraguy a po vyhlásení nezávislosti krajiny sa dlho diskutovalo o tom, ktoré mesto, León alebo Granada, má byť hlavným mestom. Spor sa skončil vymenovaním Managuy, ktorá leží uprostred.

Hoci je Granada lepšie zachovaná, aj León je nádherné koloniálne mesto a všetky ulice okolo centra sú pekné a plné historických budov.

Na streche katedrály v Leóne

Strecha katedrály.

Čo robiť a vidieť v Leóne

Samozrejme by si mal stráviť aspoň pol dňa potulovaním sa po uliciach centra, snaž sa však vyhnúť stredným hodinám dňa, pretože je naozaj horúco. Dôrazne odporúčam vystúpiť na strechu katedrály, ktorá je najväčšia v celej Strednej Amerike (Google Maps), stojí to pár dolárov, ale máš z nej výborné výhľady na mesto a okolité sopky.

Cerro Negro a vulcanoboarding

Toto je bezpochyby najobľúbenejšia aktivita v Leóne a, ako už názov hovorí, ide o zjazd zo svahov sopky v sede na doske. Túra začína ráno okolo deviatej, keď pre teba príde shuttle do hostela/ubytovania, po príchode k úpätiu sopky Cerro Negro dostaneš dosku, pracovný overal, masku a rukavice, ktoré treba vyniesť až na vrchol sopky.

Od úpätia na vrchol je to asi 45 minút pešo, nie práve prechádzka, ale ani taká ťažká! Nedávna erupcia z roku 1999 je stále dobre viditeľná a tvorí kontrast so zeleňou bujnej vegetácie, ktorá sopku obklopuje. Uži si výhľad, kým sa postavíš do radu a zídeš po boku sopky.

Zjazd môže trvať 20 sekúnd aj 2 minúty, záleží na tom, ako veľmi sa rozhodneš brzdiť: je to bez pochýb jedna z najzábavnejších vecí, aké som počas svojej cesty po Latinskej Amerike urobil! Ak sa naozaj bojíš, môžeš sa rozhodnúť zísť pešo (niektorí to robia a úprimne to vyzerá rovnako zábavne). Cena za túru sa pohybuje medzi 20 a 25 $, niektoré hostely zahŕňajú jednu noc zadarmo, ak si túru zarezervuješ cez nich, iné ponúkajú dva zjazdy, ale v podstate všetky robia presne tie isté veci, vyber si najlacnejšiu túru, akú nájdeš.

Zjazd na doske na sopke Cerro Negro v Nikarague

Zjazd!

Sopka Telica

Telica je ďalšia sopka, ktorá leží neďaleko Leónu, mierne povedané obrovský a neustále dymiaci kráter je ľahko viditeľný aj z vrcholu Cerro Negro.

Túra ku kráteru sa predáva miestnymi agentúrami ako dvojdňový výlet, počas ktorého sa spí v stane a kráter sa navštevuje v noci, aby bolo vidieť lávu bublať na dne, inak počas dňa neviditeľnú. Túra sa predáva za približne 50 $, ale dobrá správa je, že ak máš kempingové vybavenie, môžeš to pokojne urobiť sám za zlomok ceny, alebo ho jednoducho navštíviť za deň, ako som to urobil ja. Tu je, čo som urobil.

V prvom rade ti odporúčam stiahnuť si Organic Maps, pretože chodník sa často rozdvojuje a správny smer nie je vždy zrejmý, ale s Organic Maps po boku by si nemal mať žiadny problém. Chodník nájdeš aj na All Trails.

Ak sa rozhodneš navštíviť sopku za jeden deň, snaž sa vyraziť skoro ráno, choď na terminál v Leóne a nasadni na autobus do San Jacinto, 12 C, časté odchody. Ako som spomenul, chodník je vyznačený na Organic Maps, takže by si nemal mať žiadny problém, v prípade pochybností sa opýtaj. Z autobusu vystúp na tomto mieste. Môžeš stretnúť aj nejakú organizovanú túru a jednoducho sa rozhodnúť ísť za ňou.

Normálnym tempom by si mal potrebovať asi tri hodiny na dosiahnutie krátera a dve na zostup, vezmi si obed so sebou a aspoň liter vody – je naozaj horúco a po ceste sa nedá nič kúpiť. Vstup ku kráteru stojí 2 $, túra je naozaj príjemná a nie príliš náročná, scenéria naozaj pôsobivá.

Sopka Telica

Kráter sopky Telica.

Las Peñitas a Poneloya

Las Peñitas (Google Maps) a Poneloya (Google Maps) sú dve pláže mesta, ktoré sú asi pol hodiny autobusom (10 C), alebo dvadsať minút shuttlom, ktorý ponúka mnoho hostelov (4 $). Osobne som tam nebol, ale pláže ponúkajú výborné podmienky na surfovanie (nie práve moja obľúbená aktivita), mnohí tam idú len na deň, ale je tu aj pár hostelov ako Cabanas Rusticas a Mano a Mano Eco Hostal, kde by si mohol stráviť pár dní.

Na záver sekcie o tom, čo robiť a vidieť v Leóne, Laguna Asososca (Google Maps) je ďalšia destinácia obľúbená u miestnych agentúr. Ide o kráter naplnený vodou ponorený do prírody, kde sa dá kúpať. Nebol som tam z časových dôvodov, ale ak ťa to zaujíma, dá sa tam dostať autobusom do La Paz Centro, odkiaľ idú autobusy do Puerto Momotombo; povedz vodičovi, že chceš ísť k lagúne, od miesta, kde vystúpiš, je to asi 45 minút pešo, chodník vyznačený na Organic Maps.

Ubytovanie v Leóne

Poco a Poco Hostel je bez akýchkoľvek pochýb jeden z najlepších hostelov v Nikarague.

Doprava do Leónu

Z Managuy odporúčam mikrobusy, ktoré odchádzajú, keď sú plné, z terminálu UCA, asi 2 hodiny, 61 C. Z Granady a ktoréhokoľvek iného cieľa na juhu sa oplatí tak či tak ísť cez hlavné mesto a nasadnúť na práve spomenutý minibus.

Z Estelí a Matagalpy idú teoreticky minibusy len ráno, v opačnom prípade sa oplatí ísť cez San Isidro.

Výstup na sopku Cerro Negro

Výstup na vrchol sopky Cerro Negro.

Estelí

Estelí je mesto na severe Nikaraguy mierne mimo klasického cestovateľského itinerára. Mesto, ktoré leží vo výške 844 m n. m., je obklopené horami a má príjemné podnebie počas celého roka. Celý región je obzvlášť známy výrobou vynikajúcich cigár.

Čo robiť a vidieť v Estelí

Mesto som navštívil len krátko, a tak jedinou aktivitou, ktorú som absolvoval, bolo prechádzanie sa po uliciach a hľadanie jeho početných nástenných malieb. Na tejto stránke nájdeš mapu.

Napriek tomu by si sa mohol pridať k vedenej prehliadke jednej z tovární na cigary, ktorú ponúka mnoho hostelov za približne 10 $, alebo si zorganizovať výlet do rezervácie Miraflor. Presné informácie k tomu nemám, ale zdá sa, že sa tam dá dostať autobusom, ktorý spája Estelí s Yalí.

Neďaleký kaňon Somoto, o ktorom budem hovoriť o chvíľu, sa z Estelí často navštevuje s organizovanou túrou (dá sa to však zvládnuť aj samostatne). Ak nemáš v pláne pokračovať v ceste do Hondurasu, odporúčam využiť Estelí ako základňu a vybrať sa do kaňonu na jeden deň bez nocovania v Somote.

Ubytovanie v Estelí

Luna international Hostel je dobrý hostel kúsok od centra, raňajky v cene podávané v bare na druhej strane ulice sú výborné.

Doprava do Estelí

Z Managuy je niekoľko spojení denne, 2,5 hodiny expresným autobusom, 3,5 obyčajným. Z Leónu chodia spoje nie príliš často, popýtaj sa na termináli, v krajnom prípade nasadni na autobus do San Isidro, odkiaľ sa potom do Estelí dostaneš ľahšie.

Graffiti v Estelí.

Somoto

Somoto je pokojné mesto na severe Nikaraguy, neďaleko hranice s Hondurasom, kde je turizmus stále niečím naozaj novým, hlavnou atrakciou je tu neďaleký kaňon.

Kaňon Somoto, hlboký až 100 metrov a miestami široký len pár metrov, bol z turistického hľadiska „objavený“ až v roku 2006 a odvtedy sa z neho stal skutočný biznis.

Ako navštíviť kaňon Somoto

Mnohí sa rozhodnú spoliehať na organizovanú túru a navštíviť ho na jeden deň z Estelí, cena sa pohybuje od 20 do 30 $ podľa dĺžky túry (ponúkajú sa túry, ktoré začínajú z rôznych miest pozdĺž rieky) a vybranej spoločnosti, toto je spoločnosť s množstvom dobrých recenzií, celý deň si preč a v kaňone stráviš asi 4 až 6 hodín, prechádzaním, plávaním, skákaním zo stien (voliteľné) alebo jednoducho zostupom kaňonom po prúde. Je to naozaj zábavné a podľa mňa výborný spôsob, ako stráviť deň. Túra bežne zahŕňa dopravu, sprievodcu a záchrannú vestu, užitočnú aj pre skúsenejších plavcov, pretože na niektorých úsekoch sa dá jednoducho nechať unášať prúdom. Sprievodca navyše poskytuje vodotesný vak, do ktorého si môžeš uložiť cenné osobné veci.

Ak sa chceš spoľahnúť na sprievodcu, ale zároveň ušetriť oproti organizovanej túre, odporúčam dostať sa do Somota na vlastnú päsť, na autobusovej stanici sú často sprievodcovia pripravení ponúknuť svoje služby. Ak by sa to nestalo, určite nejakých nájdeš pri vchode do kaňonu, zjednávaj cenu.

Kaňon sa dá preskúmať aj samostatne, ako to robí mnoho ľudí, a to takto:

Ak vyrážaš z Estelí, nasadni na autobus o 7:30 do Somota (34 C), odkiaľ potom chodia časté spoje do El Espino (10 C); ak už si v Somote, stačí ti samozrejme nasadnúť na práve spomenutý autobus.

Pred príchodom do El Espino vystúp na tomto mieste a choď po chodníku k rieke (oficiálny vchod do kaňonu, ktorý je asi 500 m predtým, nie je vhodný, pretože tam sa okruh uzatvára, pri pohľade na mapu je to jasné), keď sa dostaneš k rieke, stačí ju sledovať až k východu z kaňonu, potom sa vrátiť na cestu a nasadnúť na prvý autobus do Somota, celé je to naozaj veľmi jednoduché a pokojne sa to dá zvládnuť samostatne.

Na niektorých úsekoch treba nevyhnutne plávať, takže ak nemáš vodotesný vak, nenos so sebou veci, ktoré by sa mohli pokaziť, odporúčam obuť si uzavreté topánky alebo sandále, nie žabky. Počas mesiacov september a október môže byť kaňon zatvorený kvôli silným dažďom.

Sú tam člny, ktoré prevážajú posledný úsek rieky pred východom a stoja pár dolárov, ale pokojne sa dá pokračovať pešo/plávaním. Poplatok, ktorý sa platí pri výstupe z kaňonu pred návratom na cestu, stojí 2 $.

Ak prídeš na jeden deň z Estelí, posledný autobus zo Somota by mal ísť okolo 17:00.

Výlet do kaňonu Somoto

Kaňon Somoto.

Ubytovanie v Somote

Ako som už povedal, ak nemáš namierené do Hondurasu, nemyslím si, že sa oplatí spať v Somote, radšej navštív kaňon na jeden deň z Estelí. Každopádne je v meste pár ubytovaní, ale aj v okolí kaňonu, ja som našiel hostel za 5 $ v meste, ale úprimne si myslím, že sa nájde aj niečo lepšie.

Doprava do Somota

Sú priame autobusy z Managuy, z terminálu Mercado Mayoreo (Google Maps), chodia len pár ráz denne, cena približne 4 $, 4 hodiny. Ak nemáš šťastie, nasadni na autobus do Estelí, odkiaľ chodia spoje do Somota zhruba každú hodinu.

Prekročenie hranice Nikaragua – Honduras

Ak z Somota alebo Estelí pokračuješ v ceste na sever, máš dve možnosti:

Ak chceš ísť priamo do Salvádoru, musíš prekročiť hranicu v El Espino (časté spoje zo Somota), prejsť Honduras za jeden deň a pravdepodobne prenocovať v San Miguel v Salvádore, krátko za hranicou, a pokračovať v ceste až nasledujúci deň. Itinerár je podrobne opísaný na tejto stránke.

Ak chceš naopak navštíviť Honduras, musíš prekročiť hranicu v Las Manos. Zo Somota alebo Estelí nasadni na autobus do Ocotalu, odkiaľ chodia časté spoje do Las Manos (pohraničná obec). Hranicu prejdi pešo a nasadni na autobus do Paraísa, odkiaľ idú priame autobusy do Tegucigalpy. Odtiaľ môžeš pokračovať v ceste k ruinám Copan alebo do La Ceiba, odkiaľ sa ide trajektom na Bay Islands.

Poznámka: Nasadol som na prvý autobus o 3:45 zo Somota do Ocotalu a o 6:15 som už prekročil hranicu, aby som sa pokúsil dostať do La Ceiba včas a stihnúť popoludňajší trajekt do Utily. Hoci som mal šťastie na prestupy medzi jednotlivými autobusmi, prišiel som napriek tomu neskoro a noc som strávil v La Ceiba. V podstate verejnou dopravou nie je možné zvládnuť trasu Somoto/Estelí – Utila za jediný deň.

Prekročenie hranice Nikaragua – Kostarika

Pozri si článok o Kostarike, kde je to podrobne vysvetlené.

Odporúčané itineráre na cestu po Nikarague

Nižšie uvádzam dva itineráre na 2 a 3 týždne, samozrejme, všetko nasledujúce ber ako inšpiráciu a uprav itinerár podľa svojich záujmov/rozpočtu s ohľadom na to, čo si doteraz prečítal!

Dvojtýždňový itinerár po Nikarague

Tento itinerár nezahŕňa Kukuričné ostrovy. Ak ich chceš zaradiť do svojho dvojtýždňového itineráru po Nikarague, odporúčam letieť a samozrejme vynechať jednu z ďalších nižšie uvedených destinácií. Ak pristaneš na letisku v Manague cez deň, dôrazne odporúčam presunúť sa rovno do Granady. Z letiska si vezmi taxi na terminál UCA, cena 100 C, a potom mikrobus do Granady, 29 C.

Mapa dvojtýždňového itinerára po Nikarague

Granada (3 noci)

Deň 1:

Príchod do Nikaraguy. Presun do Granady.

Deň 2:

Preskúmaj mesto, ak chceš, môžeš absolvovať túru na Isletas, večer navštív sopku Masaya.

Deň 3:

Deň pri lagúne Apoyo. Ak chceš, tu môžeš aj prenocovať.

Ometepe (3 noci)

Deň 4:

Presun na Ometepe.

Deň 5:

Preskúmaj ostrov na skútri, možno okolo Ojo de agua alebo vodopádu San Ramon.

Deň 6:

Sopka Concepción.

León (4 noci)

Deň 7:

Presun do Leónu.

Deň 8:

Cerro Negro a volcano boarding.

Deň 9:

Oddychový deň v Leóne, nenechaj si ujsť katedrálu.

Deň 10:

Sopka Telica.

Estelí (3 noci)

Deň 11:

Presun do Estelí.

Deň 12:

Kaňon Somoto.

Deň 13:

Navštív rezerváciu Miraflor alebo sa zúčastni prehliadky továrne na cigary.

Deň 14:

Návrat do Managuy.

Ak patríš k ľuďom, ktorých baví trochu sa zabaviť alebo jednoducho surfovať, zváž, či nevynechať Estelí a nepresunúť sa z Ometepe do San Juan del Sur.

Trojtýždňový itinerár po Nikarague

S troma týždňami k dispozícii ti dôrazne odporúčam navštíviť Kukuričné ostrovy aj po súši, nezabudni však, že trajekt ide len v stredu, takže podľa toho naplánuj svoj itinerár. Pre zvyšok ti odporúčam riadiť sa práve opísaným dvojtýždňovým itinerárom.

Mapa trojtýždňového itinerára po Nikarague

Cestovanie po Nikarague

Autobusy v Nikarague

Autobusy a minibusy sú rozhodne najbežnejším spôsobom, ako sa pohybovať po krajine. Väčšina autobusov sú staré žlté školské autobusy, ktorým cestovatelia hovoria „chicken bus“.

Môžu byť naozaj plné a tvoja batožina môže skončiť na streche, navyše je celkom bežné, že do autobusu nastupujú ľudia, aby predávali všeličo, hlavne jedlo, ale aj to je zážitok, ktorý patrí k ceste a ku kultúre miesta.

Na dlhé vzdialenosti sa ti, ak je to možné, oplatí vziať „expresné“ autobusy, ktoré zastavujú len na vopred určených miestach a nie všade, kde niekto stojí a čaká. Okrem toho s týmto typom autobusu máš pridelené miesto a nehrozí, že budeš stáť.

Vo všeobecnosti je v meste len jeden terminál, čo všetko veľmi zjednodušuje, okrem Managuy, kde ich je aspoň niekoľko. Každý obsluhuje inú oblasť krajiny. Dôrazne odporúčam využívať verejnú dopravu a takzvané „chicken bus“. Vo všeobecnosti je to naozaj jednoduché a najmä mimoriadne lacné, ale ak z akéhokoľvek dôvodu uprednostňuješ turistické dopravné prostriedky, vedz, že existuje množstvo shuttle autobusov, ktoré obsluhujú hlavné turistické destinácie a ponúkajú službu od dverí k dverám, dajú sa rezervovať v ktoromkoľvek hosteli/hoteli, sú oveľa drahšie ako verejná doprava, ale určite rýchlejšie a pohodlnejšie.

Na tejto stránke nájdeš cestovné poriadky a trasy verejnej dopravy, naozaj užitočný zdroj, ulož si ju medzi záložky!

Chicken bus v Nikarague

Chicken bus!

Taxíky v Nikarague

Taxíky sú bežným spôsobom, ako sa pohybovať v rámci miest, ale aj na pokrytie dlhších vzdialeností, pretože sú mimoriadne lacné, najmä ak sa zdieľajú.

Pozor na mnoho nelegálnych taxíkov, najmä v Manague: môžu byť nebezpečné, najmä pre turistov. V každom prípade si dohodni cenu ešte pred nastúpením, aby si sa vyhol zbytočným sporom.

Vnútroštátne lety v Nikarague

La Costeña je jediná spoločnosť, ktorá ponúka lety v rámci krajiny, hoci podľa mňa je jedinou destináciou, pre ktorú môže mať zmysel vziať lietadlo, sú Kukuričné ostrovy alebo atlantické pobrežie vo všeobecnosti.

Stopovanie v Nikarague

Stopovanie je naozaj bežné, najmä vo vidieckych oblastiach a malých dedinách, vyhnúť sa mu treba v Manague.

Cesta do Nikaraguy: náklady

Koľko teda stojí cesta do Nikaraguy? Managua nie je práve lacné letisko, na ktoré by sa dalo letieť, ale s trochou šťastia by si mohol nájsť spiatočný let aj za 400–500 €, nie však vo vrcholnej sezóne. Odporúčam ti prečítať si moju príručku ako nájsť lacné letenky. Na mieste sa pri nízkonákladovom cestovaní dá vyžiť asi s 30 € na deň, čo je úplne reálne. Napriek tomu by si mohol minúť aj oveľa viac, najmä ak rád chodíš na párty a využívaš shuttle namiesto verejnej dopravy.

Náklady na ubytovanie v Nikarague

Hostely a ubytovanie vo všeobecnosti sú naozaj lacné, spoločné izby zvyčajne stoja 5–10 $, niekedy som zaplatil aj menej a často zahŕňajú raňajky. „Hospedajes“, čo sú malé rodinné hotely, sú ďalšou mimoriadne lacnou možnosťou so súkromnými izbami, ktoré sú často lacnejšie ako posteľ v hosteli.

Náklady na jedlo v Nikarague

Jedlo vo všeobecnosti nie je fantastické, ale bez pochýb je lacné. Typické jedlo v miestnom comedore – ktoré takmer vždy pozostáva z gallo pinto (ryža a fazuľa) plus kúska mäsa (zvyčajne kuracieho) s malou prílohou (často vyprážaný plantain) – stojí v priemere 60–90 C.

Pouličné jedlo je ešte lacnejšie, napríklad quesillos, akési plnené placky so syrom a nakladanou zeleninou, sú absolútne povinná jazda a stoja aj menej ako 15 C podľa miesta a veľkosti.

Typické jedlo v Nikarague

Gallo pinto, vajcia a tortilly. Typické raňajky.

Náklady na dopravu v Nikarague

Verejná doprava je mimoriadne lacná, podľa mňa najlacnejšia v celej Strednej Amerike, autobusy stoja v priemere 1 $ za každú hodinu cesty. Čo sa týka turistických shuttle, hoci sú podľa európskych štandardov lacné, počítaj s tým, že zaplatíš až 10-krát viac ako za verejnú dopravu.

Na zníženie poplatkov za zmenu meny a výbery tu nájdeš moju príručku k najlepším kartám na cestovanie.

Cesta do Nikaraguy: bezpečnosť

Je Nikaragua bezpečná? Keď som krajinu navštívil v júli 2017, Nikaragua bola nepochybne bezpečným miestom, kde – s minimom zdravého rozumu – by si nemal mať žiadny problém, azda s výnimkou hlavného mesta Managua.

Krajina však v roku 2018 prešla obdobím hlbokej politickej krízy, ale situácia sa zdá byť výrazne lepšia (marec 2019). Pre aktuálne informácie ti však odporúčam pozrieť si cestovné odporúčania ministerstva zahraničných vecí svojej krajiny (napríklad slovenského Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí).

Plánuješ cestu do Nikaraguy? Pozri si tieto články:

Čo zbaliť do batohu

Ideálny cestovný batoh

Máš otázky? Alebo čerstvé informácie? Pokojne zanechaj komentár alebo mi napíš na Instagrame!

Na podporu / virtuálnu pizzu a pivo 🙂

Páčil sa ti článok? Ulož si ho na Pinterest!
 

Cestovný sprievodca po Nikarague.





Pridaj komentár